Mesto Snina, nachádzajúce sa v Prešovskom kraji neďaleko hraníc s Ukrajinou, je hospodárskym a správnym centrom regiónu. Je to najvýchodnejšie položené zemplínske mesto, ktoré sa rozprestiera na sútoku riek Pčolinka a Cirocha. Je obklopené pohoriami Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Vihorlatské vrchy, pričom na západnej strane sa otvára do Cirošskej doliny. Mesto je tiež východiskovým bodom do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorá je sopečného pôvodu, a do Národného parku Poloniny. Ten je od roku 1993 spolu s priľahlými oblasťami Ukrajiny a Poľska súčasťou medzinárodnej Biosférickej rezervácie Východné Karpaty, vyhlásenej organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitého spoločenstva.
Symboly a kultúra mesta
Mestský znak Sniny je prevzatý z historickej pečate z 19. storočia a znázorňuje hamor, teda žľab, vodné koleso s konštrukciou, kladivo a kovadlinu. Farby znaku sú zelený štít, zlaté koleso s konštrukciou, a strieborný žľab, kovadlina a kladivo. Významnou súčasťou kultúrneho diania v meste je Galéria Miro (neskôr premenovaná na Galériu Andrej Smolák), ktorá je známa aj v zahraničí. Jej zakladateľom je Dr. Miroslav Smolák. Pri príležitosti prvého výročia založenia galérie založili bratia Smolákovci v Snine tradíciu medzinárodného výtvarného festivalu, ktorého spoluorganizátormi sú mesto Snina a Umelecká beseda Slovenska.
Výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí a mládeže zabezpečovalo predtým Centrum voľného času. Ku kultúrnemu životu mesta v súčasnosti prispieva aj divadelný súbor HRB, ktorý pôsobí pri Gymnáziu v Snine. Prispieva aj skupina historického šermu Vikomt, ktorá vznikla v Snine v roku 1983. Snina leží na regionálnej jednokolejnej železničnej trati Humenné - Stakčín a mestom prechádza silnica I/74 (Strážske - Humenné - Snina - Ubľa štátna hranica). Športová činnosť v meste Snina sa rozvíja individuálne aj účelovo, pričom tu funguje mnoho športových klubov organizujúcich športovcov.
Historický prehľad mesta Snina
Pôvod názvu a prvá písomná zmienka
Podľa historikov bola dedina Snina založená slovenskými obyvateľmi pred 13. storočím, pravdepodobne v 11. až 12. storočí, a patrí k najstarším slovenským sídliskám v okolí. Z tohto raného obdobia stredoveku o Snine neexistujú žiadne písomné správy. Prvá písomná správa o Snine sa zachovala v listine uhorského kráľa Karola Róberta z Anjou z roku 1317. Touto listinou potvrdil darovanie viacerých dedín v hornom Zemplíne - medzi nimi aj Sniny (possessio Szinna) - svojmu vernému prívržencovi, šľachticovi Filipovi Drugetovi (Drugeth). V latinsky a maďarsky písaných písomnostiach zo 14. - 17. storočia sa názov dediny, neskôr mestečka, vyskytuje vo viacerých pravopisných tvaroch, ako napríklad Szinna (1317, 1657), Zynna (1451, 1548), Zinna (1601) a Sinna (1623). Ide o maďarizované tvary pôvodného slovenského názvu Snina. Podľa historika Ferdinanda Uličného je názov Sniny totožný s rodovým menom, podobne ako názvy Domaša či Kelča. Meno Sena sa bežne vyskytovalo v 13. storočí. Jedným z variantov pôvodu názvu je odvodené od slovenského slova seno, nakoľko zakladatelia dediny ju tak pomenovali pre množstvo lúčnych pozemkov v jej chotári.
Stredovek a rozvoj mesta
Územie Sniny sa po vzniku Uhorského štátu stalo vlastníctvom uhorských kráľov Arpádovcov. Keď v roku 1301 zomrel Ondrej III., posledný kráľ z rodu Arpádovcov, nároky na uhorský trón si robil aj Karol Róbert z rodu neapolských Anjouovcov (1308 - 1342). Do Uhorska prišiel s družinou šľachticov, medzi ktorými boli aj bratia Filip a Ján Drugetovci. Filip Druget, dôverník a vojvodca Karola Róberta, zohral významnú úlohu pri jeho dosadení na trón. Za jeho verné služby a úspechy v bojoch mu kráľ udelil hodnosť spišského a abovského župana a neskôr hodnosť palatína. V roku 1317 daroval kráľ Karol Róbert Filipovi Drugetovi skonfiškované majetky a hradné panstvá, čím Snina patrila Drugetovcom nepretržite až do konca 17. storočia.
Snina mala oproti okolitým dedinám pomerne priaznivé životné podmienky vďaka rovinatému chotára vhodnému na rozvoj poľnohospodárstva. Intravilán dediny tvorili domy so záhradami, sadmi a záhumienkami, kým extravilán zahŕňal polia, lúky a lesy. Od 14. a 15. storočia stál v Snine rímskokatolícky kostol, pričom najstaršia časť mesta sa nachádzala pri sútoku Cirochy a Pčolinky pri kostole. Väčšinu obyvateľov tvorili poddaní roľníci, ktorí mali rôzne povinnosti voči štátu, cirkvi a zemepánovi.
V 14. storočí bola oblasť nad Humenným riedko osídľovaná, preto Drugetovci pozývali nových osadníkov, najmä z preľudnených starších slovanských sídlisk, aby zvýšili svoje príjmy. Od druhej polovice 14. storočia sa začalo aj osídľovanie vyššie položených častí humenského panstva v rámci kolonizácie na valašskom práve, pričom prví osadníci boli valašsko-rumunského pôvodu. Na nich nadviazali osadníci rusínsko-ukrajinského pôvodu a od 15. storočia aj z domáceho slovenského prostredia. Aj do Sniny sa v 2. polovici 14. a v 15. storočí prisťahovali valašsko-rusínski obyvatelia.
Zmeny majiteľov a hospodársky rozvoj
Snina po hospodárskej stránke zaostávala za Humenným, no jej prosperita závisela od zemepánov Drugetovcov a geografickej polohy. V 2. polovici 16. storočia sa Snina postupne vyvinula na mestečko a v roku 1623 ju v urbári zapísali ako oppidum Sinna. Rod Drugetovcov vymrel po meči v roku 1684 smrťou Žigmunda Drugeta a jeho brata biskupa Valentína v roku 1691. Majetky tak pripadli späť kráľovi, ktorý ich v roku 1700 udelil grófke Terézii Keglevičovej, vdove Žigmunda Drugeta, a jej dcéram. V roku 1710 po smrti grófky Terézie pripadol majetok jej dcéram a ďalej sa delil medzi ich deti.
V roku 1781 dala grófka Terézia Zichyova-van Dernáthová, vnučka Žigmunda Drugetha, postaviť kaštieľ. Jej piati synovia však v roku 1799 predali Sninu aj s novým, ešte nedokončeným kaštieľom Jozefovi Rhollovi, podnikateľovi z Gemera. Jeho potomkovia zveľaďovali tento kraj až do roku 1857. Postarali sa o vybudovanie železiarne v roku 1809 v Jozefovej doline, v blízkosti ktorej bola neskôr vystavaná celá osada Jozefove Hámre (dnes Zemplínske Hámre). Jozef Rholl tiež postavil zlievareň, v ktorej bola v roku 1841 odliata známa socha Herkula, dodnes umiestnená na nádvorí kaštieľa a považovaná za nepísaný symbol mesta.
Od roku 1839 sa v Snine konali štyrikrát ročne tradičné jarmoky, ktoré podporovali rozvoj obchodu a remesiel. V čase hospodárskej krízy v roku 1873 železiarne zanikli, čo viedlo k zhoršeniu života a hromadnému sťahovaniu obyvateľov do USA, Kanady a západnej Európy. Čiastočné hospodárske oživenie regiónu nastalo na začiatku 20. storočia, spojené s výstavbou železnice z Humenného do Stakčína v rokoch 1909 - 1912, čo umožnilo rozvoj najmä drevárskeho priemyslu. Po prvej svetovej vojne bola vo Vihorlatských vrchoch postavená úzkokoľajová železnica na dopravu dreva a v rokoch 1932-1933 sa budovali cestné komunikácie. Hospodárskemu rozvoju napomáhala hlavne píla v Snine a železničná trať do Stakčína. V roku 1930 bola v Snine postavená tehelňa s trojzmennou nepretržitou prevádzkou.
Snina v 20. storočí a svetových vojnách
V rokoch 1914 až 1918 zasiahla Sninu prvá svetová vojna, pričom front prechádzal priamo sninským okresom. Koniec vojny priniesol aj rozpad Rakúsko-Uhorska a Snina sa stala až do roku 1939 súčasťou Československej republiky. V roku 1927 bola postavená budova okresného úradu a v meste bola zriadená prvá elektráreň. V medzivojnovom období, keď Zakarpatská Rus patrila k Československu, bola Snina dôležitým mestom na obchodnej ceste smerom na východ.
V rokoch 1939 až 1945 bola Snina poznačená udalosťami druhej svetovej vojny, ktorá nadlho poznačila životy mnohých Sninčanov a celé hospodárstvo mesta. Po vzniku Slovenského štátu v roku 1939 patrila východná časť okresu Snina Maďarsku. Počas tohto obdobia bola v Snine postavená nová budova Meštianskej školy, dnes budova Základnej školy P. O. Hviezdoslava. Krátko po skončení vojny vyrástol v parku pri rímskokatolíckom kostole pamätník padlým obyvateľom Sniny a okolitých obcí.
Obdobie povojnovej transformácie a súčasnosť
Počas komunistického režimu v rokoch 1948 až 1989 sa mesto Snina zmenilo na nepoznanie. V 50. rokoch, v súvislosti s vybudovaním závodu Vihorlat, začali do Sniny prichádzať za prácou ľudia, ktorí tu našli nový domov. Bola postavená poliklinika, nemocnica, priemyselná škola, a prebehla asanácia starej časti mesta. Okrem tehlových bytoviek boli postavené moderné paneláky, a mesto nadobudlo novú podobu. Nežná revolúcia v roku 1989 priniesla veľké spoločensko-politické zmeny, ktoré ovplyvnili život v meste. V roku 1990 prebehli prvé slobodné voľby. V roku 1993 vznikla Slovenská republika, a v roku 1996 bol znovuzriadený okres Snina, ktorý bol zrušený v roku 1960. Každá dekáda priniesla mestu niečo nové, zatiaľ čo niečo staré zaniklo. Nové tisícročie prinieslo mnoho zmien, a rok 2017 bol v znamení osláv 700. výročia prvej písomnej zmienky o Snine.
História Sninského kaštieľa
Sninský kaštieľ je významnou národnou kultúrnou pamiatkou a svedkom bohatej histórie regiónu.
Založenie a prví majitelia
V roku 1780 začala s výstavbou murovaného kaštieľa v Snine grófka Terézia Vandernátová. Dôvodom boli nezhody s jej sestrou Annou Máriou Čakiovou v kaštieli v Humennom, ktorý obývali spoločne. Spor eskaloval po tom, čo Terézia vybudovala v humenskom kaštieli priečky, ktoré rozdelili budovu a znemožnili grófke Čakiovej prístup do spoločnej kaplnky, pričom tento spor riešili až súdnou cestou. Podľa súdobej literatúry bola stavba začatá v blízkosti už existujúceho dreveného kaštieľa, alebo priamo na jeho mieste. V historických dokumentoch sa návršie, na ktorom stojí dnešný kaštieľ, spomína ako návršie Lysá.
Terézia Vandernátová však nestihla stavbu dokončiť, lebo 2. novembra 1784 v Snine zomrela. Sninské majetky zdedilo jej päť synov, z ktorých zemepánom Sniny sa stal jej syn Henrik Vandernat. Henrik v roku 1788 dal sninský majetok a kaštieľ do zálohy spišskému podnikateľovi v oblasti baníctva a hutníctva, Jozefovi Rollovi.
Éra Jozefa Rolla a jeho potomkov
Jozef Roll v roku 1800 kaštieľ odkúpil a dokončil jeho stavbu, premeniac ho na reprezentačné rodinné sídlo s krásnymi záhradami. Odtiaľ spravoval svoje majetky a podniky na Zemplíne a s manželkou Karolínou Uzovou v kaštieli trvalo sídlili. V 20. rokoch 19. storočia prenechal Jozef Roll svoje podnikateľské aktivity synovi Štefanovi. Štefan Roll dal v roku 1841 v zlievarni Herkules v Jozefovej doline (terajšie Zemplínske Hámre) uliať sochu Herkula, ktorú umiestnil na nádvorie kaštieľa. Socha tu stojí dodnes a predstavuje akýsi nepísaný symbol mesta Snina. Štefan Roll s manželkou Karolínou Semtimreiovou taktiež sídlili v kaštieli.
Zmeny vlastníctva v 19. a 20. storočí
Na rozdiel od rodičov, dcéra Štefana Rolla a Karolíny, Klára Čákyová, rod. Rollová, sa v kaštieli nezdržiavala. Vydatá bola za grófa Teodora Čákyho a kvôli jeho armádnej službe často menili adresu trvalého bydliska. Klára sa po smrti Teodora dostala do finančných ťažkostí, keďže sa s manželom viac venovali spoločenskému životu ako spravovaniu nákladných majetkov. Majetky v Snine a kaštieľ zaťažila hypotékou v Rakúskej sprostredkovacej banke. Po jej smrti dedičia odstúpili kaštieľ a majetky v Snine spomínanej banke, ktorá hľadala kupca. Záujem prejavili povereníci belgického princa Filipa Eugena Coburga, ktorí skupovali majetky po Európe. A tak, až do roku 1888 bol kaštieľ majetkom belgického princa. Hoci v kaštieli pravdepodobne nikdy sám nebol, investoval veľa financií do nákupu inventára a vybavenia. Kaštieľ bol dvojpodlažnou budovou s 20 miestnosťami, veľkým salónom, pánskymi a hosťovskými izbami, jedálňou a kuchyňou s komorou.
Z neznámych dôvodov princ Filip Eugen Koburg v roku 1888 odpredal sninský kaštieľ grófovi Štefanovi Očkayovi z Budapešti za 1 850 000 frankov, pričom všetok inventár odsťahoval. Poslednými šľachtickými majiteľmi kaštieľa boli sestra Štefana Očkaya Alžbeta Beňovská s manželom Ľudovítom do roku 1911, a od roku 1911 Jozef Degenfeld z Debrecína. Ten odkúpil kaštieľ na rodinné účely a vo Vihorlatských vrchoch začal s ťažbou dreva, založil ÚKLD a parnú pílu. V roku 1917 Jozef Degenfeld odpredal kaštieľ Zemplínskemu lesnému hospodárstvu - účastinnej spoločnosti so sídlom v Ružomberku za pol milióna korún, ktorá ho vlastnila až do znárodnenia po druhej svetovej vojne v roku 1945.
Využitie kaštieľa po roku 1945 a obnova
Po roku 1945 slúžil kaštieľ rôznym účelom, vrátane Strednej ruskej meštianskej školy (1945), Jedenásťročnej strednej školy Snina - Stakčín s ukrajinským vyučovacím jazykom (1953) a neskôr ako Poľnohospodárske odborné učilište (1960), premenované v roku 1980 na Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Snine. Do 15. januára 1993 kaštieľ využívalo Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Snine, kým sa škola presťahovala do novej budovy. Budova kaštieľa bola následne ponúknutá na odpredaj ako prebytočný majetok. Dňa 18. októbra 1994 prešiel kaštieľ do vlastníctva súkromnej osoby, podnikateľa Michala Mergu, schválením kúpnej zmluvy. Vlastníkom kaštieľa sa dňa 27. októbra 2009 stáva Mesto Snina. Kompletná obnova národnej kultúrnej pamiatky začala v novembri 2011. Pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda, dňa 5. júla 2013, bol zrekonštruovaný kaštieľ slávnostne sprístupnený verejnosti. V súčasnosti sa na prízemí nachádza muzeálna expozícia Ozveny Sniny a mestská knižnica. Na poschodí sú priestory spoločenskej sály a galerijného oddelenia využívané na kultúrno-umelecké aktivity.
Chronológia histórie kaštieľa
- 1646 - Prvá písomná zmienka o drevenej kúrii na návrší Lisa (Lysá), na ktorom stojí dnešný kaštieľ.
- 1780 - Začiatok výstavby murovaného kaštieľa na mieste pôvodnej drevenej kúrie grófkou Teréziou Vandernathovou, rod. Zichy, vnučkou posledného mužského potomka z rodu Drugethovcov, ktorí boli pánmi Sniny asi od roku 1321.
- 1784 - Smrť grófky Terézie Vandernathovej.
- 1788 - Henrik Vandernat, syn Terézie, dáva sninský majetok a kaštieľ do zálohy Jozefovi Rollovi.
- 1800 - Jozef Roll kaštieľ odkúpil a dokončil jeho stavbu.
- 1841 - Štefan Roll dáva uliať sochu Herkula, umiestnenú na nádvorie kaštieľa.
- 1888 - Princ Filip Eugen Koburg odpredáva kaštieľ Štefanovi Očkayovi.
- 1911 - Jozef Degenfeld kupuje kaštieľ od Alžbety Beňovskej.
- 1917 - J. Degenfeld odpredáva kaštieľ Zemplínskemu lesnému hospodárstvu.
- 1945 - Znárodnenie kaštieľa po 2. svetovej vojne.
- 1945-1993 - Kaštieľ slúži rôznym vzdelávacím inštitúciám.
- 1993 - Stredné odborné učilište poľnohospodárske v Snine opúšťa kaštieľ.
- 1994 - Kaštieľ prechádza do vlastníctva súkromnej osoby (Michal Merga).
- 2009 - Mesto Snina sa stáva vlastníkom kaštieľa.
- 2011 - Začiatok komplexnej obnovy.
- 2013 - Slávnostné sprístupnenie rekonštruovaného kaštieľa verejnosti.
Oslavy a pietne spomienky v Snine
Mesto Snina si pravidelne pripomína dôležité historické udalosti a organizuje oslavy spojené s výročiami mesta.
Výročie SNP a pietne akty
Jednou z najvýznamnejších udalostí slovenských dejín je Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré si každoročne pripomíname 29. augusta. Tento deň vyhlásila Slovenská národná rada v septembri 1992 za deň štátneho sviatku. V tomto roku (2024) uplynie už 80 rokov od najväčšieho revolučného vystúpenia slovenského ľudu v jeho doterajšej histórii. Aj v Snine, rovnako ako v ďalších mestách a obciach, sa v uvedených dňoch obyvatelia stretávajú, aby deklarovali úctu k vlastným dejinám štátu a vyjadrili pietu hrdinským bojovníkom, vojakom, partizánom a ilegálnym pracovníkom, ktorí odolávali presile a napriek utrpeniam a obetiam kliesnili cestu aj nášmu dnešnému životu. Pri tejto príležitosti sa v stredu 28. augusta 2024 o 11:00 h uskutoční pietne kladenie vencov pri Pomníku padlým. Účasť je prejavom úcty a vďaky tým, ktorí neváhali obetovať to najcennejšie pre našu budúcnosť.
Matičiari v Slovenskom národnom povstaní
Pietny akt oslobodenia mesta
Mesto Snina si tiež pripomína 80. výročie oslobodenia, kedy sme si pietnym aktom kladenia vencov k Pomníku padlým uctili pamiatku obetí najväčšieho vojnového konfliktu - 2. svetovej vojny. Tento moment patrí nielen histórii, ale aj nášmu povedomiu o tom, aké dôležité je pripomínať si hrdinstvo a obete, ktoré stáli za našou slobodou. Pietna spomienka bola venovaná Sninčanom, ktorí zahynuli počas vojny, vojakom spojeneckých vojsk a všetkým členom partizánskych skupín a odboja, ktorí prispeli k oslobodeniu nášho mesta. Oslobodenie Sniny od fašizmu patrí k udalostiam, ktoré si nesmieme nechať vytratiť z pamäti.
Dni mesta Snina a 700. výročie prvej písomnej zmienky
Od piatka 15. do nedele 17. septembra sa v Snine uskutočnia Dni mesta. Toto trojdňové podujatie je súčasťou osláv 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Oslavy sa začali v piatok 15. septembra o 12:30 na sninskom námestí. Súčasťou podujatia je aj 27. Sninský jarmok, ktorý sa koná v piatok 15. a sobotu 16. septembra.
Piatkový program
V prvý deň osláv čaká na návštevníkov bohatý kultúrny program, v ktorom vystúpia folklórny súbor Šiňava, tanečný odbor Základnej umeleckej školy, folklórny súbor Vihorlat a Rusínske holosy. O 15. hodine sa s programom Rockom krokom predstaví tanečná skupina Čarovné ostrohy. Záverečnú hudobnú bodku o 17. hodine urobí koncert skupiny No Name. Súčasťou piatkového programu bude tiež akrobaticko-silová šou a predstavenie umelcov.
Sobotňajší program
Sobotňajší program osláv bude pokračovať na mestskom futbalovom štadióne a bude sa niesť v duchu 90. výročia vzniku sninského futbalového klubu. Program sa začne o 14. hodine a účastníkov podujatia bude vítať Malá dychová hudba Sninčanka. Svoju choreografiu predvedú mažoretky Flowers z Prešova a diváci sa môžu tešiť aj na futbalovú šou v podaní mladých futbalistov. Súčasťou programu bude aj priateľský futbalový zápas československých internacionálov.
Nedeľný program
Dni mesta zavŕšia v nedeľu 17. septembra v areáli starého ihriska. Budú patriť obľúbeným podujatiam Človek, pes a kôň, Sninské tatarčané pirohy či Dožinkové slávnosti. Návštevníci sa môžu tešiť aj na 4. ročník podujatia Stretnutie historických vozidiel pod Vihorlatom. Organizátori avizovali, že súčet rokov ich štvorkolesových miláčikov bude sedemsto, keďže aj táto akcia bude súčasťou osláv 700. výročia prvej písomnej zmienky o meste. Nedeľný program sa začne o 10:30, kedy sa v kostole Povýšenia sv. Kríža bude konať slávnostná dožinková svätá omša. V rámci podujatia Človek, pes a kôň uvidia diváci vystúpenia psovodov, ukážky práce služobnej kynológie riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície, ukážky agility, voltížne ukážky, súťaže furmanov, ukážky práce horskej služby a ľudových remesiel. Návštevníkov príde zabaviť Ander z Košíc a na podujatí vystúpi aj hudobná skupina BB Country.