Úvod do sviatosti
Pomazanie chorých je sviatosť osobitne určená na posilnenie tých, ktorí sú skúšaní chorobou. Je to prosba k Pánovi, aby chorý znova nadobudol zdravie, ak by to bolo na osoh jeho spáse.
Táto sviatosť je určená tým, ktorí vážne ochoreli. Udeľuje sa pomazaním na čele a na rukách olivovým alebo iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz vyslovujú slová pomazania. Sviatosť je opakovateľná: ak chorý, ktorý ju prijal, opäť nadobudne zdravie, môže v prípade ďalšej ťažkej choroby prijať túto sviatosť opäť. V prípade tej istej choroby ju možno zopakovať, ak sa stav chorého zhorší. Je tiež vhodné prijať pomazanie chorých pred ťažkou operáciou.
Cirkev od Pána dostala úlohu „chorých uzdravujte“ a snaží sa ju plniť starostlivosťou o chorých a prosebnou modlitbou. Verí v oživujúcu prítomnosť Krista, lekára duše i tela, ktorá osobitne pôsobí prostredníctvom sviatostí, najmä Eucharistie.
Historické a biblické základy
Apoštolská Cirkev pozná osobitný obrad pre chorých, o ktorom svedčí svätý Jakub: „Je niekto z vás chorý? Nech si zavolá starších Cirkvi; a nech sa nad ním modlia a mažú ho olejom v Pánovom mene. Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.“ Tradične sa v tomto obrade spoznáva jedna zo siedmich sviatostí Cirkvi.
Človek Starého zákona prežíva chorobu pred Božou tvárou. Pred Bohom roní slzy nad svojou chorobou a od neho, Pána života a smrti, si úpenlivo vyprosuje uzdravenie. Choroba sa stáva cestou k obráteniu a Božím odpustením sa začína uzdravenie. Izrael nadobúda skúsenosť, že choroba je tajomným spôsobom spojená s hriechom a zlom, a že vernosť Bohu podľa jeho Zákona navracia život: „… lebo ja, Pán, som tvoj lekár.“ Prorok Izaiáš tuší, že utrpenie môže mať aj vykupiteľský význam za hriechy iných.
Kristov súcit s chorými a jeho mnohé uzdravenia sú výrazným znamením toho, že „Boh navštívil svoj ľud“. Ježiš má moc nielen uzdravovať, ale aj odpúšťať hriechy; prišiel uzdraviť celého človeka, dušu i telo. Jeho súcit so všetkými, čo trpia, ide tak ďaleko, že sa s nimi stotožňuje: „Bol som chorý a navštívili ste ma.“
Ježiš často žiada od chorých, aby verili. Na uzdravenie používa znaky: slinu a vkladanie rúk, blato a umytie. Chorí sa ho snažia dotknúť, „lebo vychádzala z neho sila, ktorá uzdravovala všetkých.“ Kristus vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby. Neuzdravil všetkých chorých; jeho uzdravenia boli znameniami príchodu Božieho kráľovstva. Zvestovali hlbšie uzdravenie: víťazstvo nad hriechom a nad smrťou prostredníctvom jeho Veľkej noci.
Prijímatelia a vysluhovatelia
Prijímateľom sviatosti je pokrstený človek, ktorý užíva rozum a nachádza sa v nebezpečenstve smrti, alebo každý chorý, ktorý je v stave vážnej choroby či stareckej krehkosti.
Vysluhovateľmi pomazania chorých sú iba biskupi a kňazi. Je povinnosťou duchovných pastierov poučiť veriacich o blahodarných účinkoch tejto sviatosti a povzbudiť ich, aby si zavolali kňaza a prijali túto sviatosť.
Slávenie sviatosti
Sviatosť pomazania chorých je liturgickým a spoločným slávením, či už sa koná v rodine, v nemocnici, alebo v kostole, pre jedného chorého alebo pre celú skupinu chorých. Je veľmi vhodné, aby sa slávilo v rámci Eucharistie, pamiatky Pánovej Veľkej noci. Ak to okolnosti vyžadujú, môže sviatosť pokánia predchádzať sláveniu tejto sviatosti a po ňom môže nasledovať sviatosť Eucharistie - viatikum („pokrm na cestu“).
Slávenie otvára liturgia slova, ktorú predchádza úkon pokánia. Kristove slová a svedectvo apoštolov podnecujú vieru chorého a spoločenstva, aby vyprosili od Pána silu jeho Ducha.
Obsahuje najmä tieto prvky:
- „starší (po grécky presbyteroi) Cirkvi“ mlčky vkladajú ruky na chorých.
- Vo viere Cirkvi sa modlia nad chorými; je to epikléza vlastná tejto sviatosti.
- Potom udeľujú pomazanie olejom, ktorý posvätil biskup alebo, v prípade potreby, kňaz.
Chorý je pomazaný na čele a na rukách olivovým alebo podľa okolností iným rastlinným riadne posväteným olejom, pričom sa iba raz hovoria slová: „Týmto svätým pomazaním a pre svoje láskavé milosrdenstvo nech ti Pán pomáha milosťou Ducha Svätého. Amen.“
Účinky sviatosti
Osobitný dar Ducha Svätého:
- Posila, pokoj a odvaha: Prvou milosťou je milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí, ktoré sú charakteristické pre stav ťažkej choroby alebo pre stareckú krehkosť.
- Obnovenie dôvery a viery: Táto milosť obnovuje dôveru a vieru v Boha a posilňuje proti pokušeniam zlého ducha, t. j. proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou.
- Uzdravenie duše a tela: Pánova pomoc chce prostredníctvom sily jeho Ducha priviesť chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Božia vôľa.
- Odpustenie hriechov: Okrem toho „ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“.
Spojenie s Kristovým utrpením:
Chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým utrpením. Je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu. Utrpenie, následok dedičného hriechu, dostáva nový zmysel: stáva sa účasťou na Ježišovom spasiteľnom diele.
Ekleziálna milosť:
Chorí, ktorí prijímajú túto sviatosť, prispievajú k dobru Božieho ľudu. Keď Cirkev slávi túto sviatosť v spoločenstve svätých, oroduje za dobro chorého.
Príprava na posledný prechod:
Sviatosť pomazania chorých završuje naše pripodobnenie Kristovej smrti a zmŕtvychvstaniu. Dovŕšuje sväté pomazania, ktoré vyznačujú etapy celého života kresťana: krstné pomazanie v nás spečatilo nový život a birmovné pomazanie nás posilnilo na životný boj.
Katolícke sviatosti: Pomazanie chorých
Liturgická prax na Slovensku
Na základe rozhodnutí Druhého vatikánskeho koncilu bol zostavený nový obrad pre vysluhovanie sviatosti pomazania chorých. Liturgická komisia Konferencie biskupov Slovenska pripravila nový preklad tohto editio typica, pričom použila aktuálne znenie Svätého písma a upravila liturgické texty. Nový slovenský preklad bol schválený Konferenciou biskupov Slovenska a potvrdený Kongregáciou pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo Vatikáne.
Štandardný postup pri slávení sviatosti zahŕňa:
- Príchod kňaza: Kňaz v liturgickom rúcha príde k chorému a vľúdne pozdraví jeho i ostatných prítomných.
- Úvod a liturgia slova: Nasleduje úvod, bohoslužba slova, ktorá predchádza úkon pokánia.
- Vkladanie rúk a modlitba: Kňaz (starší Cirkvi) mlčky vloží ruky na chorého a vo viere Cirkvi sa modlí nad chorým.
- Pomazanie olejom: Kňaz udeľuje pomazanie olejom na čele a na rukách (alebo iných častiach tela) s príslušnou modlitbou.
- Prípadné ďalšie sviatosti: Ak je to potrebné, kňaz chorého vyspovedá a môže mu udeliť aj Eucharistiu (viatikum).
- Záverečné požehnanie: Na záver kňaz požehná chorého i prítomných.
V prípade potreby, alebo ak je chorý v nebezpečenstve smrti, môže sa udeliť aj sviatosť pomazania chorých spolu s Eucharistickým viatikom a prípadnými úplnými odpustkami v okamihu smrti.