Obrad svätenia olejov: priebeh a význam v Katolíckej cirkvi

Obrad svätenia olejov, známy ako Missa Chrismatis, predstavuje jeden z najvýznamnejších liturgických úkonov v Katolíckej cirkvi, ktorý sa slávi na Zelený štvrtok. Tento obrad, koncelebrujúci biskupom so všetkými kňazmi svojej diecézy, symbolizuje jednotu kňazov s biskupom a zdôrazňuje dôležitosť kňazskej služby a sviatostí. Počas tejto svätej omše sú požehnávané tri druhy olejov, ktoré sa používajú počas celého liturgického roka v diecéze: olej katechumenov, olej chorých a svätá krizma.

Missa Chrismatis na Zelený štvrtok

Na Zelený štvrtok predpoludním sa biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva schádzajú so všetkými kňazmi svojich diecéz, aby slúžili svätú omšu, nazývanú Missa Chrismatis. Táto omša, ktorú koncelebruje biskup so svojimi kňazmi, má byť prejavom jednoty kňazov s biskupom. Patrí sa, aby sa podľa možnosti na nej zúčastnili všetci kňazi a prijímali pod obidvoma spôsobmi. Okrem svätenia olejov si kňazi v tento deň každoročne obnovujú svoje kňazské sľuby, čím aktualizujú svoje zasvätenie a pripomínajú si ustanovenie sviatosti posvätného stavu a sviatosti Eucharistie.

V roku 1955 pápež Pius XII. v rámci reformy liturgie Svätého týždňa oddelil svätenie olejov od večernej svätej omše. Neskôr, v roku 1970, bola za pontifikátu Pavla VI. zavedená obnova kňazských sľubov. Názov Omša svätenia olejov, latinsky Missa chrismatis, je odvodený od hlavného a jedinečného úkonu, ktorý sa počas nej vykonáva - biskup požehnáva a konsekruje posvätné oleje. Táto svätá omša je špecifická tým, že sa počas liturgie pripravuje matéria pre sviatostný život miestnej cirkvi na celý rok.

Význam a použitie posvätných olejov

Olej je v liturgii Cirkvi znamením sily a používa sa pri viacerých sviatostiach. Požehnané oleje majú v katolíckej cirkvi hlboký symbolický význam:

1. Olej chorých (Oleum infirmorum)

• Použitie: Používa sa pri sviatosti pomazania chorých, ktorá prináša úľavu a posilu v chorobe.
• Symbolika: Už ľudia dávnych čias si veľmi cenili olivový olej pre jeho liečivé účinky. Sviatosť pomazania chorých posilňuje človeka v boji s utrpením a pred smrťou. Olej má tiež liečivé účinky - tlmí bolesť. Sviatosť pomazania chorých posilňuje chorých na duši i na tele, mierni ich bolesť a úzkosť.
• Účinky: Prvým a často viditeľným účinkom je zlepšenie zdravia chorého. Druhým účinkom - v oblasti ducha - je očistenie od hriechov, pričom táto sviatosť odpúšťa hriechy aj v prípade, ak sa človek nemohol vyspovedať. Hlavným cieľom tejto sviatosti je však pomoc potrebná na využitie času utrpenia a zachovania čestného postoja, s cieľom objaviť zmysel utrpenia a priblížiť sa k Eucharistii.
• Požehnanie: Olej na pomazanie chorých požehnáva biskup počas Missa Chrismatis v závere eucharistickej modlitby. Ak nie je k dispozícii olej požehnaný biskupom, môže ho v súrnych prípadoch požehnať aj kňaz (napríklad pri dopravnej nehode).

2. Olej katechumenov (Oleum catechumenorum)

• Použitie: Používa sa pri príprave na krst, pred samotným krstom na hruď dieťaťa.
• Symbolika: Pomazanie katechumenov olejom má byť znamením posily v boji so zlým duchom. Ako v bežnom živote má olej liečivé a hojivé účinky, tak aj krstom sa odpúšťa dedičný hriech a všetky hriechy, čím je duša „zahojená“ Kristovou milosťou. V staroveku sa zápasníci natierali olejom, aby boli šmykľaví, čo symbolizuje, že pokrstený človek je "šmykľavý" a diabol ho nemôže chytiť. Olej je aj symbolom pôsobenia Božieho Ducha.
• Požehnanie: Požehnanie oleja katechumenov sa koná po prijímaní počas Missa Chrismatis.

3. Svätá krizma (Sanctum Chrisma)

• Charakteristika: Z týchto troch olejov je krizma najdôležitejšia. Je to olivový olej, do ktorého sa primiešava balzam a vonné živice stromov.
• Použitie: Krizma sa používa pri vysluhovaní troch sviatostí, ktoré človek môže prijať iba raz za život: pri krste, birmovaní a kňazstve (kňazi sú ňou pomazaní na rukách, biskup na hlave). Používa sa aj pri posvätení kostolov a oltárov.
• Symbolika: Pomazanie svätou krizmou je symbolom daru Ducha Svätého, ktorý prijímame vo sviatosti krstu a naša kresťanská dospelosť sa napĺňa vo sviatosti birmovania. Slovo „krizma“ pochádza z gréckeho jazyka a znamená „pomazanie“, čo má prepojenie so slovom Kristus - „Pomazaný“. Krstom sa stávame podobnými Kristovi a berieme na seba záväzok nasledovať ho. Pomazanie krizmou pri krste na temeno hlavy pripomína starozákonné ustanovenie za kráľa, kňaza a proroka, čím dostávame účasť na Kristovom poslaní.
• Požehnanie: Posvätenie krizmy sa koná po prijímaní počas Missa Chrismatis.

Historický vývoj pomazania olejom

Sviatosť pomazania chorých získala vo vývoji názvu rôzne pomenovania, pričom v latinskej Cirkvi sa od vrcholného stredoveku vžil názov extrema unctio („posledné pomazanie“), vnímané ako pomazanie v poslednom okamihu života. Správna interpretácia však chápe „posledné“ ako pomazanie, ktoré je posledné v poradí, dovŕšujúce pomazania vyznačujúce etapy celého života kresťana (krst, birmovanie, kňazstvo).

Nový zákon predstavuje Krista ako uzdravovateľa z mnohých chorôb, ktorý neoznačuje chorobu ako odplatu za zlo, ale s chorými súcití. V Markovom evanjeliu 6,13 je zmienka o pomazaní chorých: „Vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali.“ Najobšírnejšie dosvedčuje pomazanie chorých Jakubov list 5,14-16, ktorý dosvedčuje, že táto služba bola už v prvotnej Cirkvi inštitucionalizovaná. Olej sa tu chápe ako vonkajší znak, ktorý podporuje uzdravujúce slová.

Historické pramene z prvých storočí potvrdzujú prax pomazania:

• Hypolit z Ríma (cca 215) v diele Traditio apostolica spomína modlitbu svätenia oleja chorých, z ktorého vychádzalo aj vtedajšie predpísané centrálne postavenie slávenia Eucharistie.
• Spis Testamentum Domini (5. storočie) zachoval anamnesticko-epiklezálnu modlitbu požehnania nad olejom.
• Apoštolské konštitúcie (koniec 4. storočia) spomínajú, že biskup alebo kňaz požehnávajú zároveň vodu a olej.
• Rímska modlitba požehnania oleja Emitte (prelom 4. a 5. storočia) vyjadruje, že Boh účinkuje v pomazaní.
• Pápež Inocent I. (402-417) vo svojom liste z roku 416 biskupovi Decentiovi z Gubbia výslovne nazýva pomazanie chorých sviatosťou (sacramentum) a zverejňuje rímsku prax pomazania a požehnania oleja biskupom.
• Karolínska reforma (8. storočie) priniesla jasnejšie chápanie pomazania chorých ako sviatosti v línii prípravy na večnosť, pričom vznikali prvé záväzné formuláre.
• Pontificale Romano-Germanicum (cca 950) obsahovalo obšírne obrady pomazania na rôznych častiach tela.
• Tridentský koncil (1545-1563) priniesol syntézu teológie sviatosti pomazania chorých a ustanovil štyri kánony.

Svätenie olejov je nielen liturgickým obradom, ale aj hlbokým duchovným zážitkom, ktorý veriacim pripomína Božiu prítomnosť a milosť v ich životoch, čím sa pripravuje matéria pre sviatostný život miestnej cirkvi na celý rok.

tags: #obrad #svatenia #olejov