Hoci je Halloween v súčasnosti mnohými vnímaný ako komerčný sviatok pochádzajúci zo Spojených štátov amerických, jeho skutočné korene ležia hlboko v histórii Európy. Predvečer sviatku Všetkých svätých, ktorý sa oslavuje v noci z 31. októbra na 1. novembra, má pôvod v dávnych keltských tradíciách a prešiel dlhým vývojom, kým získal svoju dnešnú podobu.
Keltské korene: Sviatok Samhain
Pôvod Halloweenu spočíva v keltskom sviatku zvanom Samhain, ktorý oslavovalo keltské obyvateľstvo Britských ostrovov, vrátane územia dnešného Anglicka, Írska a Škótska. Kelti mali veľmi vyspelú materiálnu i duchovnú kultúru. Sviatok Samhain sa konal od 31. októbra do 1. novembra a bol časom, keď chladnému počasiu definitívne podľahli aj posledné zvyšky úrody, noc si ukrajovala z denného svetla stále výraznejšie porcie a vietor usilovne prehadzoval spadnuté lístie. V túto noc sa Kelti lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života, a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime.
Sviatok sa niesol v znamení obetí pohanským božstvám, od ktorých sa očakávala pomoc počas nastávajúcich šiestich ťažkých zimných mesiacov. Popri daroch a obetiach sa dala priazeň bohov získať aj tancom v kostýmoch, ktoré na Samhaine nikdy nemohli chýbať. Kelti tiež verili, že v túto magickú noc sa otvárala brána medzi svetom živých a mŕtvych a cez ňu sa duše zosnulých vracali späť na zem. Preto si uctievali svojich mŕtvych predkov tým, že pri hroboch strávili v podstate celú noc (z 31. októbra na 1. novembra) a spomínali na zosnulých. Verili, že ak budú na duše spomínať, potešia ich, za čo im ony môžu nejakým spôsobom pomôcť. Rituálne obrady vykonávali aj ženy.
Splynutie s kresťanským Sviatkom Všetkých svätých
S rozmachom kresťanstva naprieč Európou až na Britské ostrovy sa pôvodne pohanský sviatok začal meniť. Už začiatkom 7. storočia ustanovil pápež Bonifác IV. deň uctievania všetkých kresťanských martýrov, pôvodne 13. mája. Neskôr, o viac ako sto rokov, ho pápež Gregor III. presunul na 1. novembra. Cieľom duchovenstva bolo, aby sa pôvodne pohanský sviatok, kde sa slávili rôzne sily, ktoré mali počas tohto sviatku možnosť pôsobiť vo svete ľudí, zmenil na oslavu sviatku Všetkých svätých - kde by sa oslavovali všetci známi aj neznámi svätci kresťanskej cirkvi. Keďže sviatok Všetkých svätých sa oslavoval 1. novembra, a nasledujúci deň (2. novembra) bol vyhlásený za Deň všetkých duší, prišlo k splynutiu pôvodného keltského sviatku a zvykov s ním spojených s kresťanským sviatkom Všetkých svätých (anglicky All Hallows).
Sviatok si a jeho názov prispôsobili aj národy Angličanov, Írov a Škótov. Samotný názov Halloween je prevzatý z anglického výrazu All Hallows' Evening, čo doslova znamená „predvečer všetkých svätých“. Ani s novým vierovyznaním a novým názvom obľúbeného sviatku však tradičné rituály z dávnych čias Samhainu neupadli do zabudnutia.
Moderný Halloween v Severnej Amerike
Osobitú, modernú podobu so všetkými známymi zvykmi dostal Halloween až od kolonistov Severnej Ameriky. Do Spojených štátov sa sviatok dostal až v 19. storočí, kam ho priniesli najmä írski katolícki a škótski prisťahovalci, predovšetkým po Veľkom írskom hladomore (1845 - 1846). Spočiatku ho silne protestantské komunity veľmi neoslavovali, no írski usadlíci svoje tradície zachovávali a rozvíjali aj mimo rodnej zeme. V Amerike sa postupne z kresťanského sviatku stal sviatok so sekulárnym a karnevalovým charakterom.
Rozvoj ikonických zvykov
-
Trick-or-treating (koleda): Chodenie od domu k domu v strašidelných kostýmoch má pôvod vo viere starých Keltov, že na halloweensku noc zo záhrobia vychádzajú duchovia. Ak nejakú domácnosť takýto duch navštívil, bolo nutné ho nejako uchlácholiť, najlepšie pohostením. S týmto cieľom sa začali za duchov prezliekať aj ľudia - každý, kto chcel mať od hrozby podomových strašidiel („trick“) pokoj, musel si ich získať niečím chutným pod zub („treat“).
Neskôr pribudol sociálny rozmer. Chudobné deti chodievali po takzvanej „kolede“, prezlečené za mýtické bytosti. Bohatí ľudia im za to dávali praktické veci na zimu, napríklad potraviny či teplé oblečenie. Časom a zmenou ekonomickej situácie sa ale sviatok zmenil. Medzi ostatným obyvateľstvom sa uchytili najmä „koledy“ a sociálny rozmer Halloweenu sa postupne vytratil. Deti v USA, približne do veku 13 rokov, sa dnes prezlečú do kostýmov a strašidelných masiek, vyčkávajú do zotmenia, kedy sa ulice zaplnia. Ak chce domácnosť prijať takýchto návštevníkov, zapáli si svetlo pred vchodom; ak nechce, svetlo vypne. Deti zaklopú na dvere a povedia frázu „trick or treat“. Väčšina dospelých im do košíkov dá sladkosti.
-
Vyrezávanie tekvíc (Jack O’ Lantern): Z írskej ľudovej povesti pramení aj ďalšia typická aktivita halloweenskej sezóny - vyrezávanie tekvíc. Lakomý Jack raz pozval na drink samotného diabla a keď prišlo na platenie, verný svojmu menu presvedčil čerta, aby sa zmenil na mincu. Len čo to urobil, vložil si Jack mincu do vrecka, kde nosil aj kríž, čo diablovi bránilo zmeniť sa späť. Aby sa vyslobodil, musel čert sľúbiť, že dá Jackovi celý rok pokoj a ak by ten náhodou zomrel, neprijme ho do pekla. Po roku sa diabol vrátil, ale Jack ho opäť prekabátil a tentoraz si vyjednal pokoj rovno na desať rokov. Než stihli uplynúť, Jack zomrel. Boh ho však, ako podvodníka, odmietol vziať do neba a diabol musel zasa dodržať slovo, takže pre úbohého Jacka nebolo miesto ani v pekle. Jediné, s čím čert lakomca vypravil naspäť na zem, bol žeravý uhlík, aby si mohol svietiť na cestu.
Jack vydlabal pôvodne repu, dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom hľadajúc miesto na spočinutie. Iná legenda hovorí, že írsky národ vyrezával do repy desivé tváre pripomínajúce lebky zosnulých a sviečka, ktorú vkladali dovnútra, mala nepokojné duše mŕtvych odohnať. Dnes sú to typické vyrezávané tekvice s otvormi v podobe tváre, zvnútra osvetlené sviečkou či kahancom.
-
Apple-bobbing (Snap Apple): Z rímskych rituálov uctievania bohyne Pomony vychádza zábavná hra, ktorej cieľom je len pomocou úst vytiahnuť jablko z nádoby s vodou.
Symbolika Halloweenu
I keď halloweenske vatry už nezohrávajú takú dôležitú úlohu ako kedysi, stále ich pripomínajú sviečky a zopár ďalších symbolov. Obraz bosorky na metle vznikol pravdepodobne z predstavy (psychoaktívnymi bylinami intoxikovanej) príslušníčky kultu wicca, tancujúcej okolo ohňa. Čierna mačka bola zasa jej najvernejšou spoločníčkou a údajne aj naznačovala prítomnosť temných síl.
Vplyv Hollywoodu
Špeciálne v 30. rokoch 20. storočia, kedy Hollywood zaznamenal veľký rozmach, rástla aj popularita Halloweenu. „Scary movies“ mali vždy v radoch divákov silnú základňu a halloweenske témy sa opakovane s úspechom vracali na strieborné plátno. Ku klasickým patria „Halloween“ legendárneho Johna Carpentera alebo, pre deti vhodnejší, animovaný „Je to veľká tekvica, Charlie Brown“. Objavili sa napríklad filmy s tematikou rôznych hrdinov, čo sa pretavilo aj do halloweenskych obchôdzok a výzdoby. Halloween sa po zmodernizovaní a skomercionalizovaní postupne stal priam národným, ale aj rodinným, sviatkom v Spojených štátoch.
Halloween v Európe a na Slovensku
Komerčná forma Halloweenu sa dostala späť do Európy v 90. rokoch 20. storočia, kde si našla fanúšikov najmä medzi mladými ľuďmi. Na Slovensko sa Halloween dostal po revolúcii v roku 1989 z USA. Podľa etnologičky Kataríny Nádaskej u nás s oslavami Halloweenu začali najmä obchodníci, neskôr sa pripojili rôzne podniky, usporadúvajúce halloweenske večierky. Odrazilo sa to aj u detí v školách, ktoré si vyrezávajú halloweenske tekvice, aj keď, ako Nádaská pripomína, tento zvyk poznali aj naši predkovia a takto vyrezané tekvice nazývali svetlonos.
Pre Slovensko je Halloween stále relatívne nový sviatok, ktorý sa tesne prelína so Sviatkom všetkých svätých a Dňom všetkých duší. „Halloween namiesto piety a spomienky na zosnulých je skôr zábavou. Je to trochu kontroverzia,“ poznamenáva etnologička Katarína Nádaská. Podotkla tiež, že v našich končinách mávajú najmä nábožensky zameraní ľudia viacero výhrad voči Halloweenu, čo podľa nej pramení z toho, že v rámci náboženského hnutia satanizmu patrí halloweenska noc medzi najvýznamnejšie sviatky. „Satanisti sú ľudia, ktorí veria v Satana ako duchovnú bytosť a sú mu oddaní,“ vysvetľuje. Dopĺňa, že počas Halloweenu sa satanisti venujú modlitbám, rituálom a vzývaniu. Vďaka veľkej popularite kresťanstva na našom území ľudia viac preferujú oslavu Všetkých svätých nad oslavou Halloweenu.
Podobné sviatky vo svete
V mnohých krajinách existujú sviatky s podobnou tematikou uctievania zosnulých či odháňania zlých duchov:
-
Východná Ázia: Aj vo viacerých krajinách východnej Ázie ľudia veria, že koncom leta nad zem vylietavajú lační duchovia. Aby ich upokojili, organizujú napríklad v Hongkongu Festival hladných duchov. V Japonsku už po dobu 21 rokov ľudia oslavujú Halloween veľkým pochodom v meste Kawasaki pri Tokiu.
-
Filipíny: Pangangaluluwa je filipínsky sviatok, počas ktorého chodia deti po domoch a prosia o modlitby za zosnulých, uväznených v očistci. Detičky sa prezlečú do kostýmov a masiek a chodia od dverí k dverám, kde spievajú a prosia o modlitby.
-
India: Podobne tak vyznávači hinduistického boha smrti Yamu v Indii dúfajú, že ak v priebehu sviatku Pitru Paksha správne vykonajú predpísaný ohňový rituál, budú sa môcť duše ich mŕtvych príbuzných natrvalo vrátiť na večný odpočinok.
-
Mexiko a Latinská Amerika: Fascinujúcu pastvu pre oči ponúka El Día de los Muertos („Deň mŕtvych“), oslavovaný v Mexiku a ďalších krajinách strednej a južnej Ameriky. Festival trvá dva dni. V prvý deň vyzdobia rodiny vo svojich domovoch oltáriky na počesť zosnulých príbuzných. Dominujú im kvety známe pod názvom garafia, aksamietnica alebo smraďuška (lat. rod Tagetes), obyčajne sýtej a žiarivej žlto-oranžovej farby. Kvetové dekorácie dopĺňa obľúbené jedlo zosnulých a mierne sladký chlieb pan de muerto („chlieb mŕtvych“), pečený len pre túto príležitosť. Nechýbajú ani podobizne mŕtvych, religiózne objekty a samozrejme biele lebky. Biela lebka je hlavným symbolom Día de los Muertos a najčastejšie ju vidno v troch formách - ako cukrovinku, hlinenú dekoráciu a masku na tvári účastníkov osláv. Korene Dňa mŕtvych siahajú do čias Aztékov a Toltékov, silne ho ovplyvnilo i kresťanstvo a jeho súčasný nezameniteľný charakter je vyváženou zmesou oboch.
