Sviatosť birmovania a krstu: Cesta do kresťanského života

V súčasnosti sa veľa hovorí o postojoch mladých ľudí a ich správaní. Niekedy samotná mládež seba pokladá za dospelých a zrelých ľudí a chce, aby iní ich takto prijímali. Skutočnosť je však trochu iná. Fyzická zrelosť nepredpokladá emocionálnu ani duchovnú zrelosť.

Sviatosť birmovania ako súčasť uvádzania do kresťanského života

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok sviatostí uvádzania do kresťanského života. Sviatosť birmovania predstavuje ďalšiu etapu na ceste vstúpiť naplno do tajomstva Krista a Cirkvi. Sviatosť krstu nás rodí do nového života.

Birmovanie, v latinčine confirmatio, naznačuje, že táto sviatosť potvrdzuje krst a zároveň posilňuje krstnú milosť. Eucharistia spája celý proces uvádzania. Sviatosť birmovania prináša každému milosť Ducha Svätého.

Biblické základy sviatosti birmovania

Od stvorenia sveta, keď „duch sa unášal nad vodami“ (Gen 1), bol prítomný v dejinách spásy. V Starom zákone proroci predpovedali, že Duch Svätý spočinie na očakávanom Mesiášovi. Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý sa počal z Ducha Svätého, splnil svoje pozemské poslanie v jednote s Otcom a Duchom.

Podľa Katechizmu Katolíckej cirkvi (KKC) táto plnosť Ducha sa nemala obmedziť iba na Mesiáša, ale mala byť daná celému mesiášskemu ľudu (KKC 1287). Kristus, hovoriac svojim učeníkom, často predpovedal vyliatie Ducha Svätého. Hovoril: „Ja poprosím Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby zostal s vami naveky“ (Jn 14,15-16).

Kristus toto prisľúbenie splnil najprv v deň svojho zmŕtvychvstania a potom oveľa zjavnejšie v deň Turíc, v deň Zoslania Ducha Svätého. Po tejto udalosti učeníci naplnení Duchom Svätým začali ohlasovať o „veľkých Božích skutkoch“ (Sk 2,11) a kráčali s evanjelizačnou misiou do celého sveta. Od tej chvíle skrze vonkajší znak vkladania rúk a modlitbu udeľovali veriacim tento dar, ktorý dovršuje milosť krstu (por. Sk 8,15-17).

Vývoj sviatosti birmovania v tradícii Cirkvi

V kresťanskej tradícii sa vkladanie rúk považuje za začiatok sviatosti birmovania (por. KKC 1288). Neskôr bolo pridané pomazanie voňavou olivou, ktoré vysvetľuje meno „kresťan“, čo znamená „pomazaný“ podľa Kristovho príkladu, „ktorého Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10,38). Tento obrad pomazania existuje v tradícii Cirkvi do dnes.

Vo východnej Cirkvi sa táto sviatosť volá krizmácia z dôvodu jej podstatného obradu, ktorým je pomazanie svätým myronom (krizmou). V západnej Cirkvi birmovanie sa volá firmare, čo značí „potvrdzovať, upevňovať“, lebo potvrdzuje a upevňuje krstnú milosť (por. KKC 1297).

Znaky a obrad birmovania

V obrade tejto sviatosti treba vziať do úvahy znak pomazania a to, čo pomazanie znamená a vtláča - duchovnú pečať. Olej má v biblickej a antickej symbolike mnoho významov: je znakom hojnosti a radosti; očisťuje a robí pružným; je znakom uzdravenia; spôsobuje, že človek vyžaruje krásu, zdravie a silu.

Všetky tieto významy pomazania olejom sa nachádzajú aj vo sviatostnom živote. Pomazanie pred krstom olejom katechumenov znamená očistenie a posilnenie; pomazanie chorých vyjadruje uzdravenie a posilu. Pomazanie svätou krizmou po krste, pri birmovaní a pri vysviacke je znakom posvätenia.

Kresťania, čiže tí, čo sú pomazaní, birmovaním dostávajú vo väčšej miere účasť na poslaní Ježiša Krista a na plnosti Ducha Svätého, ktorým je Kristus naplnený, aby celý ich život vydával „Kristovu ľúbeznú vôňu“ (2 Kor 2,15). Týmto pomazaním birmovanec dostáva „znak“, pečať Ducha Svätého. Pečať je symbolom osoby, znakom jej autority, jej vlastníckeho práva na nejaký predmet.

Účinky sviatosti birmovania

Zo slávenia sviatosti birmovania je zrejmé, že jej účinok spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, ako keď apoštoli dostali v deň Turíc. Preto birmovanie prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti:

• Prehlbuje naše zakorenenie v Božom synovstve, v ktorom voláme: „Abba, Otče!“ (Rim 8,15).
• Pevnejšie nás zjednocuje s Kristom.
• Zveľaďuje v nás dary Ducha Svätého.
• Zdokonaľuje naše spojenie s Cirkvou.
• Dáva nám osobitnú silu Ducha Svätého, aby sme ako praví Kristovi svedkovia slovom i skutkom šírili a bránili vieru, aby sme odvážne vyznávali Kristovo meno a nikdy sa nehanbili za kríž.

Birmovanie, takisto ako krst, ktorého je dovŕšením, sa udeľuje iba raz.

Historický kontext a vývoj udeľovania sviatosti

V rannej Cirkvi sa sviatosť birmovania (konfirmácie) vnímala ako udelenie Ducha Svätého tým, ktorí už boli pokrstení. Táto sviatosť bola úzko spätá s krstom a často sa udeľovala hneď po krste, najmä dospelým konvertitom. Krst i birmovanie spočiatku vykonával biskup, pretože sa verilo, že iba apoštolská postupnosť môže sprostredkovať plnosť Ducha Svätého.

K oddeleniu krstu a birmovania, ktoré podľa svätého Cypriána tvorilo „dvojsviatosť“, prišlo z dôvodu rastu počtu kresťanov. Od stredoveku sa počet diecéz, farností a katolíkov rozšíril natoľko, že už biskup nemohol byť prítomný na všetkých sláveniach krstu. Na Západe teda zaviedli časové oddelenie oboch sviatostí, zatiaľ čo kresťanský východ zachoval obidve sviatosti spojené.

Práve dvojité pomazanie krizmou po krste a po birmovaní nakoniec participovalo na skutočnosti, že sa obe sviatosti od seba oddelili. Druhé pomazanie, ktoré v neskoršom období vykonával biskup na čele, už bolo znakom autonómnosti oboch sviatostí.

Sviatosť birmovania v kontexte súčasnej Cirkvi

Sviatosť birmovania tvorí spolu s krstom a Eucharistiou jeden celok „sviatostí uvádzania do kresťanského života“, ktorého jednotu treba zachovať. Preto treba veriacim vysvetliť, že prijatie sviatosti birmovania je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti.

V Starom zákone proroci zvestovali, že na očakávanom Mesiášovi spočinie Pánov Duch vzhľadom na jeho spasiteľné poslanie. Zostúpenie Ducha Svätého na Ježiša, keď ho Ján pokrstil, bolo znamením, že on je ten, ktorý má prísť, že je Mesiáš, Boží Syn. Ježiš sa počal z Ducha Svätého a celý jeho život a celé jeho poslanie sa uskutočňujú v plnom spoločenstve s Duchom Svätým, ktorého mu Otec dáva bez miery.

Apoštoli, plniac Kristovu vôľu, vkladaním rúk udeľovali novopokrsteným dar Ducha Svätého, ktorý dovršuje krstnú milosť. Preto sa v Liste Hebrejom medzi základmi prvého kresťanského vyučovania spomína učenie o krstoch a o vkladaní rúk. Vkladanie rúk sa v katolíckej tradícii právom považuje za začiatok sviatosti birmovania, ktorou v Cirkvi určitým spôsobom pretrváva turíčna milosť.

Aby sa lepšie naznačil dar Ducha Svätého, čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie voňavým olejom (krizmou). Tento obrad pomazania objasňuje meno „kresťan“, ktoré znamená „pomazaný“ a je odvodené od mena samého Krista, ktorého „Boh pomazal Duchom Svätým“ (Sk 10,38).

Materia a forma sviatosti birmovania

Materia: Je krizma - olivový alebo iný rastlinný olej pomiešaný s balzamom. Krizmu môže svätiť iba biskup. Vo Svätom písme sa udáva ako sviatostný znak birmovania vkladanie rúk a vzývanie Ducha Svätého. O pomazaní sa nehovorí, i keď sa udelenie Ducha často nazýva pomazaním. V apoštolskej dobe existujú svedectvá o vkladaní rúk a modlitbe.

Forma: Sviatostný znak - sviatosť birmovania sa udeľuje mazaním krizmou na čele a to sa deje vkladaním ruky a slovami: „M., prijmi znak daru Ducha Svätého.“

Príprava a prijatie sviatosti

Všetci pokrstení sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase. Vek pre prijatie tejto sviatosti stanovuje stáročný zvyk Latinskej cirkvi na „vek usudzovania“. Deťom v nebezpečenstve smrti sa môže udeliť aj pred vekom usudzovania.

Príprava na birmovanie má viesť kresťana k intímnejšiemu zjednoteniu s Kristom, k živšej dôvernosti s Duchom Svätým, s jeho činnosťou a s jeho darmi a vnuknutiami, aby mohol lepšie vziať na seba apoštolské povinnosti kresťanského života. Na prijatie birmovania je potrebný stav milosti. Birmovanec má pristúpiť k sviatosti pokánia, aby sa očistil vzhľadom na prijatie daru Ducha Svätého.

Pre birmovanie, takisto ako pre krst, majú kandidáti hľadať duchovnú pomoc birmovného otca alebo birmovnej matky.

Vysluhovateľ sviatosti

Riadnym vysluhovateľom birmovania je biskup. Hlbší dôvod pre takúto prax je, že biskup predstavuje verejný ráz Cirkvi a birmovanie je sviatosť dokonalosti a neohrozeného vyznávania Krista na verejnosti. Kánonické právo dáva aj kňazom právomoc birmovať vo zvláštnych, presne stanovených prípadoch.

V prípade, ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz. Východné cirkvi si zachovali prax, že birmovanie udeľuje kňaz hneď po krste, čo zvýrazňuje jednotu týchto sviatostí uvádzania do kresťanského života.

tags: #obrad #birmovania #a #krstu