Význam očného kontaktu pri pozdrave a v neverbálnej komunikácii

Komunikácia je základným pilierom interakcie medzi ľuďmi a zohráva kľúčovú úlohu v spoločenskom živote. Sociálna komunikácia, ako špecifický typ komunikácie, sa zameriava na výmenu informácií, správ a významov v sociálnom kontexte. Podľa Watzlawicka, ktorého odborníci považujú za klasika teórie komunikácie, človek v prítomnosti iného človeka nemôže nekomunikovať. Tento článok sa zaoberá definíciou komunikácie, jej významom a rôznymi aspektmi, najmä neverbálnou komunikáciou, s dôrazom na očný kontakt pri pozdrave.

Neverbálna komunikácia: jazyk tela a emócií

Neverbálna komunikácia predstavuje všetku komunikáciu, ktorá prebieha bez slov. Zahŕňa širokú škálu signálov, ako sú mimika, gestá, tón hlasu, pohyby tela a ďalšie signály, ktoré posielame svojím okolím. Niektoré odhady uvádzajú, že až 93 % komunikácie je neverbálna, pričom len 7 % zostáva na verbálnu komunikáciu. Neverbálna komunikácia podáva informácie o emóciách, pocitoch a vyjadruje, čo si subjekt myslí.

Neverbálna komunikácia je významná v každom aspekte nášho života a zvlášť v pracovnom prostredí, kde môže byť kľúčovým faktorom pri vzájomnej komunikácii. Správne využitie neverbálnej komunikácie môže byť pre nás a naše kariérne úspechy veľmi dôležité. Mali by sme byť vedomí našich neverbálnych signálov, pozorovať signály našich kolegov a používať neverbálnu komunikáciu v náš prospech. Neverbálna komunikácia je dôležitým komplementom verbálnej komunikácie. Podieľa sa na úspešnom priebehu verbálnej komunikácie a prispieva k efektívnej komunikácii tým, že jej obsah dopĺňa dôležitými fonickými, vizuálnymi a kinetickými signálmi, a tak pomáha porozumieť hovorenému slovu a pochopiť zámery komunikujúcich. Neverbálne signály sú dôležitými sprievodnými, často determinujúcimi prvkami nielen v súkromnej, ale aj vo verejnej komunikačnej sfére.

Základné princípy neverbálnej komunikácie

Základné princípy neverbálnej komunikácie zahŕňajú:

• Mimika: Pohyb a poloha tváre, ktorá vyjadruje emócie. Slovo mimika pochádza z gréckeho slova mimos, čo znamená jemne a citlivo napodobňujúci. Má schopnosť vyjadrovať zážitky, ovplyvňovať priebeh sociálneho kontaktu a umožňuje poznávať ľudí.
• Gestikulácia: Pohyby rúk, ramien alebo hlavy, ktoré slúžia na podčiarknutie slov alebo myšlienok.
• Očný kontakt: Ukazuje záujem, navodzuje dôveru a môže zlepšiť vzájomné porozumenie.
• Proxemika: Veda, ktorá skúma vzdialenosť medzi dvoma ľuďmi a použitie priestoru. Fyzická vzdialenosť zrkadlí psychickú vzdialenosť medzi komunikujúcimi.
• Postoj: Postoj tela, ktorý môže ukázať, ako sa cíti osoba.
• Hlasové vlastnosti: Tón hlasu, hlasitosť a rytmus reči, ktoré vyjadrujú emócie.
• Dotyk: Fyzický kontakt, ktorý môže navodiť dôveru a uvoľniť napätie.

Očný kontakt: okná do duše

Očný kontakt je asi najčastejšie diskutovaná súčasť neverbálnej komunikácie a nie je sa čomu čudovať. Viac než čokoľvek iné, hovoria za nás naše pohľady, nie nadarmo sú oči nazývané oknami do duše. Očný kontakt ukazuje, že sa človek zaujíma o to, čo druhý človek hovorí. Tento kontakt môže byť použitý na navodenie dôvery a zlepšenie vzájomného porozumenia.

Zornice oka totiž vysielajú signály, ktoré nemôžeme vedome kontrolovať, a na ktoré podvedome reagujeme. Pokiaľ zbadáme niečo, čo nám pripadá príťažlivé a zaujímavé, zornice sa rozšíria a zväčšia. Pokiaľ v nás niečo vzbudí pocity ako je nepriateľstvo alebo zlosť, naše zornice sa zúžia a zmenšia. Na tieto pocity reagujeme bez toho, aby sme si toho boli vedomí, a zároveň ich vysielame.

Očný kontakt pri pozdrave a prvom dojme

Fínsky psychoterapeut Jaakko Seikkula tvrdí, že väčšinu najdôležitejších informácií si predáme už v prvom pohľade, ešte predtým, než stihneme povedať prvé slová. Pri pozdrave alebo zoznamovaní hrá očný kontakt kľúčovú rolu pri vytváraní prvého dojmu. Udržiavanie očného kontaktu s osobou, s ktorou sa rozprávame, značí záujem. Primeraný očný kontakt s druhým človekom vyjadruje priateľstvo, dôveru a ochotu dorozumieť sa.

Pri prvom dojme je dôležité nájsť stred medzi nezáujmom a vtieravosťou. Príliš dlhý a neprerušovaný očný kontakt môže sa považovať za pokus o zastrašovanie, pričom druhá osoba sa vtedy cíti nepríjemne - akoby bola intenzívne skúmaná. Naopak, nedostatočný očný kontakt môže byť považovaný za znak nudy, nezhody alebo chladu, prípadne nepriateľstva či znudenia. Pravidlo hovorí: buďte prirodzení. Nedívajte sa do očí ani príliš, ani málo, dvoj-troj sekundové intervaly sú akurát.

Technika trojuholníka pre očný kontakt

Do očí by sme sa človeku mali pozerať asi dve tretiny rozhovoru. Aby ste na niekoho nezízali, môžete využiť tzv. trojuholníkovú techniku: päť sekúnd pozerajte do pravého oka, päť sekúnd do ľavého a päť sekúnd na pery.

Interpretácia očného kontaktu

Z očí môžete vyčítať informácie o tom, ako sa Vám darí. Ak Váš spoločník príliš často uhýba pohľadom, pozornosť uňho klesla, alebo môže byť plachý či v rozpakoch. Nedostatočný očný kontakt však môže vyjadrovať chlad, nepriateľstvo či znudenie. Môže to tiež znamenať, že človek nesúhlasí s tým, čo hovoríte, alebo vám nerozumie.

Naopak, vytrvalejší pohľad môže na hovoriacu osobu pôsobiť nápadne a neprirodzene. Ak sa vám niekto nepozerá do očí, môže to znamenať, že niečo skrýva, alebo pociťuje hanbu či rozpaky. To, že sa niekto namiesto priamo na vás pozerá úkosom, naznačuje podozrievavý prístup, neistotu alebo nepriateľstvo. Ak by aj jeho slová vyjadrovali súhlas, pohľad na bok ho bude popierať.

Očný kontakt je pre priebeh komunikácie natoľko dôležitý, že pokiaľ chýba alebo je naopak neprimerane intenzívny, necítime sa dobre a uvoľnene. Človeku, ktorý sa nám pri konverzácii nepozerá do očí, máme sklon nedôverovať.

Očný kontakt a odhalenie klamstva

Pri klamaní sa môžu objaviť zmeny v očnom kontakte. Osoba, ktorá klame, sa môže vyhýbať očnému kontaktu, alebo naopak, môže sa príliš snažiť udržať očný kontakt, aby vyzerala úprimnejšie. Klamárom sa tiež zvyknú rozširovať zreničky, keďže klamanie môže byť kognitívne náročné, čo môže mať vplyv práve na takéto zmeny v očiach. Na druhej strane, počas klamania sa môže znížiť frekvencia žmurkania očami (signalizuje zvýšené napätie) a keď je lož vonku, prudko sa zvýši (napätie sa konečne uvoľní).

Kultúrne rozdiely v pozdravoch a očnom kontakte

Zvyky a rituály, ktorými sa ľudia zdravia, sa často líšia od krajiny ku krajine. Neznáme zvyky tak pre nás môžu byť mätúce. Situácia je ešte mätúcejšia vtedy, ak sú požadované rôzne pozdravné gestá medzi mužom a ženou, mužom a mužom či ženou a ženou. Cestovatelia preto potrebujú menší návod na to, aby svojimi gestami náhodou niekoho neurazili.

• USA: Pre mužov je bežné, ak si pri pozdrave potrasú rukami.
• Rusko: Typickým pozdravom je veľmi silný stisk ruky, ktorý si vyžaduje priamy očný kontakt. Keď si však potriasajú ruky muž a žena, potrasenie je menej prepracované.
• Arabské krajiny: Blízki mužskí kamaráti alebo kolegovia sa objímajú a bozkávajú na obe líca. Potriasajú si iba s pravou rukou - dlhšie, ale slabšie ako na západe. Kontakt medzi opačnými pohlaviami na verejnosti je považovaný za nemravný. V niektorých krajinách, ako napríklad Pakistan, bežne vidíte ako sa domáci muži vodia po ulici spoločne za ruku ako keby tvorili pár, čo je prejavom kamarátstva a priateľstva.
• Ázijské krajiny (India, Kórea, Čína, moslimské krajiny): Všeobecne platí, že dotyk nohou je veľmi pokorujúci. Dotyk druhého rukou na hlave, kam patrí aj hladkanie detí, sa nepraktizuje, pokladá sa za ponižujúci. Dotyk rúk je pri pozdravoch zriedkavý. Pozdrav často sprevádza zdvorilý úklon hlavy. V Indii, ale aj v Kórei, Číne a moslimských krajinách sa rozlíšovanie pravej a ľavej strany prísne dodržuje. Podať niečo ľavou rukou je nielen pokorujúce, ale aj nehygienické. Nohami by sa vôbec nemalo dotýkať osôb ani posvätných predmetov.
• Albánsko: Muži si pri stretnutí potriasajú rukami. V závislosti od toho, ako veľmi sú si blízki, môže byť bežný aj bozk na líce. Keď muž stretne ženské pohlavie, bozk na obe líca alebo dva bozky na jedno sú bežné. S priateľmi alebo kolegami je znova bežné ľahké potrasenie rukami.
• Arménsko (najmä vidiecke oblasti): Ženy musia čakať, kedy im muži navrhnú potrasenie rukou.

Zatiaľ čo v mnohých západných krajinách sa priamy očný kontakt považuje za prejav dôvery a rešpektu, niektoré ázijské kultúry ho považujú za neúctivý.

Neverbálna komunikácia v pracovnom prostredí

Príklady neverbálnej komunikácie v pracovnom prostredí, kde hrá očný kontakt dôležitú úlohu, sú:

• Pohyb očí a očný kontakt: Nepozeranie sa na svojho kolegu alebo neudržiavanie očného kontaktu môže naznačovať nezáujem alebo neistotu. Na druhej strane, ak účastníci sedia vzpriamene a sú voči sebe otvorení, môže to naznačovať vzájomný rešpekt a ochotu nájsť kompromisné riešenia.
• Výraz tváre: Úsmev môže vyjadrovať priateľskosť, zatiaľ čo nesúhlas môže byť viditeľný v napätých líniách na tvári. Takzvaný Duchenov úsmev - ten úprimný - spočíva v úsmeve nielen úst, ale aj očí, pričom sa okolo očí vytvoria vrásky.
• Gestá: Pohyby rúk a gestá môžu zdôrazniť alebo objasniť, čo niekto hovorí. Otvorené gestá s dlaňami nahor môžu naznačovať otvorenosť a čestnosť.
• Tonalita hlasu a tempo reči: Hlas môže vyjadrovať náladu, emócie alebo autoritu.
• Oblečenie a vzhľad: Oblečenie môže signalizovať profesionálnosť a autoritu.

V pracovnom prostredí je dôležité byť si vedomý reči svojho tela. Ak nie ste si istí, ako pôsobíte na druhých, nie je nič ľahšie, než si od nich vypýtať spätnú väzbu: „ako som na Vás pôsobil/a?“

Situácie, v ktorých je očný kontakt dôležitý

Príklady situácií, kde neverbálna komunikácia a najmä očný kontakt môže byť dôležitá, sú:

• Prezentácie: Keď prezentujete, naše neverbálne signály môžu ovplyvniť reakcie publika. Ak sa pri prezentovaní dívate na zem alebo sa prechádzate z miesta na miesto, môže to naznačovať neistotu. Na druhej strane, keď hovoríme so sebavedomím a zároveň držíme očný kontakt s publikom, publikum bude mať skôr pocit, že hovoríme sebaisto a máme na to aj argumenty.
• Rokovania: V rámci rokovaní môže byť neverbálna komunikácia kľúčová pri interpretácii nálad a postojov druhých účastníkov.
• Brainstormingy: Pri tvorivých stretnutiach neverbálna komunikácia môže pomôcť vytvoriť atmosféru, ktorá podporuje spoluprácu a kreativitu. Keď členovia tímu pri brainstormingu vzájomne očným kontaktom potvrdzujú svoje nápady a inšpirujú sa navzájom, to môže viesť k ešte kreatívnejším a inovatívnym riešeniam.

Aktívne pozorovanie a porozumenie reči tela

Reč tela nám pomáha pochopiť, čo človek hovorí, ako sa cíti a ako nás vníma. Podľa emeritného profesora psychológie Alberta Mehrabiana gestá, mimika a postoj tvoria až 55 % komunikácie, zatiaľ čo tón hlasu tvorí 38 % a slová iba 7 %. Pre orientáciu v reči tela je potrebné poznať aj kontext a bežné správanie človeka. Pre efektívne čítanie reči tela je nutné venovať pozornosť každému z jej prvkov. Kontekst, zdravotný stav a ďalšie faktory môžu ovplyvniť správnosť čítania reči tela, ale existujú záchytné body, ktoré pomôžu v orientácii v neverbálnej komunikácii. Uvedomovanie si pohybov očí nám pomáha udržovať komunikáciu bez trápnych páuz alebo nežiaducich prerušení.

Z metra máte väčšiu šancu uhádnuť, či sa vám niekto pozerá na obočie, na znamienko na líci pod očami, alebo priamo do očí, hlavne ak nemení príliš bod, na ktorý sa sústredí. Z metra a pol (napríklad keď sedíte cez stôl pri rokovaní) to už neuhádnete, či sa vám pozerajú na obočie, nos, líce, alebo rovno do očí, pretože oblasť, ktorú vidíte, je príliš široká a zmeniť bod, na ktorý sa pozeráte, sa neprejaví na pohybe zreničiek. Napriek tomu sa to dá uhádnuť, ak sa pozerajúci neustále nehýbe zreničkami vpravo a vľavo, lebo máme tendenciu sústrediť sa na jedno a druhé oko, keď sme fakt zblízka. Náš mozog to však vytesňuje, lebo robíme v tej chvíli to isté.

tags: #ocny #kontakt #pri #pozdrave