Ochtinská aragonitová jaskyňa je svetovým unikátom a prírodným skvostom Slovenska, ktorý láka návštevníkov svojou jedinečnou a neobyčajne pestrou aragonitovou výzdobou. Vďaka svojej kráse a vedeckej hodnote bola v roku 1995 zapísaná do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO.
Svetová rarita a jej význam
Ochtinská aragonitová jaskyňa je jednou z troch sprístupnených aragonitových jaskýň na svete a jedinou v Európe. Táto skutočnosť ju radí medzi najvýznamnejšie prírodné pamiatky planéty. Jej mimoriadnu hodnotu vytvára predovšetkým aragonitová výzdoba, ktorá je na celom svete raritná.
Objav a sprístupnenie jaskyne
Jaskyňu náhodne objavili v roku 1954 pri razení geologickej prieskumnej štôlne s názvom Kapusta. Objav uskutočnili pracovníci Východoslovenského rudného prieskumu v Jelšave, konkrétne M. Cangár a J. Prošek. Po prezretí pracovníkmi Turistu, n.p. v roku 1955 a prieskumných sondovacích prácach v roku 1956 sa v roku 1966 začali sprístupňovacie práce.
Tieto práce zahŕňali razenie prístupovej štôlne dlhej 145 metrov, ktorá prekonáva výškový rozdiel 19 metrov za pomoci 104 schodov. Prístupová štôlňa ústi do jaskynných priestorov v nadmorskej výške 642 m. Pre verejnosť bola Ochtinská aragonitová jaskyňa otvorená v roku 1972.
Geologické pomery a vznik
Ochtinská aragonitová jaskyňa sa nachádza v Revúckej vrchovine, v Slovenskom Rudohorí, medzi Jelšavou a Štítnikom, v Ochtinskom kryptokrase. Je vytvorená v šošovke prvohorných spodnodevónskych kryštalických vápencov a ankeritov, ktorá je situovaná uprostred nekrasových hornín - fylitov.
Jaskyňa má nepravidelný, labyrintovitý charakter, pozostáva zo sieňovitých priestorov a prevažne horizontálnych chodieb. Klinovité, nahor sa zužujúce chodby a siene sa vytvorili koróznou činnosťou zrážkovej vody, ktorá presakovala pozdĺž výrazných tektonických porúch. Tvarom odlišné, prevažne horizontálne chodby a siene medzi rovnobežnými tektonickými poruchami vznikli najmä koróznou činnosťou pomaly prúdiacej vody následkom miešania vôd rozdielnych teplôt a chemického zloženia, na čo poukazuje množstvo nepravidelných výklenkov a stropných kupol.
O pôvode vzniku aragonitovej výzdoby jaskyne sa v súčasnosti vedú odborné diskusie. Pôvodné zdroje hovoria o hydrotermálnom pôvode, v súčasnosti sa však odborníci prikláňajú k spôsobu vzniku za špecifických klimatických podmienok v uzavretej dutine.
Nádherná aragonitová výzdoba
Najväčšou atrakciou jaskyne je jej aragonitová výzdoba, ktorá sa radí medzi najhodnotnejšie aragonitové výplne na svete. Výzdobu netvoria stalaktitové a stalagmitové kvapľové formy, ako je to známe z väčšiny krasových jaskýň. Namiesto nich sú to akési trsy, vetvičky a kríčky mliečne bielych výtvorov z aragonitu.
Aragonit je kryštalickou formou uhličitanu vápenatého a ako minerál môže mať rôzny tvar a výzor - stĺpcovitý, kvapľovitý, vláknitý, lúčovitý alebo najvzácnejší, pripomínajúci koral (tzv. železný kvet). Strop jaskyne je zdobený jedinečnými excentrickými formami aragonitu. Bohatá a pestrá aragonitová výplň vo forme ihličkových, špirálových a obličkových útvarov podobných trsom koralov vytvára neobyčajne rôznorodú zmes nádherných obrazov.
Tri generácie aragonitu
V Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa zistili tri generácie aragonitu, pričom každá má špecifické formy a vek:
- Prvá generácia: Najstaršie útvary sú mliečno zakalené obličkovité formy a ich korodované zvyšky. Ich datovaný vek sa odhaduje na 121- až 138-tisíc rokov. Tieto útvary majú čiastočne rekryštalizovaný aragonit, ktorý je miestami premenený na kalcit.
- Druhá generácia: Je najviac zastúpená a vyskytuje sa v podobe niekoľko decimetrov dlhých ihlíc a zakrivených až špirálovitých heliktitov. Vek týchto útvarov je približne 14-tisíc rokov. Vytvárajú trsovité alebo kríčkovité formy, vrátane tzv. železného kvetu, ktoré sú pre návštevníkov najatraktívnejšie. Aragonit druhej generácie stále dorastá, čím si udržuje svoju charakteristickú bielu farbu a čistý vzhľad.
- Tretia generácia: Najmladšia generácia aragonitu sa v súčasnosti tvorí na sedimentoch a vytvára drobné vejáriky, veľké len 2 až 4 milimetre.
Špecifické útvary a jaskynné siene
Za najkrajšie miesto v jaskyni je považovaná Sieň Mliečnej dráhy, kde biele aragonitové strapce v pukline na strope vytvárajú vo svetle lámp dojem hviezd našej galaxie. Medzi ďalšie najzaujímavejšie časti jaskyne, ktoré očaria svojou výzdobou, patria Hlboký dóm, Hviezdna sieň, Oválna chodba a Čarovná chodba. Mimoriadne cenný je aj útvar nazývaný Srdce Hrádku.
Journey to the Edge of the Universe in Real Time!
Stabilná mikroklíma pre rast aragonitu
Aragonit sa tvorí z vodných roztokov s vysokým obsahom horčíkových (Mg), železných (Fe) a mangánových (Mn) iónov v podmienkach stabilnej mikroklímy. Teplota vzduchu v jaskyni sa pohybuje od 7,2º do 7,8ºC (dosahuje do 8 °C) a relatívna vlhkosť dosahuje 92 až 97 % (približne 96 %).
K stabilizácii jaskynnej mikroklímy výrazne prispievajú železité okre v podlahe a stenách. Tieto okre dokážu vodnú paru pohlcovať aj uvoľňovať, čím pomáhajú udržiavať stály mikroklimatický režim. Tieto stabilné podmienky sú nevyhnutné pre neustály rast aragonitu druhej generácie a pre zachovanie jeho nádhernej bielej farby a jemného lesku.
Návštevnícke informácie
Celková dĺžka jaskyne je 300 metrov, z čoho je pre verejnosť sprístupnených 230 metrov. Prehliadka jaskyne trvá približne 30 minút. Pri bežnej návštevnosti sú vstupy organizované podľa časov vo vstupnom poriadku, pri zvýšenej návštevnosti sa vstupy organizujú priebežne v intervaloch podľa aktuálnej možnosti danej prevádzky jaskyne.
Fotografovanie a krátky videozáznam bez použitia statívu a blesku je povolený v rámci vstupu do jaskyne.
tags: #ochtinska #aragonitova #jaskyna #vyzdoba