Nižný Klátov je obec v Košickej kotline, ktorej história siaha hlboko do minulosti. Obec sa nachádza v nadmorskej výške 353 metrov, má rozlohu približne 5.99482 km² a v súčasnosti tu žije okolo 880 obyvateľov. Jej vývoj bol ovplyvnený významnými historickými udalosťami a kultúrnymi zmenami regiónu.
Prehistória a Stredoveké Osídlenie Košickej Kotliny
Počiatky osídlenia Košickej kotliny, kde sa nachádza obec Nižný Klátov, spadajú do obdobia spred asi 38 000 rokov. Ľudia staršej doby kamennej boli lovci a zberači, združovali sa do skupín a stavali si prechodné obydlia podobné stanom, vnútri s ohniskom. V okolí obce Myslava žil aj človek mladšej doby kamennej - neolitu. Neolitických ľudí charakterizujú hlavne prvé pokusy o ovládnutie prírody - pestovanie kultúrnych plodín, chov zvierat a rozvoj prvých remesiel. Podľa poznatkov archeológov osady neolitického obdobia tvorili obydlia jednotlivých rodín s rozmermi 4×8 metrov. Jedna osada mala asi 40 - 70 obyvateľov, podieľajúcich sa spoločne na žiarení, klčovaní a obrábaní pôdy, na stavbe domov a zbere úrody. Na spracovávanie kože a textílií používali ihly, šidlá, tkáčske závažia a prasleny. V okolí Nižného Klátova bolo sídlisko aj v neskorej dobe kamennej - eneolite v období 3500 - 1900 pred n. l.
Priaznivé prírodné podmienky Košickej kotliny mali vplyv na kontinuitu jej osídlenia aj v ďalších obdobiach. Ľudia tu žili počas doby bronzovej (1900 - 700 pred n. l.). V posledných storočiach pred zmenou letopočtu v mladšej dobe železnej prenikli do Košickej kotliny Kelti. Ich prostredníctvom sa rozšírili nové remeslá, hlavne železiarstvo, spracovanie farebných kovov a používanie hrnčiarskeho kruhu. Kelti boli vynikajúci bojovníci, ale zdokonalili aj výrobu šperkov a vyrábali sklo. V období doby rímskej sa Košická kotlina stala miestom prechodu viacerých etník. Možno spomenúť kmene Dákov prichádzajúce z územia dnešného Rumunska, či germánskych Vandalov tiahnúcich z juhovýchodného Poľska. Začalo sa obdobie sťahovania národov. Medzi kmeňmi, prechádzajúcimi územím dnešného Slovenska, sa v druhej polovici 5. storočia objavili aj Slovania. Postupne si začali budovať osady aj v Košickej kotline. Živili sa poľnohospodárstvom, čiastočne aj lovením a zberom. Používali sekery, nože, kosy, kosáky, pluhy, a nádoby si vyrábali na hrnčiarskom kruhu. Svojich mŕtvych pochovávali žiarovo a ich popol ukladali do zeme v urnách. Žili v hradiskách postavených na príhodných miestach.
Slovania v Košickej kotline sa postupom času dostali do spolužitia s kočovnými Avarmi. Pod ich vplyvom sa Slovania čiastočne prispôsobili ich zvykom. Spolužitie Slovanov s Avarmi sa skončilo až začiatkom 9. storočia. Vývoj Slovanov pokračoval veľkomoravským obdobím. Slovania v Košickej kotline zdokonaľovali postupom času svoj spôsob života. Z niektorých osád sa stali remeselné a obchodné strediská, zdokonaľovali sa nástroje, zbrane, keramika i šperky. Od 10. storočia už Slovania všade používali kostrový spôsob pochovávania. Spoločensky dôležité miesto v živote starých Slovanov mali posvätné háje, rieky a údolia, kde obetovali svojim bohom, schádzali sa na porady, či pochovávali svojich predkov. Takýmto kultovým miestom bol určite aj takzvaný Radimov háj, nachádzajúci sa v blízkosti Nižného a Vyšného Klátova. Príchod starých Maďarov koncom 9. storočia sa Košickej kotliny nedotkol. Tunajší Slovania prišli do styku s maďarským obyvateľstvom až na prelome 10. a 11. storočia.
Vznik Obce a Raná Feudálna História
O najstarších dejinách východného Slovenska máme veľmi málo písomných záznamov. Najstaršie listiny týkajúce sa Košickej kotliny pochádzajú až z 13. storočia. Územie takzvaného Čierneho lesa v období po tatárskom vpáde (rok 1241) bolo ešte ľudoprázdne, nenachádzala sa tu žiadna vyvinutá dedina. Ale už vtedy existovali podľa zachovaných dokumentov pokusy o jeho kolonizáciu. Na území Čierneho lesa v krátkom čase vznikla na konci 13. storočia nová obec. Nižný Klátov osídlil nemeckými kolonistami gróf Hannus v posledných rokoch 13. storočia. Názov obce Németfalu (Nemutfalu), spomínaný v najstarších dokumentoch, vyjadroval kolonizovanie dediny nemeckými kolonistami. Tento názov neskôr stratil význam, lebo v polovici 14. storočia existovali vedľa seba už tri Nemcami osídlené dediny - Nižný Klátov, Vyšný Klátov a Myslava. Pôvodné nemecké osídlenie Nižného Klátova dokazujú aj zachované chotárne názvy nemeckého pôvodu - Štenberk, Iberšek, Pod Buchberkom, Za Timberk, Berpoš, Blešenk.
Najstaršia písomná zmienka o dedine Klátov v podobe „Vyfolu sev nemutfolu“ v preklade „Nová Ves“ pochádza z roku 1317. Táto listina bola vydaná spišskou kapitulou a dozvedáme sa z nej, že Dominik a Ján, synovia Matúša, syna Pousu, predali polovicu tejto dediny Vyfolu alebo Nemutfalu Jánovi, synovi Iteho z Delne v Šariši, za 60 mariek. O predávanej polovici dediny sa hovorí, že je prázdna a vyľudnená, ale spomína sa tu aj existencia kaplnky zasvätenej svätému Krížu. V listine sú opísané aj hranice predávaného pozemku. Chotár na východe susedil s hranicami mesta Košice a z opisu hraníc je jasné, že tu ide jednoznačne o územie Nižného Klátova. Aj v ďalších zachovaných listinách z roku 1323 a 1324 sa konštatuje, že Ján, syn Iteho, odkúpil od Jána a Dominika, synov Matúša, syna Pousu, dedinu Teukeshuyfalu. Názov dediny je tu už rozšírený o prívlastok Teukes (Tőkés), čo slúžilo na rozlíšenie od mnohých iných Ujfalu (Nových Vsí) vznikajúcich v tomto období na okolí. Prívlastok bol použitý podľa klátov (po maďarsky tőke), ktoré tu zrejme boli na nových rúbaniskách. Tőkésujfalu znamená po slovensky Klátová Nová Ves. Aj ďalšie listiny z prvej tretiny 14. storočia potvrdzujú, že v listine z roku 1317 skutočne ide o dedinu Nižný Klátov. V týchto dokumentoch postupne odpadá pomenovanie Ujfalu a ostáva len Tőkes. Z spomínaných dokumentov sa dajú, aj keď len čiastočne, rekonštruovať najstaršie dejiny obce.
Pôvodnými obyvateľmi Vyšného Klátova boli počas celého stredoveku Nemci. Hoci v 16. a 17. storočí do obce prichádzali Slováci, stále boli v menšine. Prevahu nadobudli až počas 18. storočia. Prvým známym feudálnym vlastníkom Klátova bol istý pán Hannus, po ňom zemania z Bašky a od roku 1382 mesto Košice. Poddanským majetkom Košíc zostala obec až do 19. storočia. Svedčí o tom aj jej maďarský názov „Felsotokes“, z ktorého bol v 20. storočí odvodený slovenský názov. Maďarské slovo „toke“ v preklade znamená „peň“, „klát“. Už spomínaní synovia Matúša, syna Pousu, Dominik a Ján, ktorí odpredali polovicu Klátova - Tejkeša Jánovi, synovi Iteho z Delne, boli zemania z Bašky. Do ich rúk sa dedina dostala ešte pred bojmi, ktoré sa odohrávali medzi kráľom a mestom Košice na jednej strane a mocnými feudálmi Omodejovcami na strane druhej. Počas týchto bojov, ktoré vyvrcholili roku 1311 zabitím palatína Omodeja košickými mešťanmi, Nižný Klátov spustol a vyľudnil sa. V roku 1368 Ján, syn Jána, syna Iteho predal Nižný Klátov za 50 mariek bratom Petrovi a Mikulášovi Čurkovcom (Chyrke), ktorým patrila aj Malá Ida, Bukovec a Hýľov. Čurkovci získali územie Čierneho lesa podvodom, a tak v roku 1376 bolo ich právo na vlastníctvo kráľom Ľudovítom zrušené a územie bolo ponechané v majetku mesta Košice. Vtedy bolo potrebné opätovne úradne zistiť a popísať hranice Čierneho lesa a teda aj Nižného a Vyšného Klátova, dedín, ktoré vznikli na jeho území. Mandátom kráľa Ľudovíta sa v roku 1382 stáva mesto Košice vlastníkom obidvoch dedín. Zo zachovaných dokumentov sa dozvedáme, že Nižný Klátov mal na konci 14. storočia kamenný kostol a 14 poddanských usadlostí.
V 14. a 15. storočí počet obyvateľov Nižného Klátova klesol a podľa portálneho súpisu z roku 1553 tu bolo len 6 port (brán - usadlostí). Pokles obyvateľov bol spôsobený zlou politickou a hospodárskou situáciou v dôsledku protitureckých vojen, náboženských nepokojov a častých epidémií.
Novoveké Obdobie (17. - 19. storočie)
V 17. - 19. storočí mala obec charakter poľnohospodárskej poddanskej dediny, zemepánom ktorej bolo mesto Košice. Nemecké obyvateľstvo v Nižnom Klátove si svoj národnostný charakter udržalo pomerne dlho. V 20. rokoch 16. storočia sa začalo v Abovskej stolici šíriť reformačné hnutie, prinášajúce Lutherove a Kalvínove myšlienky. Reformácia našla priaznivú pôdu aj v Nižnom Klátove s jeho prevažne nemeckým obyvateľstvom. Rozvoju protestantizmu napomohli aj politické pomery v období stavovských povstaní sedmohradských kniežat, najmä ak uvážime, že Abovská stolica patrila k nimi ovládnutým územiam.
Na konci 17. storočia, kedy vrcholili náboženské boje spojené s rekatolizáciou východného Slovenska a v dôsledku stavovských povstaní a protitureckých vojen, nastali medzi feudálmi značné zmeny vo vlastníctve pôdy a dochádzalo k ožobračovaniu obyvateľstva a plieneniu aj na území Abovskej stolice. Následkom bol značný úbytok obyvateľstva. V roku 1710 navyše vypukla morová epidémia. Posledné stavovské povstanie ukončil roku 1711 Satumarský mier a aj na východnom Slovensku začala byť dôsledne uplatňovaná rekatolizácia obyvateľstva, ktoré v predchádzajúcom období prijalo luteránsku vieru. Tieto udalosti ovplyvnili aj život obyvateľov Nižného Klátova. Výsledkom rekatolizácie v prvých desaťročiach 18. storočia bolo obnovenie katolíckej fary v dedine (neskôr bola prenesená do Vyšného Klátova).
V prvej polovici 19. storočia v dôsledku neúrody, hladu a epidémie cholery došlo v Abovskej stolici k sociálnym nepokojom zbedačeného obyvateľstva. Nepokoje v roku 1831 prerástli do veľkého roľníckeho povstania. V tomto období silneli na Dolnej zemi snahy o vytvorenie jedného maďarského národa v celom Uhorsku. Počas takzvaného revolučného roku 1848/1849 prebiehali v Abovskej stolici vojenské operácie a striedali sa tu cisárske i revolučné vojská. V roku 1849 navštívili Abov aj slovenskí národovci Štúr, Hurban a Hodža, aby v okolí Košíc verbovali vojenských dobrovoľníkov. Po Rakúsko-uhorskom vyrovnaní na území Abovskej župy postupne silneli maďarizačné snahy, čo sa prejavilo aj v slovenských obciach. Maďarská časť monarchie si zriaďovala sieť žandárstva, armády, finančných, školských, daňových a ďalších správnych orgánov. Na konci 19. storočia sa na východnom Slovensku, kde sa zvyšovala bieda drobného dedinského ľudu, zdvihla prvá vlna vysťahovalectva jednak do južných oblastí Uhorska, ale aj do zámoria.
Nižný Klátov v 20. Storočí: Vojny a Zmeny
Prvá svetová vojna a jej dopady
V tomto období sa „vo veľkom svete“ ďaleko od obce riešili vážne problémy. Schyľovalo sa k Prvej svetovej vojne (1914-1918), ktorej sa Rakúsko-Uhorsko zúčastnilo na strane Nemecka. Dňa 26. júla 1914 - v nedeľu na svätú Annu boli v Nižnom Klátove vyvesené mobilizačné vyhlášky a ich obsah si občania vypočuli aj z úst obecného bubeníka. Odvedení mali byť všetci muži schopní vojenskej služby vo veku do 37 rokov. Z Nižného Klátova narukovali títo občania: Ján Oreško, Martin Čižmár, Štefan Seman, Michal Rozum, Ján Kollár, Štefan Jokeľ, Ondrej Kolesár, Jozef Kolesár, Ján Tomčáni, Ján Jokeľ starší, Štefan Novák, Juraj Bernát, Ján Jokeľ mladší, Juraj Čižmár, Juraj Kolesár, Ján Mačinga, Michal Mačinga, Ondrej Silvai, Ján Tirpák, Michal Janisko, Ján Mikula, Jozef Sceranka, Ján Šeleng starší, Michal Vaško, Štefan Oreško, Michal Juhás, Imrich Pálfi, Ján Drabik, Juraj Kollár, Jozef Seman, Ondrej Kolesár, Jozef Danč, Michal Kubik, Matej Kubik, Štefan Vaško, Michal Tirpák, Matej Mikula, Ondrej Kolesár, Michal Drabik, Ján Bernát, Michal Šeleng, Štefan Kollár, Michal Kollár, Martin Ondrejkovič, Matej Rozum, Štefan Rozum, Michal Rozum, Matej Seman, Juraj Seman, Michal Kollár, Ondrej Kollár, Matej Bernát, Juraj Kušnír, Matej Hudák a Michal Potočňák. Na jeseň po domobraneckých prehliadkach ich na front nasledovali ešte Ondrej Kurč, Michal Čižmár, Matej Janisko, Ján Sceranka a Michal Vaško.
Postupne sa v obci prejavovali všetky sprievodné znaky vojny - všeobecné zdražovanie, citeľný nedostatok potravín i spotrebného tovaru, vystupňovaný v rokoch 1917 - 1918. Štát konfiškoval obilie, zemiaky, dobytok, strukoviny, masť, seno, slamu a vlnu. Bol zavedený lístkový systém. Darilo sa čiernemu obchodu a priekupníkom s potravinami. Četníci spisovali cínové, medené a mosadzné predmety, bol zabavený aj jeden zvon nižnoklátovského kostola. Učitelia mali príkaz so svojimi žiakmi zbierať a sušiť černicové a jahodové lístie vojakom na čaj, žihľavu na výrobu látok, zbierať staré kovy, oblečenie, papier. Manželky vojakov dostávali od štátu pre seba a svoje deti vyživovacie príspevky, ktoré niektorým z nich paradoxne zabezpečovali lepší život, ako keď bol ich manžel doma. Túto situáciu popisuje obecná kronika takto: „Vyživovací príspevok, ktorý vyplácal štát ženám a deťom vojakov, umožňoval im slušný život. Bársktorá žena, ktorej muž bol zvyknutý utrácať mzdu v pití, ocitla sa po jeho odchode do vojny v pomeroch, o akých sa jej nikdy ani nesnívalo. Taká ovšem nežiadala si ničoho iného, len aby vojna hodne dlho trvala.“ Postavenie žien počas vojny však v žiadnom prípade ľahké nebolo. Predovšetkým pri poľnohospodárskych prácach ženy na ťažkú robotu nestačili. Ako vojna pokračovala, prichádzali aj tragické správy o jej obetiach. Mnohí muži z obce počas vojny padli do zajatia a vrátili sa až po skončení vojny.
Vznik Československa a medzivojnové obdobie
Jedným z výsledkov I. svetovej vojny bol rozpad Rakúsko-uhorskej monarchie. Dňa 28. októbra 1918 bola vyhlásená Československá republika. Obyvateľstvo obce počulo o vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov rozprávať až pred Vianocami roku 1918, keď cez dedinu prechádzali talianski legionári. Túto správu prinášali aj vojaci, vracajúci sa z frontu a zo zajatia. Na jar roku 1919 sa v obci objavili traja maďarskí agitátori a prehovárali obyvateľov na vernosť a pripojenie sa k Maďarsku. Boľševický vpád Maďarskej republiky rád a jeho následné potlačenie československým vojskom sa Nižného Klátova bezprostredne nedotkli. Československé vojsko ustupovalo pred maďarskou armádou od Bukovca cez Vyšný Klátov smerom na Košickú Belú a v chotári boli len menšie prestrelky. Staré rakúsko-uhorské zákony a zvyšky bývalej štátnej správy už viac-menej nikto nerešpektoval, pre rôzne nezrovnalosti a machinácie s podporami obvodný notár z Hýľova utiekol. Po ústupe maďarskej armády v lete roku 1919 sa pomery začali upokojovať aj v Nižnom Klátove. Dochádzalo k obnove a zveľaďovaniu počas vojny zanedbávaného hospodárstva, začal sa rozvíjať aj politický život v obci.
Politický vývoj v obci v medzivojnovom období zahŕňal aj voľby. 15. novembra 1925 sa konali voľby do poslaneckej snemovne. V roku 1928 sa konali voľby do okresného zastupiteľstva, kde HSĽS získala v obci 147 z 208 hlasov. V roku 1935 vo voľbách do poslaneckej snemovne získal v Nižnom Klátove najviac hlasov Autonomistický blok (spojenie HSĽS a Slovenskej národnej ľudovej strany) - 247 hlasov z 263 platných a vo voľbách do senátu Autonomistický blok (208 z 217 platných hlasov). 17. septembra 1937 zomrel prezident I. ČSR T. G. Masaryk.
Druhá svetová vojna a Viedenská arbitráž
Rok 1938 priniesol do obce veľké zmeny. V septembri bola vyhlásená mobilizácia a veľa mužov vo veku do 40 rokov z Nižného Klátova narukovalo. Aj farnosť vo Vyšnom Klátove prišla vtedy o kňaza, a tak svätú omšu v deň odpustu v nižnoklátovskom kostole slúžil kazateľ z Hýľova. Medzinárodná situácia sa prudko zhoršila po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži (2. novembra 1938). Došlo k pripojeniu južného Slovenska k Maďarsku, k okliešteniu a neskôr k rozpadu I. ČSR a vzniku samostatného Slovenského štátu. Súčasťou územia pripojeného k Maďarsku bolo aj mesto Košice a mnohé okolité obce vrátane Nižného Klátova. V týchto časoch bolo veľa obyvateľov vďačných aj za to, že sa spory navonok urovnali bez vojny a že sa odvedení muži vrátili domov. Obec obsadilo prechodné maďarské vojsko, opäť sa zriaďovala maďarská štátna správa. Obec vtedy opustili niektorí obyvatelia a presťahovali sa na územie Slovenského štátu - napríklad kantor Július Rákoš, učiteľ Pavel Richvalský. Ostatných učiteľov a úradníkov prevzal do štátnej služby maďarský štát a 10. decembra 1938 zložili štátnozamestnanecký sľub. Medzinárodná politická situácia sa však ani po týchto zmenách neupokojila. Blížil sa začiatok Druhej svetovej vojny.
Míľniky Novodobej Histórie a Rozvoj Obce
Obec Nižný Klátov patrila administratívne vždy do Slúžnovského okresu Košice.
Chronologický prehľad významných udalostí:
- 1317: Prvá písomná zmienka o obci, zriadenie farnosti a postavenie kostola sv. Michala.
- 1382: Kráľ Ľudovít I. potvrdzuje vlastníctvo obce mestu Košice.
- 1603-1623: Prevažná väčšina obyvateľstva bola nemeckej národnosti a evanjelického náboženstva.
- 1633: Postavenie mlyna a píly v dedine.
- 1715: Stavovské povstanie a mor, značné vyľudňovanie obyvateľstva. V roku 1715 napočítali 9 domácností a v roku 1720 len 6 domácností.
- 1896: Postavenie jednotriednej štátnej ľudovej školy v obci. Vyučovalo sa v maďarskom jazyku.
- 1930-1931: Výstavba súčasného Rímskokatolíckeho kostola sv. Michala, ktorý je jednoloďovou neogotickou stavbou s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a okná so šambránami sú polkruhovo ukončené.
- 2001: Posilnenie elektrickej siete v obci, výstavba dvoch trafostaníc (ulica Mlynky - odbočka na Klatovianku, nad LS pri záhrade).
- 2002: Oprava miestnej komunikácie a verejných priestranstiev.
- 1. september 2002: Oficiálna slávnosť - Oslavy 685. výročia prvej písomnej zmienky o obci a 250. výročia inej, bližšie nešpecifikovanej udalosti (predpokladá sa založenie farnosti alebo kostola sv. Michala).
- 2008 (18. júl): Realizácia miestnych rozvodov kanalizácie na ulici Čaksovej, dokončenie miestnych rozvodov kanalizácie na ulici Tichej (z finančných prostriedkov pridelených Ministerstvom životného prostredia - Envirofond vo výške 5,6 milióna Sk a z rozpočtu obce vo výške 0,28 milióna Sk).
V obci Nižný Klátov sa nachádza v chatárskej oblasti chata Klatovianka. Na tejto chate sa pravidelne v kulisách organizovali podujatia pre deti i dospelých, ktoré organizovalo Westernové akčné divadlo z Košíc. Do obce premáva autobusová doprava SAD a.s. Súčasťou obce je futbalové a basketbalové ihrisko, ktoré ponúkajú možnosti na športové aktivity. Okolie obce poskytuje aj výborné podmienky pre turistiku a cyklistiku v priľahlých Volovských vrchoch.