V mestskej časti Krásna Hôrka v Tvrdošíne sa nachádza kostol Božského Srdca Ježišovho. Tento historický objekt bol postavený v roku 1890 a dodnes sa zachoval bez výraznejších architektonických zmien. Kostol je situovaný priamo pri hlavnej ceste na začiatku tejto časti mesta. V roku 2002 prebehla úprava jeho okolia a v roku 2006 bolo k stavbe pridané drevené zastrešenie.
Sakrálne stavby a objekty v Tvrdošíne a okolí
Kultúrne a duchovné dedičstvo Tvrdošína a jeho mestských častí je bohaté na sakrálne objekty, ktoré svedčia o dlhej histórii viery a tradícií.
Kostoly a kaplnky
- V mestskej časti Medvedzie sa nachádza kostol postavený v roku 1923. Jeho výstavbu inicioval vtedajší richtár ako pamiatku na svojho syna, ktorý padol počas prvej svetovej vojny. V súčasnosti sa v ňom raz týždenne konajú bohoslužby a odpustové sväté omše na sviatok patróna.
- Kostolík sv. Anny v mestskej časti Oravice bol postavený občanmi Tvrdošína, urbárskymi spolumajiteľmi, v rokoch 1817-1820 a obnovený v roku 1864. Slúžil na večerné, nedeľné a sviatočné modlitby. Raz ročne, na sviatok sv. Anny, sa tu koná odpustová svätá omša.
- Objekt nazývaný „Skalka“, nachádzajúci sa v kamennom otvore, slúži ako kaplnka. Vytesať ho dal vtedajší richtár okolo roku 1870. Postupne sa stal pútnickým miestom, kde sa veriaci stretávajú pri modlitbách, litániách, krížových cestách a slávení svätej omše, najmä na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. V roku 2000 bola vysvätená novopostavená kaplnka so sochou Panny Márie a svätej Bernadety.
- Ďalšia kaplnka, pôvodne postavená z kameňa v roku 1923 pri kostole sv. Anny v Medvedzí, bola počas druhej svetovej vojny zničená granátom. Z jej ruín sa podarilo zachrániť iba nepoškodenú sochu Panny Márie. Po vojne bola na pôvodnom mieste postavená nová kaplnka, ktorá sa zachovala do súčasnosti.
- Kaplnka v Tvrdošínskej Rovni je udržiavaná a pravidelne navštevovaná. Jej umiestnenie bolo upravené počas prestavby cesty.
- Odhaduje sa, že jedna z kaplniek mohla byť postavená v rokoch 1900 - 1910. V minulosti slúžila ako miesto modlitieb pre roľníkov počas senných prác a pre pastierov dobytka. Jej okolie bolo kedysi bohaté na čučoriedky, dnes je oblasť zarastená drevinami.
Zvonice a piety
- Zvonica v Medvedzí pochádza z roku 1726.
- Pieta Sedembolestnej Panny Márie na Vojtaššákovej ulici je považovaná za vzácnu kultúrnu a cirkevnú pamiatku Tvrdošína. Bola postavená 12. augusta 1749.
Mariánsky stĺp a sochy svätcov
Na námestiach a v uliciach Tvrdošína sa nachádzajú aj ďalšie sakrálne a umelecké diela.
- Mariánsky stĺp je inštalovaný na štvorhrannom podstavci a zakončený stĺpom s hlavicou, na ktorej je osadená socha Panny Márie. Zobrazená je klasicky, s rukami zopnutými k modlitbe, stojac na zemeguli obtočenej hadom. Socha bola vytvorená koncom 18. storočia v kamenárskej dielni majstrov Belopotockých z Oravského Bieleho Potoka.
- Na Trojičnom námestí sa nachádza aj socha svätca, osadená na štvorhrannom podstavci. Zobrazený je ako kňaz s mučeníckymi atribútmi - v jednej ruke drží kríž, v druhej palmovú ratolesť. Plastika, vyhotovená z jemnozrnného kamenného materiálu, pochádza z konca 18. storočia a je dielom kamenárov Belopotockých z Oravského Bieleho Potoka. Ide o architektonickú kompozíciu podstavca a sochy sv. Jána Nepomuckého.
- Kamenné ležiace levy, pochádzajúce z konca 18. storočia, sa pôvodne nachádzali na vysokých stĺpoch pri vstupnej bráne farského úradu z roku 1760. Počas rekonštrukčných prác boli stĺpy odstránené a plastiky umiestnené na nižšie podstavce. Tieto diela sú vytvorené z jedného kamenného bloku z pieskovca a sú dielom kamenárskej rodiny Bielopotockých z Oravského Bieleho Potoka.
- Kamenný kríž z dielne majstrov Belopotockých z Bieleho Potoka na Orave, datovaný do konca 18. storočia, je osadený v areáli cintorína v mestskej časti Medvedzie. Je vyhotovený z jemnozrnného kamenného materiálu.
- Prícestný kamenný kríž z roku 1872, stojaci pri ceste v smere od Námestova do Tvrdošína, bol pred rokmi zničený autohaváriou. Mesto ho dalo na vlastné náklady zreštaurovať a opraviť kamenárskym majstrom z Bieleho Potoka, čím bola pamiatka zachovaná pre budúce generácie.
Hrad Krásna Hôrka: História a súčasnosť
Hrad Krásna Hôrka, ktorý sa nachádza nad obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko Rožňavy, je významnou národnou kultúrnou pamiatkou s bohatou históriou siahajúcou do 14. storočia. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1333.
Stredoveké počiatky a turecké hrozby
Hrad vznikol na strategickom mieste na ochranu stredovekej cesty cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Predpokladá sa, že stál na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo útočisko kráľovi Belo IV. v roku 1241 pred Tatármi. Pôvodný hrad, vznikol v 13. storočí a pozostával z hranolovej veže a obytného paláca s opevnením.
V roku 1441 bol Gemer obsadený Jiskrovým vojskom, avšak hrad nebol zničený. Po odchode posádky patril hrad do roku 1566 opäť rodu Bebekovcov. Hrozba tureckých vpádov a boje o kráľovský trón viedli Františka Bebeka v roku 1546 k výstavbe nového opevnenia podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano. Tieto stavebné úpravy dali hradu trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami na nárožiach, pričom pôvodný hrad sa ocitol v strede areálu.
Renesančné a barokové prestavby a éra Andrášiovcov
Počas vlády Andrášiovcov, ktorí hrad získali do dlhodobého prenájmu koncom 16. storočia, prebehla rozsiahla prestavba trvajúca celé storočie. V roku 1642 sa Andrášiovci stali oficiálnymi vlastníkmi hradu a postupne ho prebudovali na reprezentačné šľachtické sídlo s dômyselnou obrannou architektúrou.
V roku 1710 prebehli ďalšie úpravy hradu, súčasne s kaštieľom Betliar. V roku 1770 bola prestavaná delová bašta na barokovú kaplnku. Po požiari v roku 1818 bol hrad núdzovo opravený. Juraj Andráši pokračoval v prácach a v roku 1857 sa Krásna Hôrka stala rodovým múzeom, sprístupneným verejnosti po roku 1875.
V roku 1903 gróf Dionýz Andráši zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Andrášiovci si udržali svoje pozície až do roku 1945.
Požiar v roku 2012 a obnova
Dňa 10. marca 2012 vypukol na hrade rozsiahly požiar, ktorý zničil šindľové strechy, expozíciu v hornom gotickom paláci a zvonicu. Strop v kongregačnej sieni sa preboril. Hasičom sa podarilo zachrániť 90 percent exponátov, avšak vnútorné časti hradného areálu utrpeli škody zadymením. Škody boli vyčíslené na 8 miliónov eur. Príčinou požiaru bola neopatrná manipulácia s ohňom, kedy sa z horiacej trávy vznietil porast na svahu a následne sa oheň rozšíril na strechy hradu.
Strecha hradu bola kompletne zničená, no už v decembri 2012 bola nahradená drevenou dočasnou strechou, s plánom na jej nahradenie v apríli 2013. Práce na obnove strechy a interiéru pokračovali aj po Vianociach.
Krásna hôrka a jej obnova
Architektúra a expozície
Hrad tvorí komplex budov postavených na homoľovitom kopci. Vrchol tvorí palác s obrannou vežou, pod ním sa rozkladajú ďalšie opevnené paláce, kaplnka a obytné či hospodárske budovy, ktoré dokumentujú postupné rozširovanie hradného areálu.
Pôvodný hrad mal formu veže s obranným múrom a prístavbou obytného paláca. František Bebek vykonal v polovici 16. storočia rozsiahle stavebné úpravy, ktoré dali hradu trojuholníkový pôdorys s polkruhovými baštami. František Bebek tiež nechal pred juhozápadnou baštou vybudovať druhý vstup - bránu s padacím mostom a zabezpečil nové opevnenie.
Andrášiovci premenili horný hrad na reprezentačné sídlo a dobudovali dolný hrad. Postavili novú bránu pod delovou baštou, predĺžili nádvorie a uzavreli ho obytným traktom pre posádku a stajňami. V druhej polovici 17. storočia pribudlo reprezentačné obytné krídlo, ktoré bolo spojené s hradným palácom, a na hornom podlaží bola vybudovaná zasadacia župná sieň. V tomto období boli tiež postavené arkádové renesančné pavlače a schodiská.
V 30-tych rokoch 18. storočia bolo vybudované malé reprezentačné nádvorie. V roku 1770 bola podkovovitá bašta nad vstupom prestavaná na barokovú kaplnku. Na prelome 19. a 20. storočia bola v strednom hrade vybudovaná krypta a v bebekovskom krídle pietne priestory, čím bol hrad dokončený ako rodové múzeum. Poslednou úpravou bola rekonštrukcia realizovaná Pamiatkovým úradom Žilina v druhej polovici 20. storočia.
Špecializovaná stála hradná expozícia prezentuje fortifikačné staviteľstvo od 13. do 18. storočia. Expozícia je rozdelená do troch častí: v najstaršej časti jadra hradu je venovaná praveku, románskej a gotickej dobe, vrátane bojovej výzbroje, remeselnej činnosti a expozície mučiarne. Zbierka stredovekých a strelných zbraní je rozsiahla a zahŕňa aj zbrane orientálneho pôvodu.
V obytných priestoroch stredného hradu je zachované pôvodné zariadenie zo 17. storočia, vrátane zasadacej siene župných kongregácií a ozdobnej skrine z konca 17. storočia, ako aj zbierka historického nábytku a obrazov.
V štyroch miestnostiach bebekovského krídla sa nachádza pietne múzeum. Hradná kaplnka s klasicistickým interiérom ukrýva vzácny obraz Krásnohorskej Madony z roku 1739. V susedstve kaplnky je rodinná hrobka Andrášiovcov.
