Oravský kroj predstavuje bohaté kultúrne dedičstvo regiónu Orava, ktoré sa prejavuje v tradičnom oblečení pre mužov aj ženy. Svadby boli vždy významnou udalosťou, kde sa krása a symbolika kroja prejavili naplno. Aj v súčasnosti, ako je vidieť z príkladov, si niektoré páry volia kroje zo svojho regiónu ako svadobné oblečenie.

Ženský Oravský Kroj
Ženský oravský kroj je charakteristický svojou eleganciou a detailným spracovaním. Súčasťou je vyšívaná biela dierkovaná košeľa a gorset (nazývaný aj lajblík). Tento gorset bol predtým kašmírový, neskôr zamatový, vyšívaný farebnými nitkami, a neskôr aj flitrami. Motívy výšiviek boli rôznorodé, často s motívom dževjyndžola - ľudovo nazývaného aj pastiersky chlieb, kocyk labek - plesnivca alpského a podobne, podľa fantázie tej, ktorá ho vyšívala. Vpredu bol gorset zašnurovaný farebnou stuhou, ukončenou mašľou.
Dôležitou súčasťou bola sukňa, ktorá bola často kašmírová - takzvaná gibetová a farebná. Pod sukňu sa obliekali 2-4 biele spodničky, ktoré boli odspodu taktiež vyšívané. Na nohách sa nosili krpce.
Farebnosť a doplnky
Čo sa týka farebnosti, u mladých žien prevládali svetlé a pestré farby, zatiaľ čo u starších žien boli farby skôr tmavé. Na krku sa väčšinou nosili červené gorale, ktoré však pre svoju vysokú cenu boli často nahradzované imitáciou. V zime sa nosil aj kožuštek - serdak.
Úprava vlasov a pokrývky hlavy
Úprava vlasov a pokrývky hlavy tiež odrážali vek a stav ženy. Mladé dievčatá nosili dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov s úzkymi stuhami (bielymi alebo červenými). Vydaté ženy mali vlasy spletené do vrkočov a zapletené do cuby. Na hlave nosili, hlavne staršie ženy, šatky šafolki - vlnené šatky, neskôr šatky s ružami (kvetovaným vzorom), alebo takzvaným tureckým vzorom. Niekedy sa nosili i metrofki, pravdepodobne preto, že ich obsah bol 1m štvorcový. Najčastejšie boli žlté alebo slabo hnedé.

Mužský Oravský Kroj
Mužský oravský kroj zahŕňal sukňaki - súkenné nohavice s našitými čiernymi šnúrami popri bočných švoch. Tieto nohavice boli vyšívané křešivami - pestrou výšivkou srdcovitého tvaru okolo rázporkov siahajúcou až do polovice stehien. Prevládali sýte farby, najmä červená a čierna. K tomu sa nosila biela košeľa, neskôr vyšívaná.
Doplnky a pokrývka hlavy
Neodmysliteľným doplnkom bol husto vybíjaný (asi 12-15 cm široký) opasok a serdak z ovčej kože, zafarbený do hneda, pod krkom uviazaný farebnou šnúrkou s brmbolcami na koncoch ladených do červena alebo zelena, bez rukávov. Sviatočný serdak býval vyšívaný. Na nohách sa nosili cenckované - vybíjané kožené krpce so šnurovaním - omotanými remencami nad členkami.
Na hlave muži nosili kaňak - čierny klobúk s okrúhlym dienkom a širokou rovnou strechou. Klobúk bol ozdobený stuhou s mušličkami, s puhacem - páperím z morky a orlím (alebo jastrabím) perom a niekedy aj veľkou mušľou. Perá nosili len mládenci. Typickým doplnkom bola šykyrka - (čupaska) - valaška.
Svadobný Odev v Oravskom Kroji
Svadobný kroj na Orave mal špecifické prvky, ktoré ho odlišovali od bežného sviatočného oblečenia. Mladucha mala kroj tiež vyšívaný, no jej gorset i sukne mali podkladovú farbu bielu, zdôrazňujúc tak jej nevinnosť a výnimočnosť dňa.
Charakteristické znaky svadobného oblečenia
Charakteristickým znakom svadobného odevu nevesty bola svadobná parta alebo veniec, pôlka a ťažká súkenná sukňa. Ženícha charakterizovalo svadobné pero, ktoré mal za klobúkom alebo na lajblíku. Počas svadby bolo mládencovi pero sňaté pri snímaní vienka - party. Toto pero sa potom ušlo niektorému z jeho mladších a ešte slobodných kamarátov, zatiaľ čo mušľa ostávala.
Neodmysliteľnou súčasťou svadobného odevu nevesty a ženícha boli aj kožuchy, mentieky, haleny alebo guby. Svadba bola častou príležitosťou na darovanie takejto drahej časti odevu. Chudobní si kožuchy alebo mentieky na svadobný obrad často požičiavali.

Súčasti Kroja a Ich Význam
Osobitné označenie mali aj družičky a družbovia, starejší a starejšia, čo podčiarkovalo ich dôležitosť v svadobnom obrade. Znakom družbu bola buď ozdobená palička alebo fokoš.
Historické Aspekty a Materiály
Dávnejšie sa v pracovný deň nosili kroje, ktoré neboli tak bohato zdobené. Krajšia výzdoba bola určená pre tých bohatších a hlavne na sviatok a nedeľu. V pracovný deň nosili niekedy obyvatelia oblečenie iba z plátna. Tento plátený odev si vyrábali sami. Z tenkého plátna si robili väčšinou košele a spodnice, z hrubšieho - pacešného plátna nohavice. Tie nosili muži hlavne v lete. Na zimu si šili súkenné kapce, cusky - čo bol vlastne dlhší asi trištvrťový kabát ušitý z tmavého - čierneho, ale i bieleho súkna.
Regionálne Rozdiely Oravského Kroja
V rámci Oravy existovali regionálne špecifiká, ktoré sa prejavovali v krojoch. Rozlišujeme tak napríklad Kroj Dolnej Oravy a Kroj Hornej Oravy, pričom každý z nich mal svoje jedinečné charakteristické znaky vo výšivkách, farbách či doplnkoch.