Vianoce, sviatky oslavujúce narodenie Ježiša Krista, sú jedným z najvýznamnejších cirkevných sviatkov v kresťanstve. Tieto sviatky symbolizujú Božie vtelenie, vykúpenie, pokoj a lásku. Na celom svete ich oslavujú približne dve miliardy veriacich. Hoci presný dátum narodenia Ježiša Krista nie je známy, kresťanská tradícia si ho pripomína 25. decembra.
Počiatky slávenia Vianoc
Spočiatku nemalo narodenie Pána svoj samostatný sviatok. Od polovice 3. storočia sa na Východe pripomínalo spolu s inými "zjaveniami Pána" a slávilo sa 6. januára. Na Západe sa však v polovici 4. storočia začala objavovať osobitná spomienka Božieho narodenia. Prvý záznam o tomto sviatku pochádza z Ríma z roku 336, kde sa slávil 25. decembra.
Existuje viacero hypotéz vysvetľujúcich voľbu tohto dátumu. Jednou z nich je spojitosť s dátumom sviatku Zvestovania Pána, ktorý sa všeobecne slávil 25. marca. Podľa výpočtu deviati mesiacov od tohto dátumu (čo zodpovedá dĺžke tehotenstva) pripadol symbolický deň narodenia Pána práve na 25. december.
Ďalšou hypotézou je dejinno-náboženská interpretácia, ktorá naznačuje, že kresťania prevzali a nanovo interpretovali pohanský sviatok Natalis Solis Invicti (Sviatok zrodenia nepremožiteľného Slnka), ktorý sa tiež slávil 25. decembra. Rímski kresťania tento sviatok Slnka začali oslavovať ako sviatok narodenia Krista - Slnka spravodlivosti (Sol iustitiae) a Svetla sveta, na základe biblických citátov. Táto hypotéza je často spájaná s rímskym sviatkom zimného slnovratu.
Svätý Ján Zlatoústy (347 - 407) vo svojej kázni z roku 386 argumentoval, že rozhodnutie sláviť Božie narodenie 25. decembra je správne a tento sviatok sa rýchlo ujal v celom kresťanskom svete.
Vývoj liturgických osláv a vianočného obdobia
Od 6. storočia kňazi na sviatok Narodenia Pána celebrujú tri sväté omše: polnočnú (utiereň), rannú (pastiersku) a slávnostnú dennú. V Ríme pápež zvykol slúžiť polnočnú omšu v Bazilike Panny Márie Snežnej (Santa Maria Maggiore) pri jasličkách, rannú v gréckom Chráme sv. Anastázie a slávnostnú dennú v Bazilike sv. Petra. Pápež Benedikt XIV. (1740 - 1758) pripisoval týmto trom omšiam symboliku trojakého zrodenia Ježiša Krista: od večnosti v lone Nebeského Otca, telesne v čase z Panny Márie v Betleheme a duchovne v srdciach veriacich.
Slávnosť Narodenia Pána sa slávi s vigíliou a oktávou. Vianočné obdobie však pokračuje aj po ôsmich dňoch a končí sa nedeľou po Zjavení Pána. Do tohto obdobia sú zaradené štyri významné sviatky: Sviatok Svätej rodiny, Slávnosť Panny Márie Bohorodičky, Slávnosť Zjavenia Pána a Sviatok Krstu Pána.
Do roku 1969 sa vianočné obdobie končilo 2. februára na sviatok Obetovania Pána.
Významné sviatky vianočného obdobia
Sviatok Svätej rodiny
Tento sviatok sa od roku 1969 slávi v nedeľu po Narodení Pána. Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má korene v stredoveku, no do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Svätý František Saleský (1567 - 1622) predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. Jezuiti vo Francúzsku ju dávali ako vzor kresťanských rodín. Pápež Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev.
Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. január)
Podľa evanjelia sv. Lukáša osem dní po narodení "obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš". Cirkev si túto udalosť pripomínala dvoma sviatkami: sviatkom Obrezania Pána (od 6. storočia, 1. januára) a sviatkom Mena Ježiš (v nedeľu medzi 1. a 6. januárom alebo 2. januára). Sviatok Mena Ježiš bol populárny vo františkánskych komunitách už od 14. storočia. Pápež Inocent XIII. v roku 1721 zaviedol jeho svätenie pre celú Cirkev.
Ôsmy deň po Vianociach bol pôvodne mariánsky sviatok, ktorý si pripomínal zásluhy Panny Márie. V Ríme sa slávil od 7. storočia. Pri reforme cirkevného kalendára v roku 1969 sa tieto dva sviatky nahradili Slávnosťou Panny Márie Bohorodičky, ktorá pripomína jej úlohu v diele spásy ako Matky Božieho Syna a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze (431).
Zjavenie Pána - Traja králi (6. január)
Na Východe bol 6. január už od 3. storočia sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia), ktorý pripomínal príchod mudrcov, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Na Západe sa tento sviatok rozšíril v 4. storočí, pričom liturgia kládla dôraz na poklonu mudrcov. Evanjeliový záznam (Mt 2,1-12) neuvádza ich počet, kráľovskú hodnosť ani mená (tradične Gašpar, Melichar a Baltazár).
Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša, Božieho Syna a Spasiteľa sveta. V mudrcoch, predstaviteľoch pohanských náboženstiev, evanjelium vidí prvotiny národov prijímajúcich dobrú zvesť o spáse. Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, ak sa obrátia k Židom a prijmú mesiášske prisľúbenia Starého zákona.
Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom odporu temnôt voči svetlu. Návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.
Sviatok Krstu Pána
Krst Ježiša v rieke Jordán je začiatkom jeho verejného účinkovania. Pôvodne si ho Cirkev pripomínala spolu so Zjavením Pána (6. januára). Od roku 1969 sa slávi samostatne v nedeľu po Zjavení Pána. Vešperami sviatku Krstu Pána sa vianočné obdobie končí.
Vianočné zvyky a ich pôvod
K dokresleniu vianočnej atmosféry patrí stavanie betlehemov s jasličkami, postavami Svätej rodiny, mudrcov, pastierov a anjelov. Za pôvodcu betlehemskej tradície sa pokladá svätý František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v Greccio v roku 1223.
Svetoznáma pieseň Tichá noc, svätá noc zaznela po prvý raz na Vianoce roku 1818 v Rakúsku, v kostole sv. Mikuláša v Oberndorfe, v podaní duchovného Josepha Mohra a učiteľa Franza Xavera Grubera.
Medzi ďalšie vianočné zvyky a symboly patria:
- Ľudová dramatizácia vianočného príbehu (od 11. storočia)
- Stavanie jasličiek (od 13. storočia)
- Adventný veniec (1839)
- Vyzdobený vianočný stromček (od 19. storočia)
Vianočné obdobie je jedným z období liturgického roka. Kresťania aj nekresťania oslavujú Vianoce vzájomným obdarovávaním sa. Tento zvyk je v protestantskom prostredí doložený od 16. storočia. V katolíckych rodinách sa darčeky zvykli rozdávať na sviatok sv. Mikuláša.
Rozdiely v slávení Vianoc medzi cirkvami
Na základe odlišných tradícií slávia kresťania rôznych cirkví Vianoce v rôznych termínoch. Katolíci, protestanti a časť pravoslávnych cirkví slávia Vianoce 25. decembra podľa gregoriánskeho kalendára. Časť pravoslávnych veriacich oslavuje vianočné sviatky podľa juliánskeho kalendára 6. januára (na Slovensku sa riadi takmer celá prešovská eparchia).
Pravoslávnym cirkvám predchádza Vianocami 40-dňový pôst. Na Štedrý deň platí prísny pôst, pričom jedlá sú tiež pôstne, bez mäsa, masla a mlieka. Pravoslávni veriaci zvyčajne nekonzumujú polnočnú bohoslužbu. Po štedrovečernej večeri je najväčším sviatkom návšteva chrámu, kde sa koná Veľké povečerie, ktoré môže trvať aj tri hodiny.
V rímskokatolíckych kostoloch sú neodmysliteľnou súčasťou Štedrého večera polnočné omše. V gréckokatolíckej cirkvi sa namiesto polnočných omší koná Veľké povečerie. V evanjelických chrámoch sa na Štedrý deň popoludní a večer konajú slávnostné štedrovečerné služby Božie.
tags: #od #ktoreho #storocia #oficialne #slavime #krestanske