V meste Revúca, ktoré sa rozprestiera v malebnom prostredí Slovenského rudohoria, pod vrchom Kohút, sa odohralo viacero významných udalostí a osláv, ktoré formovali jeho bohatú históriu. Tieto udalosti zahŕňajú spomienky na oslobodenie mesta, oslavy stého výročia založenia hasičskej jednoty, ako aj pripomienky významných historických míľnikov.
Oslobodenie mesta a jeho spomienka
Dňa 27. januára 2020 sa pri pamätníku protifašistického odboja na Námestí slobody v Revúcej zišlo početné zhromaždenie miestnych občanov, žiakov a študentov, aby si pripomenuli výročie oslobodenia mesta od fašizmu. Medzi hosťami bola aj ministerka kultúry Slovenskej republiky, pani Ľubica Laššáková.
Tieto udalosti sa odohrali pred 75 rokmi, keď sa začínal siedmy rok druhej svetovej vojny, ktorá neustále požierala ďalšie a ďalšie životy, majetky, hranice a národy. Bola to dennodenná skúška pudu sebazáchovy a ľudskej mravnej sily. Muránsku dolinu a Revúcu oslobodzovali vojská sovietskej Červenej armády a rumunské vojská. Prvé hliadky osloboditeľov sa v chotári objavili už 23. januára. O mesto sa bojovalo celý nasledujúci deň a 25. januára ráno okolo 7. hodiny vstúpili víťazné vojská do Revúcej.
Padli, aby sme my mohli pokojne žiť. Padli za našu slobodu a náš mier. Nikdy sa nevrátili pod svoje rodné nebo - kde ich ešte dlho-predlho vyčkávali mama, otec, sestra, brat a možno aj malé dieťa... Padli v našom chotári, s posledným pohľadom na naše mesto... Kto vie, aké boli ich posledné myšlienky. A potom už zostali bezduché telá ležať na našej zemi a ona ich milosrdne prijala... Ale živí na týchto hrdinov nezabudli.
Po celom Slovensku stoja takéto pamätníky, aby pripomínali veľkú udalosť spred 75 rokov. Vždy, keď stojíte pri tomto pomníku, spomeňte si, prosím, na bojovníkov za našu slobodu. Obetovali za nás to najcennejšie.
V scénickom poetickom obraze pred pamätníkom účinkovali študenti revúckych škôl - Gymnázia Martina Kukučína a Prvého slovenského literárneho gymnázia. Hostia položili k súsošiu osloboditeľa s dieťaťom vence vďaky a slávnostný príhovor predniesol primátor mesta Ing. Július Buchta.
Historický vývoj mesta Revúca
Revúca, štrnásťtisícové sídlo rovnomenného okresu, sa rozprestiera v Slovenskom rudohorí, pod Kohútom, jeho druhým najvyšším vrchom. Najstaršia zachovaná písomná zmienka o nej je z roku 1357. Tureckými nájazdmi bola v roku 1556 spustošená. Ako mesto sa po prvýkrát spomína v roku 1557 v urbáre Muránskeho panstva.
Počiatky a stredovek
História Revúcej siaha do obdobia stredoveku. Kráľ Belo IV. v roku 1243 darovacou listinou štítnickú občinu Bebekovcom. V nej sú vyznačené hranice panstva a medzi mnohými chotárnymi názvami sa spomína aj územie „terra Martini“, ktoré regionálni historici na základe ešte i dnes existujúcich názvov stotožňujú s chotárom Revúcej. Z uvedenej listiny vyplýva, že spomínaný územný celok bol pravdepodobne osobitný a nepatril k susednému Jelšavskému chotáru označenému v listine ako „castrum Ilsva“.
Dlhodobo sa tradovalo, že najstaršou zachovanou písomnou zmienkou o Revúcej je listina z roku 1357, v ktorej by mal byť spor o časť poľa na hranici chotárov medzi Revúcou a susednou obcou Muránskou Dlhou Lúkou. Podľa posledných výskumov tento údaj nemožno pokladať za hodnoverný, lebo originál spomínanej listiny do dnešných dní nie je známy. Hoci je písomne doložené, že už v prvej polovici 14. storočia došlo k osídľovaniu v hornej časti povodia Muráňa, za doteraz najstaršiu zachovanú písomnú zmienku o nej je možné považovať portálny súpis Gemerskej župy z roku 1427. Vtedy mala Revúca 70 usadlostí a v 15. storočí patrila medzi najľudnatejšie osady Gemera.
V roku 1556 prvým veľkým nájazdom do Muránskej doliny vyrabovali a vypálili Revúcu Osmanské vojská. Jej nádejný vývoj bol prerušený. Obec musela až do roku 1690 platiť Turkom poplatky. Po tureckom pustošení v Revúcej ubudlo 42 usadlostí, zostalo 33, z nich 20 železiarskych a 13 roľníckych. V urbáre Muránskeho panstva je Revúca zapísaná ako „oppidum“ (mesto). Je to najstarší zachovaný písomný záznam, v ktorom sa Revúca uvádza ako mesto. Najstaršia zachovaná výsadná listina, v ktorej sa Revúca uvádza ako mesto, je až z roku 1616.
Najstarší zachovaný záznam o železiarstve v Revúcej uvádza, že tu bolo 8 taviacich pecí, z ktorých tri boli zničené tureckým nájazdom, a sedem hámrov. Ich počet svedčí o tom, že Revúčania sa železiarstvom intenzívne zaoberali najmenej o sto rokov skôr. V auguste 1573 stálo v Revúcej 6 taviacich pecí, z ktorých dve boli opustené a jedna zničená následkom tureckého pustošenia. V činnosti bolo 6 hámrov. V meste v železiarstve podnikali predovšetkým Slováci.
Rozvoj remesiel a národného života
V 14. storočí príchodom západných kolonistov sa v Muránskej doline rozšírila remeselná výroba. K najrozšírenejším remeslám v Revúcej patrilo kováčstvo, súkenníctvo a tkáčstvo. V 16. a 17. storočí sa revúcke remeslá rozšírili o koželuhov, ševcov, remenárov, čižmárov, kožušníkov, valchárov i mlynárov. Remeselníci sa združovali v cechoch, ktorých povinnosti a záväzky určovali cechové artikuly.
Rozvoj Revúcej podmienila okrem poľnohospodárstva aj želiarska výroba a s ňou sa rozvíjalo povozníctvo. Najvýznamnejším cechom v Muránskej doline bol cech štelárov - majiteľov slovenských pecí a hámrov na výrobu a spracovanie železa. Podľa najstaršej zachovanej písomnej zmienky o výrobe železa z roku 1557 vieme, že v Revúcej bolo päť taviacich hút a sedem hámrov.
Najväčší rozmach železiarskeho podnikania v Revúcej nastal na začiatku 19. storočia. V roku 1808 bola založená Muránska únia, prvá účastinná spoločnosť v Uhorsku podnikajúca v železiarstve. V prvej polovici 19. storočia sa tu vyrobilo až 15 % celoslovenskej výroby železa.
V 60. a 70. rokoch 19. storočia sa Revúca stala jedným z centier slovenského národného a kultúrneho života. Takmer rok pred Maticou slovenskou, 16. septembra 1862, tu bolo založené Slovenské evanjelické a. v. gymnázium. Bola to prvá úplná slovenská stredná škola v celej histórii Slovákov (až do roku 1918), na ktorej sa vo všetkých predmetoch vyučovalo a od roku 1868 aj maturovalo v materinskom jazyku. Podporovaná bola len slovenským národom, ktorý mu dal do vienka výstižný názov - Prvé slovenské gymnázium. Ako činovníci a profesori pôsobili v ňom významní predstavitelia nášho národa.
Zásluhou Samuela Ormisa tu vznikli prvé spolky svojho druhu v Uhorsku - Vzájomná pomocnica a Potravný spolok. V rokoch 1871 - 1873 dokázali zo zbierok a milodarov organizovať stavbu novej budovy gymnázia. Najtemnejším dňom histórie mesta bol 20. august 1874, kedy gymnázium násilne zatvorili.
Moderná história a rozvoj
Prudký rozvoj Revúcej nastal po roku 1945. Stala sa mestom textilákov, magnezitárov a predovšetkým mladých.
V centre mesta upúta pozornosť dvojpodlažná neoklasicistická budova mestského hostinca, známeho pod názvom Kohút, ktorá bola postavená v rokoch 1875/76 ako jedna z prvých účelových stavieb na území Slovenska, vybudovaná z verejných zbierok. Kultúrny, spoločenský a spolkový život v tejto tretej najväčšej stavbe v meste začal plesom 13. januára 1877 vo veľkej dvorane, ktorá vtedy patrila medzi najväčšie sály v Gemeri-Malohonte.
Druhý revúcky Kohút dominuje nad mestom vo venci vrchov okolo Revúcej. Ku Kohútu sa viažu najrozličnejšie príbehy a legendy ľudovej tradície. Náš Kohút vraj bolo veľké, hlboké morské oko naplnené vodou, kde sa gazdom strácal dobytok.
V programe revúckeho Mesta kultúry 2022 sa možno tešiť na happeningy priamo v prírode, ale aj na javiskovú podobu divadelnej hry Sama Tomášika Svadba pod Kohútom.
V roku 1857 sa Revúca úplne zbavila závislosti od Muránskeho panstva. V roku 1854 sa Revúca stala ochozným - okresným mestom. Výsady okresného sídla trvali iba 13 rokov.
Matej Nandrássy navrhol členom mestského výboru v Revúcej, aby požiadali o zriadenie poštového úradu. Návrh bol prijatý, ale jeho realizácia sa oddialila až do roku 1873.
V roku 1867 vznikla Vzájomná pomocnica, prvý finančný ústav svojho druhu v Uhorsku.
PhDr. Ivan Branislav Zoch, profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, prvý Slovák, ktorý obhájil doktorskú dizertáciu z fyziky, vystavoval na svetovej výstave v Paríži prístroj na meranie rýchlosti šírenia zvuku v rozličných plynoch. V meste založil z vlastnej iniciatívy meteorologickú stanicu.
Dňa 2. februára 1872 sa v mestskej dvorane mestského domu uskutočnilo riadne valné zhromaždenie Vzájomnej pomocnice.
Dňa 4. februára 1873 bola nová budova Prvého slovenského gymnázia vysvätená Samuelom (Samom) Tomášikom.
Dňa 4. septembra 1874 na zatvorenie Prvého slovenského gymnázia v Revúcej poburujúco reagovala slovenská inteligencia.
Dňa 26. septembra 1874 po zavretí Prvého slovenského gymnázia bola na tento deň vyhlásená jeho inventarizácia.
Dňa 27. apríla 1876 s výstavbou mestského hostinca mali Revúčania veľké, najmä finančné problémy.
Dňa 13. januára 1877 na námestí dokončili výstavbu mestského hostinca tým, že sa v jeho veľkej dvorane uskutočnil prvý ples.
V júni 1919 po vzniku československého štátu sa Maďari nevedeli zmieriť so stratou slovenského územia a v polovici mája 1919 začali prenikať na Slovensko ozbrojené boľševické maďarské skupiny.
V roku 1919 vojna okrem utrpenia a obetí na ľudských životoch priniesla veľkú biedu. Niekoľkonásobne vzrástli ceny.
Dňa 29. júla 1920 obecnému zastupiteľstvu JUDr. Milan Botto navrhol, aby obec Revúca prijala pôvodný názov Veľká Revúca.
Dňa 31. júla 1930 obec Veľká Revúca zmenila svoj názov na Revúca.
V rokoch 1930 - 1936 sa v Revúcej zvýšila starostlivosť o zveľaďovanie ovocných sadov vysádzaním ovocných stromov.
V súčasnosti Revúca čelí problémom s dopravnou infraštruktúrou, najmä s nedostatočným cestným spojením so severom Slovenska a s prístupnosťou do krajského mesta Banská Bystrica.
Oslavy 100. výročia založenia Zemskej hasičskej jednoty
V nedeľu 9. septembra 2022 sa v meste Revúca konali oslavy stého výročia založenia Zemskej hasičskej jednoty na Slovensku. Mesto Revúca privítalo hasičov z celého revúckeho okresu. Pôvodný termín tohto podujatia bol 1. október, ale kvôli zlému počasiu sa preložil.
Sprievod sa pohol o 10. hodine, do pochodu hrala Dychová hudba SMZ, a. s. Jelšava. Sprievod tvorili vlajkonosiči s vlajkami DHZ, zaslúžilí členovia, deti, ženy hasičky, hasiči, hasičská technika historická aj súčasná a autá z Veterán klubu Rožňava.
Pred budovou „Kohúta“ nastúpili hasiči, vystavila sa technika a slávnostná časť začala hymnou. Tajomník ÚzO DPO SR v Revúcej Ing. Pavol Zapletal, MBA privítal prítomných hostí. Prítomným sa prihovoril Ing. Július Buchta, primátor mesta Revúca a poslanec BBSK.
Záver slávnostnej časti patril koncertu dychovej hudby SMZ, a. s. Jelšava. Po slávnostných chvíľach si prítomní mohli prezrieť vystavenú techniku a prítomní hasiči a hostia si pochutili na guláši. Prítomní si mohli prezrieť aj veterány z Veterán klubu z Rožňavy.
Finančne prispeli všetky mestá a obce, ktoré boli dekorované stuhami, SMZ, a. s. Jelšava, a osobným finančným príspevkom prispeli aj primátor mesta Jelšava MVDr. Milan Kolesár a starosta obce Muráň Ing. Roman Goldschmidt.
Kultúrne pamiatky a pamätihodnosti
Revúca disponuje viacerými významnými kultúrnymi pamiatkami:
- Múzeum Prvého slovenského gymnázia
- Rímskokatolícky neskorogotický kostol sv. Vavrinca diakona z druhej polovice 15. storočia.
- Ev. a. v. klasicistický tolerančný kostol postavený v rokoch 1784 - 1785.
- Ev. a. v. fara s pamätnou tabuľou venovanou Samuelovi Reussovi a jeho synom.
- Mestský dom, klasicistická stavba z roku 1819.
- Mestský hostinec, neoklasicistická budova postavená v rokoch 1875 - 1877.
- Meštiansky prízemný dom z 2. polovice 19. storočia, rodný dom armádneho generála Rudolfa Viesta.
- Nandrássyho dom, v ktorom sa stretávali slovenskí národovci.
