Niektoré dni v živote človeka sú významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa, kedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem nedele nás však Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme aj prikázané sviatky.
Prikázané sviatky a kánonické povinnosti
V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti a zúčastní sa jej v predvečer sviatku.
Historický kontext a zmysel prikázaných sviatkov
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach. Tieto stretnutia mali za cieľ uctiť si nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti, ako je Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Obetovanie Pána (Hromnice) - Špecifiká sviatku
Obetovanie Pána, ľudovo nazývané aj Hromnice, je cirkevný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení. V kresťanských chrámoch je v tento deň čítaná stať z 2. kapitoly Lukášovho evanjelia. V chrámoch sa zvyknú posväcovať sviečky, ktoré sa nazývajú hromničky. Tento sviatok je taktiež dňom zasväteného života.
Historické korene Hromníc
V Ríme bol sviatok Obetovania Pána slávený od 7. storočia. Počas sprievodu od Rímskeho fóra do Baziliky Santa Maria Maggiore ľudia niesli v rukách sviece, ktoré boli znakom pokánia, ale aj očisty. Zvyk niesť sviece zaviedol pápež Geláz I. v roku 494 po Kr.
Prehľad hlavných prikázaných sviatkov
Okrem nedele a sviatku Obetovania Pána Cirkev určuje aj ďalšie prikázané sviatky, ktoré sú pre veriacich mimoriadne dôležité:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
- Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. januára
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (40. deň po zmŕtvychvstaní Pána Ježiša). Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
- Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv - pohyblivý sviatok (Božie Telo). Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna. Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta. Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť.
- Všetkých svätých - 1. novembra. Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc.
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra. Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
- Narodenie Pána - 25. decembra. Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.
tags: #obetovanie #pane #je #prikazany #sviatok