Legislatíva Slovenskej republiky upravuje obmedzenia maloobchodného predaja počas vybraných štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Tieto pravidlá sú dôležité pre zamestnávateľov, zamestnancov aj spotrebiteľov. Cieľom týchto opatrení je primárne chrániť zamestnancov a umožniť im počas sviatkov zregenerovať pracovné sily.
Právny základ a účel zákazu
Zákaz maloobchodného predaja počas sviatkov upravuje Zákonník práce, konkrétne novela z marca 2017. Novela Zákonníka práce č. 95/2017 Z. z., účinná od 1. júna 2017, stanovila, počas ktorých sviatkov nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi, vrátane s ním súvisiacich prác (tzv. maloobchodný predaj).
Hlavným účelom zákona je chrániť zamestnancov a umožniť im počas štátnych sviatkov zregenerovať pracovné sily. Praktickým dôsledkom tejto novely je aj zákaz maloobchodného predaja všetkým prevádzkam, ktoré zamestnávajú pracovníkov na tieto činnosti.
Sviatky, na ktoré sa vzťahuje zákaz maloobchodného predaja
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí, že v nasledujúcich dňoch nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (maloobchodný predaj):
- 1. január
- 6. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september
- 15. september
- 1. november
- 17. november
- 24. december po 12:00 hodine
- 25. december
- 26. december
Pri maloobchodnom predaji cez vymedzené sviatky nemožno za žiadnych okolností nariadiť zamestnancovi prácu. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel.
Výnimky zo zákazu maloobchodného predaja
Zákonník práce stanovuje aj výnimky, ktoré nepodliehajú zákazu maloobchodného predaja počas sviatkov. Tieto výnimky tvoria špecifické druhy prevádzok a prác:
Špecifické prevádzky a tovary
- Maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami.
- Maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach.
- Maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy (napr. železničné a autobusové stanice) a v nemocniciach.
- Predaj cestovných lístkov.
- Predaj suvenírov.
- Predaj kvetov 8. mája a 1. septembra, a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Iné výnimky pre naliehavé práce
Novela zároveň určila výnimky, ktoré nepodliehajú zákazu maloobchodného predaja. Ide o zamestnancov v špecifických kategóriách nevyhnutných prác, t. j. práce, ktoré nemožno vykonať v pracovných dňoch. Medzi ne patria:
- Naliehavé opravárske práce.
- Nakladacie a vykladacie práce.
- Inventúrne a uzávierkové práce.
- Práce vykonávané v nepretržitej prevádzke namiesto zamestnanca, ktorý sa nedostavil.
- Práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach.
- Práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva.
- Kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.
- Naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.
Zákaz sa teda nevzťahuje napríklad na spracovávanie zásielok. Zamestnávateľ síce nemôže nariadiť túto prácu počas sviatkov, avšak Zákonník práce samostatne upravuje postup zamestnávateľa v konkrétne sviatky v § 94 ods. 5.
Kto podlieha zákazu a kto nie
Je dôležité upozorniť, že zákaz sa použije iba na vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom. To znamená, že zákazu maloobchodného predaja nepodliehajú osoby, ktoré nezabezpečujú predaj prostredníctvom zamestnancov, ale napríklad ako živnostník, majiteľ alebo konateľ. Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom, ale nezakazuje, aby prácu vykonával živnostník, majiteľ, alebo konateľ.
Štát nemôže podnikateľovi zakázať, aby pracoval, keď je sviatok, vychádza sa zo slobody podnikania. Konateľ môže túto činnosť počas sviatku vykonávať, nakoľko by ju robil z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec.
Situácia sa však skomplikuje v prípade, ak má osoba vymedzený predaj v obchode ako druh práce z pozície zamestnanca, pričom zároveň vystupuje ako konateľ. K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú.
Práca v reštaurácii, či pohostinstve sa považuje skôr za poskytovanie služby, než za predaj tovaru. Reštaurácie a pohostinstvá nemusia byť počas zákonom vybraných sviatkov zatvorené, a teda ich prevádzkovatelia si môžu ako zamestnávatelia dohodnúť so svojimi zamestnancami prácu počas sviatkov. Podobne ani služby nie sú obmedzené, zákaz sa týka len maloobchodného predaja.
Sankcie za porušenie zákazu
Za porušenie týchto zákazov sú pripravené vysoké peňažné pokuty z inšpektorátu práce, ktoré môžu dosiahnuť až 100 000 eur.
Ak zamestnávateľ nariadi prácu aj vo sviatky, kedy by nemal, zamestnanec by sa mal ohradiť. Je tiež dôležité dať pozor, aby nešlo o nelegálne zamestnávanie.
Sviatok vs. Deň pracovného pokoja: Dôležité rozdiely
Hoci sa veľkej časti verejnosti môže zdať, že medzi pojmami štátny sviatok a deň pracovného pokoja nie je rozdiel, opak je pravdou, a to najmä z pohľadu zamestnancov a zamestnávateľov. Úplne zjednodušene povedané, nie každý sviatok je aj dňom pracovného pokoja. Zoznam štátnych sviatkov upravuje zákon č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Zákonník práce zas narába s pojmom sviatok, respektíve s pojmom deň pracovného pokoja. Za sviatok na účely Zákonníka práce sa považujú dni ustanovené v § 1 a § 2 zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Historický vývoj a aktuálne zmeny (2020, 2023, 2025/2026)
Na Slovensku sú významné dni rozdelené na pamätné a na sviatky. Počas pamätných dní sa pripomínajú dôležité udalosti, no nepovažujú sa za deň pracovného pokoja. Donedávna platilo, že ak išlo o sviatok, považoval sa za deň pracovného voľna a ak niekto vtedy pracoval, mal nárok na príplatok.
To sa zmenilo v roku 2020 po schválení poslaneckého návrhu zaradiť pamätný deň 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu) medzi sviatky, pričom prvýkrát išlo o sviatok, ktorý sa nepovažuje za deň pracovného pokoja. K ďalšej zmene došlo po nástupe novej vlády v roku 2023, keď sa v rámci prvého konsolidačného balíčka schválilo, že od roku 2025 počas sviatku 1. septembra - Dňa Ústavy Slovenskej republiky, nebude voľno.
Na túto zmenu nadviazal tohtoročný konsolidačný balíček, ktorý priniesol ďalšie úpravy: od roka 2025 (vrátane) viac nie je dňom pracovného pokoja sviatok 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu); dočasne sa rušia aj ďalšie dva dni pracovného pokoja - 8. máj 2026 (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. september 2026 (Sedembolestná panna Mária).
Je dôležité poznamenať, že tieto zmeny sa týkajú statusu dňa ako "dňa pracovného pokoja" a s tým súvisiacich príplatkov za prácu. Zákaz maloobchodného predaja sa však riadi explicitným zoznamom sviatkov v § 94 ods. 5 Zákonníka práce, ktorý zostáva nezmenený vo svojom zozname dní, na ktoré sa zákaz vzťahuje. V uplynulých mesiacoch sa vo verejnom priestore veľa hovorilo o znižovaní počtu štátnych sviatkov a dňoch pracovného pokoja.
Upozornenie: Pri zrušení niektorých sviatkov ako dní pracovného pokoja treba myslieť aj na zmeny v termínoch daňových povinností. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo deň pracovného pokoja, posúva sa lehota na najbližší pracovný deň. Ak daňová alebo iná lehota pripadne na niektorý zo sviatkov, ktoré sa nepovažujú za deň pracovného pokoja (napr. 1.9., 28.10., 17.11. a v roku 2026 aj 8.5. a 15.9.), treba ju splniť v ten deň, nie neskôr.
Vplyv konsolidačných opatrení na dni pracovného pokoja a maloobchodný predaj
Vláda argumentuje, že opatrenie pomôže rozpočtu získať stovky miliónov eur. Inštitút ekonomických a spoločenských analýz napríklad uvádza, že zrušenie jedného dňa pracovného pokoja prinesie do štátneho rozpočtu približne 130 miliónov eur. Každý voľný deň, kedy väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva nepracuje, na rozdiel od bežných pracovných dní, pripravuje rozpočet o desiatky až stovky miliónov eur.
Argumenty pre zrušenie dní pracovného pokoja
Zástupcovia podnikateľov dlhodobo poukazujú na to, že Slovensko má viac sviatkov než mnohé vyspelé krajiny. Podľa Združenia podnikateľov Slovenska (ZPS) je Slovensko so 16 sviatkami rekordérom a v porovnaní s našimi susedmi sú aj dva, či tri voľné dni navyše luxus, ktorý si slovenská ekonomika nemôže dovoliť. "Nadštandardný počet voľných dní znižuje konkurencieschopnosť podnikov a spomaľuje výkon ekonomiky, čo sa napokon premieta aj do možností firiem zvyšovať mzdy. Priestor na rast zárobkov vzniká predovšetkým vďaka vyššej produktivite práce, nie vďaka vyššiemu počtu voľných dní schválených parlamentom", uvádza ZPS. Pre zamestnávateľov má každý sviatok svoju cenu, pretože produkcia v mnohých odvetviach stojí, no za prácu vo sviatok sa vyplácajú príplatky, ktoré zvyšujú mzdové náklady. V aktuálnej ekonomickej situácii môže preto zníženie počtu sviatkov aj prispieť k udržaniu pracovných miest.
Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, zhodnotil, že "Firmy na to budú reagovať, každá svojím spôsobom. Mnohé budú nariaďovať voľno, teda čerpanie dovolenky, čerpanie nadčasov alebo náhradného voľna. Hospodársky rast a tvorba HDP sa minie úplne účinku." Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) zase uvádza, že z hľadiska ekonomiky má „rušenie sviatkov" mierne pozitívny dopad na celkovú produktivitu, najmä v odvetviach, kde sa výroba alebo služby úplne zastavujú počas dní pracovného pokoja. Samotní zamestnávatelia predložili ešte v apríli 2025 návrh konsolidačných opatrení, ktorý zahŕňa viac ako 30 systémových krokov so štrukturálnym efektom 7 miliárd eur. Medzi nimi bolo aj zrušenie dvoch štátnych sviatkov s odhadovaným prínosom asi 300 miliónov eur ročne. Znižovanie počtu sviatkov podľa Martina Hoštáka, generálneho sekretára RÚZ, nenahradí absenciu skutočných reforiem a nemôže byť vnímané ako systémové ozdravné opatrenie. Naopak, zamestnávatelia majú za to, že najmä dočasné „zrušenie sviatkov" je len kozmetickým opatrením na krátkodobé zvýšenie produkcie a daňových príjmov, nerieši ale podstatu problému - neefektívne výdavky a prerozdeľovanie v štáte.
Argumenty proti (odbory, HoReCa sektor)
Odbory sa s rušením sviatkov ako dní pracovného pokoja nestotožňujú. Vo firmách, ktoré by počas voľných sviatočných dní aj tak fungovali, budú po novom pracovať zamestnanci za štandardnú mzdu, čo znižuje ich príjmy. Konfederácia odborových zväzov (KOZ) na sociálnej sieti uviedla, že pre niektorých zamestnancov môže ísť o sumu 120 eur ročne. "Výsledkom bude, že sa zvýši celkový počet odpracovaných hodín, ale priemerná mzda ostane rovnaká, alebo dokonca klesne, ak vezmeme do úvahy stratu príplatkov za sviatky,“ konštatuje hovorkyňa KOZ Martina Nemethová.
Dáta štatistík ukazujú, že veľká časť slovenskej pracovnej sily pracuje v podmienkach neumožňujúcich dostatočný oddych. Zrušenie sviatkov ako dní pracovného pokoja tento tlak podľa jej slov ešte zvýši. "Slováci týždenne odpracujú v priemere 39,6 hodín, pričom priemer v Európskej únii je len 37,1 hodiny. Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ argumentuje hovorkyňa.
Podnikatelia v HoReCa sektore (gastronómia a cestovný ruch) majú tiež iný pohľad. Podľa Mareka Harbuľáka, prezidenta Asociácie hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS), štátne sviatky boli dlhodobo využívané ako príležitosť na krátku dovolenku či predlžený víkend, čo pre HoReCa prevádzky v praxi znamená viac návštevníkov a vyššie tržby. "Sviatky sú teda vo všeobecnosti pre HoReCa podniky dňami, kedy očakávajú vyššiu návštevnosť a patrične sa na ne pripravujú." Rušenie štátnych sviatkov môže spôsobiť v sektore cestovného ruchu pokles návštevnosti a obratov, teda dosiahne sa opačný efekt, ako sa očakáva od celkového efektu na ekonomiku.
Prvá skúsenosť so „zrušeným“ sviatkom (1. september) ale zatiaľ zásadný medziročný rozdiel neukázala, čo bolo spôsobené blízkosťou iného sviatku (Výročie SNP).
Diskusia a názory zainteresovaných strán
Názory verejnosti
Prieskum portálu Rozhovory so Šimonom a agentúry SCIO ukázal generačné a politické rozdiely v názoroch na „rušenie“ sviatkov. Občania Slovenska sú pomerne jednoznačne ochotní zachovať už dnes platný stav, kedy počas troch sviatkov (Dňa ústavy SR, Dňa boja za slobodu a demokraciu a Dňa vzniku samostatného česko-slovenského štátu) nemajú zároveň aj deň pracovného pokoja a podľa najnovšej legislatívy to presne vyšlo aj na štvrtý sviatok - 15. september, sviatok Sedembolestnej panny Márie. Znižovanie počtu sviatkov ako dní pracovného pokoja ale určite nepatrí medzi populárne opatrenia, aj keď ak by išlo o alternatívu k zvyšovaniu daní, občania by takýto krok prijali s väčším pochopením.
Diskusia o voľne a systémových zmenách
Ako pri všetkých konsolidačných opatreniach, aj rušenie voľných dní vyžaduje odbornú diskusiu, ktorá by pomohla nájsť širšiu spoločenskú zhodu. Podľa ZPS je potrebné brať do úvahy, že ak sviatok pripadne na stred týždňa, narúša plynulosť práce a komplikuje jej organizáciu. Diskutovať by sa malo aj o systéme voľna - napríklad, či by sa niektoré voľné dni nemali, podobne ako v iných krajinách, pripájať k víkendu. S týmto riešením súhlasí aj M. Harbuľák, poukazujúc na Írsko, kde sa niektoré sviatky automaticky uplatňujú v pondelok. Je však škoda, že k týmto zmenám neprebehla odborná diskusia a analýza dopadov.
Dôsledkom rozhodnutia bez diskusie a zváženia argumentov dotknutých strán, je aj nesúlad medzi individuálnymi rozhodnutiami škôl a zamestnávateľov. Mnohé firmy sa rozhodli napríklad počas 17.11.2025 aj tak udeliť zamestnancom pracovné voľno. Rovnako tak viaceré školy nechávajú napriek zmene v zákone školákov doma - to ale znamená problém pre tých rodičov, pre ktorých sa sviatok stáva pracovným dňom.
tags: #obmedzenie #predaja #statny #sviatok