V pracovnoprávnych vzťahoch predstavujú sviatky špecifické dni, ktoré majú vplyv na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov. Je dôležité, aby zamestnanci rozumeli, ktoré dni sú považované za sviatky, kedy je možné pracovať a aké sú ich nároky v súvislosti s prácou počas týchto dní. Základné pravidlá pre poskytovanie miezd či náhrad miezd v súkromnej sfére za dni pripadajúce na sviatok upravuje predovšetkým Zákonník práce a zákon o štátnych sviatkoch.
Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja
Podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sa za sviatky považujú štátne sviatky a dni pracovného pokoja.
Štátne sviatky Slovenskej republiky:
- 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
- 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda
- 29. august - Výročie Slovenského národného povstania
- 1. september - Deň Ústavy Slovenskej republiky
- 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
Dni pracovného pokoja (okrem nedieľ) zahŕňajú aj tieto sviatky:
- 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi a vianočný sviatok pravoslávnych kresťanov)
- Veľký piatok
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj - Sviatok práce
- 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
- 15. september - Sedembolestná Panna Mária
- 1. november - Sviatok Všetkých svätých
- 24. december - Štedrý deň (po 12:00 hodine)
- 25. december - Prvý sviatok vianočný
- 26. december - Druhý sviatok vianočný
Je dôležité poznamenať, že 28. október - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu, nie je podľa Zákonníka práce dňom pracovného pokoja ani sviatkom v zmysle nárokov na odmenu. Rovnako tak Veľkonočná nedeľa, hoci býva často uvádzaná v kalendároch, nie je z hľadiska Zákonníka práce považovaná za sviatok, na ktorý by zamestnancovi automaticky vznikal nárok na mzdové zvýhodnenie.
Napriek tomu, že 1. september a 28. október sú štátnymi sviatkami, nemajú pre účely Zákonníka práce status dňa pracovného pokoja, ani sviatku. Z pohľadu miezd a dochádzky sa považujú za bežné pracovné dni.

Kedy je možné nariadiť prácu počas sviatkov?
Práca počas dní pracovného pokoja a sviatkov je Zákonníkom práce prísne regulovaná. Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť prácu vo sviatok iba vo výnimočných prípadoch.
Obmedzenia pre prácu vo sviatok:
- Vo sviatok možno zamestnancovi nariadiť len práce, ktoré možno nariadiť v dňoch nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni (viď § 94 ods. 3 Zákonníka práce), práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
- V špecifické dni, ako sú 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december, je nemožné zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác.
Výnimky pre maloobchodný predaj počas sviatkov:
Zákaz predaja tovaru konečnému spotrebiteľovi počas sviatkov sa nevzťahuje na:
- Maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami.
- Maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach.
- Maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach.
- Predaj cestovných lístkov.
- Predaj suvenírov.
- Predaj kvetov 8. mája a 1. septembra.
- Predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
V prípade, ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, musí zamestnávateľ akékoľvek nariadenie práce počas dní pracovného pokoja prerokovať s týmito zástupcami.

Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Zamestnancovi, ktorý pracuje vo sviatok, patria dve zložky odmeňovania:
- Dosiahnutá mzda za vykonanú prácu.
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.
Minimálna výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok je stanovená vo výške 100 % priemerného zárobku zamestnanca. Táto sadzba je minimálna, čo znamená, že v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj vyššiu sadzbu.
Náhradné voľno verzus mzdové zvýhodnenie:
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok. Zamestnávateľ však toto náhradné voľno nemôže zamestnancovi nariadiť. Zamestnanec si náhradné voľno môže dohodnúť sám alebo s ním zamestnávateľ.
- Ak zamestnanec nečerpá náhradné voľno, patrí mu mzdové zvýhodnenie.
- Ak zamestnanec čerpá náhradné voľno, za hodinu práce vo sviatok mu patrí hodina náhradného voľna. V tomto prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
- Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnávateľ neposkytne náhradné voľno najneskôr do troch kalendárnych mesiacov po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie.
Odlišné postupy pre mesačne odmeňovaných zamestnancov:
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, platia špecifické pravidlá:
- Ak sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň nepracuje, považuje sa tento deň za odpracovaný. Zamestnancovi patrí nekrátená mzda.
- Ak sa však zamestnávateľ so zamestnancom dohodne (v kolektívnej alebo pracovnej zmluve), že mesačná mzda sa bude krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku, zamestnancovi za tento deň ujdú mzdy, na ktoré by inak mal nárok. V takom prípade mu patrí náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
- Čas čerpania náhradného voľna u mesačne odmeňovaného zamestnanca sa považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda.
Príklad: Zamestnanec s mesačnou mzdou 600 Eur má v mesiaci fond pracovného času 160 hodín. Jeden sviatok pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, kedy nepracoval. Ak nie je v zmluve dohodnuté inak, dostane plnú mesačnú mzdu 600 Eur, pretože sviatok sa považuje za odpracovaný deň.

Špeciálne kategórie zamestnancov a práce vo sviatok
Vedúci zamestnanci:
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce sa mzda vedúceho zamestnanca môže dohodnúť už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takomto prípade už vedúcemu zamestnancovi nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok ani možnosť čerpania náhradného voľna. Jeho mzda zostáva nezmenená bez ohľadu na to, či vo sviatok pracoval alebo nie.
Okruh vedúcich zamestnancov je definovaný v § 9 ods. 3 Zákonníka práce a zahŕňa zamestnancov oprávnených určovať a ukladať podriadeným pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu.
Domácka práca a telepráca:
U zamestnancov, ktorí si sami rozvrhujú pracovný čas (domácka práca, telepráca), podľa § 52 ods. 7 písm. d) Zákonníka práce, nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, pokiaľ sa so zamestnávateľom nedohodnú inak. Nárok na takéto zvýhodnenie by im vznikol len v prípade osobitnej dohody.
Práca počas sviatku, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku
Ak sviatok pripadne na deň, kedy zamestnanec podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať (t. j. na deň nepretržitého odpočinku v týždni alebo zmenového voľna), nemôže mu z dôvodu sviatku ujsť mzda. V takom prípade nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok, pretože mu v tento deň práca ani nebola nariadená ani plánovaná.
Príklad: Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny s nepravidelne rozvrhnutým pracovným časom. Na 1. september mu pripadne deň nepretržitého odpočinku. Keďže v tento deň nemal podľa harmonogramu pracovať, nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok.
Práca nadčas a práca vo sviatok
Ak zamestnanec pracuje nadčas počas sviatku, vzniká mu nárok na odmenu za prácu vo sviatok a zároveň aj na príplatok za prácu nadčas. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas sa vyplácajú samostatne.
Príklad: Sviatok pripadol na utorok. Zamestnanec pracoval 10 hodín, pričom 2 hodiny boli nadčas. Okrem dosiahnutej mzdy za 10 hodín práce mu patrí mzdové zvýhodnenie za sviatok (napr. 100 % priemernej mzdy) a mzdové zvýhodnenie za nadčas (napr. 25 % priemernej mzdy).
Zmena statusu niektorých sviatkov
Vláda SR schválila zmeny, ktoré sa dotkli statusu niektorých sviatkov, najmä v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Niektoré dni stratili status "dňa pracovného pokoja", hoci v kalendári zostali vyznačené ako sviatky. Ide napríklad o 1. september a 28. október, ktoré sa pre účely Zákonníka práce považujú za bežné pracovné dni.
tags: #oboznamenie #pracovnikov #s #pracov #vo #sviatok