Rok 2018 predstavuje významný medzník v histórii, keďže si pripomíname 100. výročie ukončenia prvej svetovej vojny a súčasne aj 100. výročie vzniku Československej republiky. Prvá svetová vojna bola konfliktom globálnych rozmerov, ktorý trval od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918 a do značnej miery predurčil chod moderných dejín i súčasnosť. Stala sa prológom 20. storočia a zanechala nezmazateľnú stopu v pamäti národov.
Vypuknutie a priebeh konfliktu
Situácia vo svete na začiatku 20. storočia bola výsledkom udalostí predchádzajúcich dekád, v priebehu ktorých sa medzi štátmi zhromažďovalo napätie, súperenie a konflikty. Najagresívnejšie vystupovali vládnuce kruhy Nemecka, ktoré sa po zjednotení štátu v roku 1871 stalo veľmocou a usilovalo sa zmeniť pomer síl vo svete vo svoj prospech. Spolu s Rakúsko-Uhorskom a Talianskom vytvorili spojenecký blok, tzv. Trojspolok.
Hrozba zo strany Nemecka prinútila vlády Veľkej Británie, Ruska a Francúzska, aby prekonali vzájomné rozpory a uzavreli spojenecký blok, tzv. Dohodu. Spúšťačom konfliktu boli udalosti na Balkáne, kde došlo v rokoch 1912 a 1913 k dvom balkánskym vojnám. Ich víťazom sa stalo Srbsko, protivník Rakúsko-Uhorska. Atentát na následníka rakúskeho trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve 28. júna 1914 sa stal zámienkou k vojne medzi Rakúsko-Uhorskom a Srbskom. Spojenecké zmluvy medzi štátmi viedli k tomu, že regionálny konflikt na Balkáne v priebehu niekoľkých dní eskaloval do svetovej vojny dovtedy nevídaných rozmerov.
Bojujúce strany
- Na jednej strane stáli tzv. Ústredné mocnosti: Nemecko, Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša a Bulharsko.
- Na druhej strane bojovala Dohoda: Francúzsko, Rusko, Spojené kráľovstvo, Srbsko a Belgicko, ku ktorým sa neskôr pridali Taliansko, USA, Japonsko, Rumunsko a ďalšie štáty.
Neutrálne zostali len Španielsko, Švajčiarsko a škandinávske krajiny.
Konflikt už v roku 1914 uviazol v statickej zákopovej vojne, keď sa nepriateľské strany márne snažili prelomiť patovú situáciu. Celé štyri roky trvali krvavé boje, ktoré ústredné mocnosti prehrali v roku 1918 kvôli úplnému vyčerpaniu svojich síl a materiálnych zdrojov.
Dôsledky a dopady vojny
Prvá svetová vojna si vyžiadala obrovské obete. Zmobilizovaných bolo viac ako 60 miliónov vojakov, z ktorých viac ako 9 miliónov bolo zabitých. Straty na oboch stranách predstavovali približne 10 miliónov mŕtvych, asi 21 miliónov zranených a 7,7 milióna nezvestných.
Koniec vojny znamenal koniec monarchií, napríklad Rakúsko-Uhorska, Osmanskej ríše, Nemecka i Ruska. Naopak, vznikli nové štáty, ako napríklad Československo, Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a neskôr Juhoslávia.
11. november - Deň prímeria a pamiatky
Prvá svetová vojna sa oficiálne skončila 11. novembra 1918 o 11:11, keď osamotené Nemecko podpísalo prímerie v Compiègnskom lese. Tento deň si svet pripomína ako Medzinárodný deň veteránov. Má aj iné názvy: v štátoch Spoločenstva národov (Commonwealth) je to Deň pamäti (Remembrance Day), v Spojených štátoch amerických Deň veteránov a vo Francúzsku a niektorých ďalších západoeurópskych krajinách Deň prímeria. V týchto krajinách si tradične 11. novembra o 11:00 hodine pripomínajú hodinu podpísania prímeria dvoma minútami ticha.
V Spojených štátoch amerických je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Rovnako to platí aj v prípade Spojeného kráľovstva, Kanady a Austrálie. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom a pripomína sa ním víťazstvo a mier.
Symbol červeného maku
S týmto dňom je neodmysliteľne spätý aj symbol červeného maku. Kanadský vojenský lekár John McCrae (1872 - 1918) v máji 1915, keď sa v oblasti západného Flámska zúčastnil na bitke o belgické mestečko Ypres, zložil báseň o divých makoch na hroboch padlých. Na útrapy a bolesť ranených vojakov si nemohol zvyknúť, tlmil ich písaním básní.
Očitý svedok seržant Cyril Allison opísal, že v to ráno, keď vial východný vetrík, sa červené maky medzi hrobmi akoby vlnili. McCrae do svojej básne vpísal bolesť, ktorú prežíval, a papierik s ňou zahodil. Okoloidúci dôstojník ho zodvihol a poslal do Anglicka, kde ju publikovali v časopise Punch 8. decembra 1915.
Pre členku americkej asociácie Mladí kresťania Moinu Bellu Michaelovú (1869 - 1944) sa báseň stala inšpiráciou - z divého maku urobila symbol obetí dovtedy najväčšieho vojnového konfliktu. Svoju ideu realizovala, keď divý mak ako symbol spomienky na vojnové hrôzy prvýkrát prijali v roku 1920 americkí vojnoví veteráni. V roku 1921 kvet divého maku ako symbol nového života rozšírila Anne Guérinová z Francúzska medzi kanadskými a britskými legionármi. V tom istom roku sa k symbolu červeného maku prihlásila aj Austrália. Zaužíval sa aj názov Deň červených makov.
Slovensko a prvá svetová vojna
Počas vojny sa Slováci v rakúsko-uhorskej armáde dostali do mnohých nielen európskych, ale i exotických oblastí. Priame frontové udalosti na území dnešného Slovenska prebiehali len od decembra 1914 do konca apríla 1915.
Orava v čase vojny
V tejto pohnutej epoche bola Orava súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Muži z Oravy preto bojovali v rôznych jednotkách rakúsko-uhorskej armády na mnohých bojiskách prvej svetovej vojny. Bojovali lojálne za monarchiu, navzdory tomu, že v nej vládol nedemokratický režim, ktorý odmietal Slovákom poskytnúť národné a občianske práva. Za svoje bojové nasadenie zaplatili vysokú cenu - mnoho vojakov padlo v boji, iní boli ranení s trvalými následkami.
Regiónu Orava sa priame vojenské udalosti v podstate nedotkli, ale jej obyvateľov veľmi vážne zasiahli nepriame následky vojnového konfliktu. Muži, odvedení do armády, chýbali v hospodárstve. Nedostatok pracovných síl viedol v rokoch 1917 - 1918 k poklesu úrody o viac než polovicu, čo malo ťažké následky pre zásobovanie potravinami. Na civilné obyvateľstvo ťažko doľahli kontribúcie potravín, surovín, ale aj kostolných zvonov, náradia a kovových predmetov pre potreby vojnového zásobovania. Rakúsko-uhorské úrady si kontribúcie neraz vynucovali ozbrojenou silou.
Koncom vojny sa situácia natoľko vyhrotila, že obyvatelia sa otvorene vzbúrili voči rakúsko-uhorským úradom. Dochádzalo k rabovaniu obchodov, útokom na stúpencov monarchie a tieto udalosti prispeli k pádu Rakúsko-Uhorska a vzniku ČSR. Na Orave začali aktívne vystupovať odporcovia monarchie. Už 26. októbra 1918 občan Dolného Kubína Jozef Tatliak vyvesil na svojom dome zástavu s nápisom „Nech žije československá dŕžava!“, a to ešte pred vyhlásením nezávislosti ČSR v Prahe a pred Martinskou deklaráciou. Súčasne s pripojením Oravy k Československu sa začal konflikt s Poľskom, ktoré si robilo nárok na územie Hornej Oravy. Spor trval dva roky a víťazné veľmoci ho riešili svojím rozhodnutím z 28. júla 1920.
Stropkov - strategické územie a pamiatky
Mesto Stropkov a celý vtedajší okres boli v časoch Rakúsko-Uhorska dôležitým strategickým územím monarchie. V predvojnovom období od 12. do 15. septembra 1911 sa Stropkov stal centrom vojenských manévrov celej severovýchodnej časti Rakúsko-Uhorska za účasti viac ako stotisícovej armády. Okolie Stropkova je z hľadiska histórie prvej svetovej vojny jedným z najvýznamnejších regiónov na Slovensku.
Mestom sa trikrát prehnal front, v rokoch 1914 - 1918 tu bol zriadený vojnový cintorín, na ktorom je podľa dostupných údajov pochovaných vyše 700 vojakov rôznych národností. V blízkom okolí, v obci Veľkrop, sa nachádza najväčší vojnový cintorín z prvej svetovej vojny na východnom fronte.
Na pripomenutie 100. výročia sa v Stropkove konali početné podujatia vrátane posviacky zrekonštruovaného vojnového cintorína za účasti vojenských duchovných a čestnej stráže v dobových uniformách. Súčasťou programu boli odborné prednášky domácich a zahraničných historikov, dobový tábor vojsk s poľnou kuchyňou, vojenskými stanmi a ukážkou výzbroje. V kaštieli sa uskutočnili aj tri vojenské výstavy, kde bolo možné vidieť napríklad skicár významného slovenského maliara Ladislava Medňanského, ktorý bol priamym účastníkom bojov prvej svetovej vojny.
Piešťany a osudy obyčajných ľudí
Sté výročie ukončenia prvej svetovej vojny a vzniku Československej republiky núti k zamysleniu nad prežitím týchto udalostí z pohľadu obyčajného človeka. Mnohí si predstavujú, aké pocity prežívali mladí chlapci z Piešťan, keď narukovali do vojny v roku 1914. Absolvovali víťazstvá aj prehry, no po návrate ich čakala smutná realita. Chýbali kamaráti či susedia, stratení na fronte. Zároveň sa vynárali otázky o tom, či ich boj mal zmysel, či nešlo len o preskupenie vlády z jednej mocnosti na druhú. A čo prežívali chlapci či chlapi na fronte a čo ich ženy a rodiny doma v starých Piešťanoch? Kto im pomohol na poli či okolo domu? Tieto časy zanechali hlboké individuálne spomienky v každej rodine.
Dňa 7. decembra 1918 bolo konané národné zhromaždenie za prítomnosti asi 600 občanov Piešťan. Na charakterizovanie vtedajších pomerov poslúžil obsah vývesky Slovenskej národnej rady zo dňa 11. decembra 1918 s výzvou: „Pomôžte a zachráňte! Žiadame všetkých našich Slovákov, ktorým blaho a prospech našej mladej Československej republiky a nášho novozrodeného Slovenska na srdci leží a ktorí sú schopní roboty, aby ihneď pomohli vykopať a znášať úrodu dosiaľ na poli sa nachádzajúcu ako: zemiaky, repu, kukuricu, mrkvu. Lebo nezabúdajte, že dnes musíme zaopatriť pre robotníkov v továrňach živobytie, ktorí nám vyrábajú priemyselné články ako plátno, šatstvo, obuv, cukor, olej, tabák, a keď my im nedáme toto živobytie, nebudeme mať potom ani najnutnejšie priemyselné články a ani na jar nebudeme mať čo jesť. Ten, kto dľa svojej možnosti sa nepričiní a práce sa nechytí, nemôže sa počítať za člena v našej slobodnej Čsl.“
Príbehy ako ten o Michalovi Mišurovi, ktorý sa po návrate z vojny oženil, mal tri deti, prežil stratu manželky a našiel si druhú ženu, pričom sám pracoval ako policajný strážmajster v Piešťanoch, svedčia o nesmiernych výzvach. Michal Mišura bol dokonca postrelený aj v druhej svetovej vojne a v poslednej chvíli ho vytiahli z jamy, ktorú už zasýpali vápnom. Vojny poznačili veľa životov nielen v Piešťanoch, ale na celom svete a nesú rôzne odkazy i poučenia.
Spomienkové podujatia v roku stého výročia
Ministerstvo obrany SR si sté výročie skončenia prvej svetovej vojny a Medzinárodný deň vojnových veteránov pripomenulo pietnymi aktami pri pamätníku príslušníkov západného odboja na Šafárikovom námestí v Bratislave, na vojenskom cintoríne v Petržalke-Kopčanoch a na vojenskom cintoríne v Trenčíne-Kubrej.
Pietna spomienka pri príležitosti 99. výročia ukončenia 1. svetovej vojny
Ministerstvo kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky, Úrad "Nezávislosť" a Inštitút Adama Mickiewicza zorganizovali vo Varšave pracovné stretnutie koordinátorov osláv 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a vzniku nezávislých štátov v roku 1918. Zúčastnili sa ho delegácie z trinástich krajín strednej a východnej Európy, vrátane Slovenskej republiky. Slovensko na tomto podujatí reprezentovali riaditeľ Vojenského historického ústavu plk. Miloslav Čaplovič a samostatný vedecký pracovník Matej Medvecký. Predstavili pripravované oslavy, ceremónie a pietne akty na historických miestach doma i v zahraničí, ako aj medzinárodné vedecké konferencie a obnovu vojnových cintorínov.