Obec Suchá nad Parnou, situovaná v Trnavskej pahorkatine, sa rozprestiera sčasti v doline potoka Podháj a Parná. Jej katastrálne územie o rozlohe 1438 ha sa nachádza v nadmorskej výške medzi 161 a 231 metrami, pričom centrum obce leží v nadmorskej výške 174 metrov. Na východe susedí so Šelpicami, juhovýchodne a južne so Zvončínom a Ružindolom, západne s obcou Dlhá, na severe s Košolnou a Bolerázom a na severovýchode s Klčovanmi. Od Trnavy je vzdialená 7 km.
Geografická poloha a počiatky obce
Podľa niektorých archeologických nálezov sa predpokladá osídlenie tohto územia už v neolite. Nájdené boli aj predmety z volutovej kultúry, paleontologické nálezy a potvrdené rímsko-barbarské sídlisko. Presný vznik obce nemožno určiť. Prvá písomná doložená správa o obci pochádza z roku 1251. Táto listina sa nachádza v Maďarskom krajinskom archíve (MOL) v Budapešti, sign.: DL 28895/A, a v nej sa hovorí o odpredaji pozemkov, ktoré už skôr tu mala v držbe vdova Alžbeta. Doslova sa v nej uvádza: „Alžbeta, vdova po Beenovi, synovi Iunda, podľa svedectva prepošta Filipa a kapituly ostrihomského kostola predáva svoje pozemky v Suchej nad Parnou, ktoré dostala ako veno od Jakova, syna Štefanovho, tomuže Jakovovi za 8 mariek striebra (no nielen za marky striebra). Prepošt Filip a kapitula ostrihomského kostola prajú všetkým, ktorí nazrú do tejto listiny, blaho v Pánovi. Obsahom tejto listiny rozhodli sme sa dať všetkým na známosť, že pani Alžbeta, dcéra komesa Šebastiána, vdova po Beenovi, Iundovom synovi, dostavila sa pred nás a vyznala, že pozemky, ktoré dostala ako veno od Jakova, Štefanovho syna, predala tomuže Jakovovi do večnej držby za osem mariek striebra. Do tejto finančnej sumy je zahrnutá jedna slúžka, zvaná Neste a jej syn Michal, jeden kôň, ďalší dobytok a striebro. Na žiadosť vyššie uvedenej panej ako svedectvo tohto predaja vydali sme citovanému Jakovovi túto listinu, potvrdenú silou našej pečate. Dané v roku Pána 1251 rukami magistra Pavla, kapitulného lektora v Ostrihome.“
Historický vývoj obce a vlastníctvo
Obec už v 13. storočí patrila panstvu na Červenom Kameni, pričom menšie časti boli v držbe viacerých zemianskych rodín. V roku 1463 bol kuriálny majetok Ulricha Norchana odpredaný Mikulášovi Sellendorfovi a jeho manželke za 110 zlatých florénov. V tom istom roku kráľ Matej daroval Krištofovi Podmansederovi v Suchej zem a kúriu. Zemianska kúria s pôdou Juraja Halthammera bola v roku 1517 odpredaná Antonovi Fuggerovi na Červenom Kameni za 265 zlatých florénov. V katastri obce mali pôdu aj rodiny Morickovcov, a v 17. storočí tiež Čefalay, Spacai, Levay, Dersffi, Balogovci a Pállfyovci.
Už v 14. storočí sú známe vinohrady trnavských mešťanov v Suchej nad Parnou. Pre niektoré neoprávnené zásahy panovník Ľudovít I. v roku 1365 prikázal zemepánom Červeného Kameňa, Svätého Jura a Modry, aby nerobili prekážky pri obrábaní vinohradov, zbere úrody a podobne. Listina ostrihomského arcibiskupa Jána z Kaniže z 13. apríla 1413 potvrdzuje vinohrady Trnavčanov v Ružovej hore (in Monte Rosarium). Trnavčania si ustanovili aj dozorcu (unum magistrum mentanorum), ktorého volali pereg. V trnavských vinohradoch v Suchej mal okolo roku 1507 kamenný dom gróf Ján Pállfy a Martin Cobor z Ostrého Kameňa.
Z urbárnych zápisov z roku 1543 je zachovaný názov obce „Dűrenbach“. V zápisoch z tejto doby sa vyskytujú priezviská ako Kreptzo, Matussowitz, Szimowitz, Surowich, Benowitz, Bartlowitz, Partl, Lukatzowitz, Kochel, Zemega a ďalšie. Obec mala v tomto období pravdepodobne okolo 300 obyvateľov. Po roku 1526 v dôsledku tureckých nájazdov bolo podľa zápisov 26 domov prázdnych.
Centrom obce do päťdesiatych rokov 20. storočia bol kaštieľ, ktorý bol dedičným majetkom Pállfyovcov. Dnes na jeho mieste stojí základná škola.
Farský Kostol svätého Martina
V blízkosti bývalého kaštieľa, v centre obce, stojí farský kostol sv. Martina. Počiatky tunajšieho chrámu zasväteného sv. Martinovi spadajú podľa všetkého už do 13. storočia. Farnosť s kostolom je uvedená aj v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332-1337. Rok erigovania farnosti nepoznáme, ale predpokladáme, že sa tak stalo už v 13. storočí, lebo po roku 1280 už poznáme meno farára. Do farnosti patria aj obce Košolná a Zvončín. Farská budova pochádza z roku 1871. Na fare pôsobil národný buditeľ Ján Albrecht (1794-1829).
Prestavba a architektonické prvky
Kostol bol pôvodne gotický, okolo neho sa rozkladal farský cintorín. Osud stredovekého kostola sa začal napĺňať koncom 17. storočia. Na jeho mieste bol vybudovaný nový kostol; stavba svätyne je z rokov 1699-1700 a baroková kostolná loď bola ukončená v roku 1708. Z pôvodného chrámu sa zachovala iba západná predstavaná veža štvorcového pôdorysu, ktorú zakomponovali do nového kostola. Táto masívna veža bola v roku 1735 nadstavená osembokým trupom a barokovo zastrešená. Hlavný oltár je barokový z 18. storočia. K cenným pamiatkam patrí bohato zdobená klasicistická kazateľnica a barokový oltár sv. Jána Nepomuckého.
Kaplnka Návštevy Panny Márie a svätého Urbana (zaniknutá)
V kanonickej vizitácii z roku 1714 sa spomína Kaplnka Návštevy Panny Márie a svätého Urbana. Túto kaplnku dal postaviť Ján Petráni, úradník červenokamenského panstva, v roku 1708. Stavbu podporil sumou 30 zlatých. Farár Ján Albrecht (1763 - 1829) ako zakladateľa Kaplnky svätého Urbana spomína farára Juraja Szuhaya, ktorý na ňu daroval materiál zo zrúcaného farského kostola z vďačnosti, že z trnavského Succentorátu dostal farnosť v Suchej nad Parnou.
Fundácia a význam
Na udržanie kaplnky bolo zložených aj niekoľko iných základín, okrem základiny jej zakladateľa aj základina Martina Szaba (80 florénov) a ďalšie. V kanonickej vizitácii z roku 1782 sa spomína fundácia rodiny Petkyovej (30 zlatých). Suma bola prenajatá a za úrok z nej farár slávil za túto rodinu jednu spievanú omšu ročne. V roku 1798 v kaplnke vybudovali nový kamenný portál.
Ku kaplnke prichádzali s procesiou na sviatok svätého Urbana veriaci zo Suchej nad Parnou a tiež z ďalších okolitých obcí. Kaplnka svätého Urbana sa nachádzala vo viniciach - Špígloch, povyše miesta, kde pravdepodobne stála staršia Kaplnka Návštevy Panny Márie, v remízke za starým vodojemom. Na mape tretieho vojenského mapovania doplnenej v roku 1936 sa už kaplnka nenachádza, čo svedčí o jej zániku.
Kaplnka na novom cintoríne
Kaplnka na novom cintoríne bola postavená v roku 1894. Ide o malú sakrálnu tehlovú stavbu s rovným uzáverom a vstavanou vežou. Namiesto dverí má kovové mrežovanie. V interiéri sa nachádza kríž, pod ktorým je obraz kostola v rakúskom Mariazelli. V kaplnke je pochovaný farár Ladislav Horváth (1834 - 1907) a jeho matka Judita, rodená Neszméry (1816 - 1894).
Súčasný stav a využitie
Kaplnku obnovili v roku 1991. Stav pamiatky je v súčasnosti dobrý a slúži svojmu účelu. Stojí na cintoríne, dostupná pre návštevníkov.
