Silvester a Nový rok patria medzi najvýznamnejšie a najmagickejšie dni v roku. Sú symbolom rozlúčky so starým rokom a zároveň nádeje na nový začiatok. Aj keď im dnes mnohí neveria doslovne, stále majú svoje čaro. Pripomínajú nám dôležitosť nových začiatkov, vzťahov, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť.
Silvester a jeho symbolika
Posledný deň v roku, 31. december, známy ako Silvester, je dňom bilancovania a príprav na nový rok. Ľudia si spomínajú na uplynulé mesiace, hodnotia, čo sa im podarilo a čo by chceli zmeniť. Už odpradávna sa spája s oslavou, ktorá v súčasnosti býva bujará, plná očakávania. Meno aj deň, kedy je v kalendári Silvester, nesie v sebe symboliku.
Historické korene osláv
Príchod Nového roka oslavovali už v dávnej Mezopotámii od roku 2000 pred Kristom, riadili sa však iným kalendárom a nový rok vítali v polovici marca. Gréci začínali písať nový kalendár v deň zimného slnovratu. Pri pohľade do minulosti sa nový rok vítal v rôznych kultúrach v rôzne dni, napríklad 25. decembra, 1. marca, 25. marca či 1. septembra.
Až v roku 46 pred naším letopočtom zaviedol rímsky vládca Július Cézar nový, tzv. Juliánsky kalendár, v ktorom ustanovil 1. január prvým dňom nového roka. Neskôr nasledoval Gregoriánsky kalendár, prijatý v roku 1582, ktorý nesúlad medzi dĺžkou kalendárneho a slnečného roka odstránil. Na slovenskom území sa potom prvý január ako začiatok nového roka začal viac presadzovať až v 16. storočí po zavedení gregoriánskeho kalendára.
Posledný decembrový deň je v rímskej liturgii zasvätený pamiatke pápeža Silvestra I. Tento pápež vládol v čase striedania významných etáp kresťanstva, keď skončil vek divokého prenasledovania kresťanov a začal sa zlatý vek cirkvi. V období stredoveku však nastali zmeny a ľudia v tom čase považovali oslavu prichádzajúceho roka za pohanský zvyk, preto ju dočasne zrušili (napríklad v roku 567 náboženskí hodnostári oslavy 1. januára zrušili).
Príprava na Nový rok
Typické je aj upratovanie domácnosti, pretože podľa tradícií by sa do nového roka nemalo vstupovať s neporiadkom, chaosom ani starými problémami. Naši predkovia sa v starom roku snažili najmä dobehnúť všetky záležitosti, ktoré nestihli. Zasadala obecná rada, volil sa napríklad richtár, prebiehala inventarizácia aj finančné zúčtovanie. Ak sa zvýšili nejaké peniaze, usporiadalo sa pre ľudí drobné pohostenie na trovy mesta či dediny.
Silvestrovský večer a polnoc
Silvestrovský večer sa nesie v znamení stretnutí s rodinou a priateľmi, dobrej nálady, hudby a bohatého pohostenia. Najdôležitejším momentom silvestrovskej noci je polnoc. Odpočítavanie posledných sekúnd starého roka má silný symbolický význam. Presne o polnoci si ľudia pripíjajú na zdravie a šťastie a želajú si len to najlepšie do nového roka. Bozk o polnoci má zabezpečiť lásku a porozumenie počas celého roka. V minulosti sa na Silvestra schádzali veriaci v kostole, kde ďakovali Bohu za uplynulý rok a konalo sa slávnostné poďakovanie.
Ohňostroje, petardy a prskavky majú podľa povier zahnať zlé sily a privolať šťastie. Naši predkovia takto vyháňali zlých duchov, ktorí vyvádzali najviac práve v období zimy, no namiesto petárd používali staré známe práskanie bičom. Aj mládenci streľbou a práskaním bičom dotvárali atmosféru večera. Dnes sa používa šampanské, pričom si ľudia hovoria „Na zdravie!“ a želajú si „Šťastný nový rok!“. Takmer na celom Slovensku je možné vidieť ohňostroje a prskavky.
Slovenské novoročné zvyky a povery
Nový rok sa považuje za mimoriadne dôležitý deň, pretože podľa tradícií to, ako ho človek prežije, ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto by sa mal niesť v pokoji, radosti a dobrej nálade. Príslovie „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ je udomácnené takmer všade a u všetkých. Hoci nie každý mu skutočne verí, pre istotu sa ľudia skutočne správajú tak, ako by chceli po zvyšok roka - pekne oblečení, k ostatným slušní a úctiví, s obnosom vo vrecku. Odporúča sa vstať zavčasu, byť veselý a optimistický, aby bol taký aj celý rok. Veľký význam má aj oblečenie: nosenie niečoho nového má symbolizovať nové začiatky.
Povery spojené s jedlom
Veľké množstvo novoročných povier a zvykov sa vzťahuje na jedlo, teda na to, čo by sa v tento deň malo alebo naopak nemalo konzumovať. To, čo sa prvý deň nového roka je, má symbolický význam.
- Šošovica a strukoviny: Najtypickejším jedlom je šošovica alebo iné strukoviny, ktoré pripomínajú mince a majú zabezpečiť dostatok peňazí a hojnosti v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. Šošovicová polievka alebo šošovica ako hlavné jedlo vám zaistí, že sa vás budú držať peniaze.
- Bravčové mäso: Tradičné je aj bravčové mäso, pretože prasa ryje dopredu, a tým symbolizuje pokrok a posun v živote. Predovšetkým prasačí rypáčik alebo celé prasiatko má priniesť v novom roku bohatstvo a šťastie. Často sa podáva aj kyslá kapusta, ktorá symbolizuje zdravie a silu.
- Vajcia: Vajcia, napríklad vo forme volského oka, sú všeobecne symbolom nového života.
- Múčniky: Ďalší zvyk súvisí s rôznymi múčnikmi, ktoré sa na Nový rok piekli, predovšetkým s vianočkou. Gazdinky totiž do cesta zapekali zrnko hrášku alebo mincu. Kto ich potom vo svojom kúsku múčnika našiel, mal mať v nadchádzajúcom roku šťastie aj dostatok peňazí.
- Ovar: Povery na Silvestra tvrdia, že ak si dáte o polnoci ovar s chrenom a jablkami, šťastie vás tiež neminie.
Na druhú stranu by na stole rozhodne nemala byť žiadna hydina či iné vtáctvo (kuracie, kačacie, morčacie mäso), inak by nám mohlo z domu uletieť všetko šťastie. Podobne by sa nemali podávať ani ryby, pretože v tomto prípade by šťastie mohlo odplávať, ani králik či zajac - šťastie by nám mohlo utiecť. Najesť sa malo dosýta, aby bolo v novom roku dostatok jedla.
Domáce práce a iné zákazy
S Novým rokom sa spája množstvo povier o tom, čo by sa nemalo robiť. Okrem potravín sa rad povier viaže aj k bielizni a domácim prácam:
- Pranie a vešanie bielizne: Na nový rok sa nemalo prať, vešať ani nechávať visieť prádlo. Verilo sa, že pranie v prvý deň roka „vymýva“ šťastie z domu a že visiace prádlo môže priniesť nešťastie, choroby alebo dokonca smrť v rodine.
- Upratovanie a vynášanie smetí: Prvého januára by ste nemali upratovať, „nebezpečné“ je najmä zametanie, vynášanie odpadkov či prípadné vyhadzovanie vecí. Pri zametaní by ste totiž spoločne s prachom mohli z vášho domova vymiesť aj šťastie. S vynesenými vecami by ste potom mohli odniesť aj niečo, čo by vám v nasledujúcom roku mohlo chýbať. Smetie sa smelo zametať len do kúta, nie von, aby sa nikto „nevymietol“ z domu.
- Hádky a spory: Neodporúča sa hádať, nadávať ani plakať, aby nebol celý rok plný smútku a sporov. Pokiaľ túžite po tom, aby bol nadchádzajúci rok pokojný, je nutné všetky spory a hádky na Nový rok úplne eliminovať.
- Lenosť: Dlhé vylihovanie v posteli naznačuje lenivosť počas celého roka.
- Požičiavanie peňazí: Prvého januára by sme peniaze nemali nikomu požičiavať, ani si ich my sami požičiavať. V prvom prípade by nás totiž dotyčný človek o peniaze oberal po celý rok, v druhom prípade by sme potom my sami mohli trpieť nedostatkom financií po celých dvanásť mesiacov.
Na Nový rok musela byť celá domácnosť čistá, aby takou ostala aj po zvyšok roka. Obvyklé bolo tiež obradné umývanie a preobliekanie sa do čistých šiat.
Novoročné návštevy a vinše
Tiež chodíte na Nový rok na návštevy k vašim príbuzným či priateľom, alebo chodia návštevy k vám domov? V tom prípade sa oplatí dávať pozor na to, kto ako prvý vojde do dverí. Podľa starej ľudovej tradície by prvého januára nemala ako prvá vstúpiť do domu žena, najmä mladá žena alebo dievča. Verilo sa, že by to mohlo priniesť smolu, hádky alebo nedostatok počas celého roka. Nemala to byť ani chorá či stará osoba. Ak ako prvý vstúpil do domu muž s dobrými úmyslami, mladý zdravý muž či chlapec, mal domácnosti zabezpečiť zdravie, pokoj a dostatok.
Na novoročnú návštevu sa nikdy nešlo s prázdnymi rukami! Aj cudzí návštevníci museli priniesť aspoň koláč či peniaze. Do rodiny tak priniesli hojnosť. Mali chlapci vinšovníci boli vždy vítaní. Verilo sa totiž v mágiu vypovedaného slova: čím viac a srdečnejšie vinšujete zdravie, šťastie, lásku, úspech, bohatstvo - tým viac sa malo vrátiť. Na návštevách sa želalo: „Vinšujem vám šťastlivý nový rok, že ním dal Boh starý prežiť a nového dožiť!“
Mnoho ľudí posiela obľúbené PF priania. Skratka PF pochádza z francúzskeho pozdravu „Pour Féliciter“, čo v preklade znamená „Blahoželanie k“ alebo „Pre šťastie“. Tento pozdrav sa na Slovensku a aj v Česku používa na vianočných a novoročných pohľadniciach. V minulosti začal pohľadnice so skratkou PF na našom území používať gróf Karel Chotek koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Okrem hrachu gazdinky „rozhadzovali“ aj soľ. Verilo sa, že soľ rozprášená po polnoci okolo domu od neho odoženie zlých duchov. Ak chcete k vám dobrých duchov naopak nalákať, mali by ste z okna vyliať malé množstvo vína.
Špecifické regionálne zvyky
Silvestrovské aj novoročné zvyky sa na Slovensku líšili v závislosti od regiónov. Poslednému dňu roka sa kedysi hovorilo aj „starý rok“ alebo „babí deň“.
- Tradícia „mladenky”: V niektorých dedinách v regióne severného Spiša a Pienin, prevažne v rusínskych obciach, sa zachováva tradícia s pomenovaním „mladenky” - v preklade mláďatká. Je znakom Sviatku neviniatok, kedy dal Herodes vyvraždiť chlapcov do dvoch rokov. Tento deň, 29. 12., pripadá na obdobie po narodení Ježiša - Roždestvo - Štedrý večer, ale pred Bohojavlenijem - Bohozjavením Nášho Pána. Dievčatá v tento deň odtrhli vetvičky čečiny a bili nimi chlapcov po rukách a nohách, aby ich neboleli. Časom sa z tejto tradície stala zvyklosť, že sa vetvičkami len náznakom bili navzájom prevažne deti.
- „Capošovia”: V niektorých dedinách bol tento zvyk povýšený do takej podoby, že mladíci sa preobliekli do kostýmov znázorňujúcich takzvaných „capošov” - staryj, komiňarj, cap, paňička, horar, dvaja policajti, rohatyj. Chodili od domu k domu a bili každého, kto v dome býval.
- „Kurine baby”: Z detstva si pamätáme aj tzv. kurine baby, ktoré chodili po dedine - dvaja muži prestrojení za ženy. Jeden so slameným vencom a zvoncom, druhý v kožuchu so sukňou zo slamy prepásanou povrieslom. Ženy slamu trhali a vkladali sliepkam do kurína, aby aj v budúcom roku dobre znášali vajcia. Na oplátku dostávali „kurine baby“ výslužku v podobe slaniny, klobás, chleba, koláčov či pálenky.
- „Ometačky”: Aj starý zvyk chodenia tzv. ometačiek sa väčšinou dodržiaval na dedinách, ale postupne zanikol. Boli to chudobné ženy, ktoré chodili pred koncom roka symbolicky vymetať platne na pieckach, aby po celý rok dobre horeli.
V silvestrovskom období sa konali aj zakáľačky, ktoré boli sviatkom celej rodiny. Zvykli sa plánovať svadby a žilo sa už očakávaním príchodu fašiangov. Zimné zvyky a tradície na Silvestra a Nový rok sa líšili podľa regiónov a charakterizovali vtedajší život a dobu. Ženy chodili do kostola v bielom odeve, aby si zabezpečili úrodu pekného a vysokého ľanu. Niekde zasa v tento deň varili halušky, aby malo obilie veľké klasy.
Novoročné tradície vo svete
Aj v mnohých ďalších krajinách je prvý deň nového roku spojený s množstvom viac či menej podivných zvykov a tradícií.
Európa
- Španielsko: O polnoci na prvého januára sa konzumuje hrozno. Kto s každým úderom polnoci zje jednu guľôčku hrozna, bude mať po nasledujúcich dvanásť mesiacov šťastie. Obľúbené bývajú silvestrovské oslavy na madridskom námestí Puerta del Sol, kde sa pri odbíjaní polnoci snažia pojesť všetkých 12 bobúľ za 12 mesiacov plných šťastia, zdravia a prosperity. Nový rok zapíjajú fľašou cava, bublinkovým španielskym vínom, a energiu si dobíjajú horúcou čokoládou a churros.
- Taliansko: Taliani jedia na Nový rok šošovicu, konzumujú ju rovno po polnoci ako druhú večeru.
- Španielsko a Taliansko: Bežné je aj nosenie červenej spodnej bielizne pre šťastie.
- Škótsko (Hogmanay): Počas posledného dňa v roku Hogmanay platia isté tradície: napríklad návštevy s darmi, ktorými do domovov nosíte hosťom šťastie po celý rok. Symbolicky sa význam pripisuje aj človeku, ktorý ako prvý prekročí prah domu. Vraj sa prednosť dáva vysokým, tmavovlasým mužom.
- Dánsko: Špeciálny dezert, ktorým spoločne so šampanským vítajú v Dánsku nový rok, je Kransekage, koláč v tvare veže, skladajúci sa z koncentrovaných kruhov spojených bielou polevou.
Južná Amerika
- V krajinách Južnej Ameriky sa nevypláca chodiť po polnoci v uliciach pod oknami, pretože mnoho ľudí verí, že pokiaľ z okna vyhodí vedierko s vodou, budú mať v nasledujúcom roku šťastie.
- Brazília: Šošovica sa konzumuje ihneď po polnoci. Okrem toho sa ľudia žijúci na pobreží vydávajú na pláž, kam jednak prinášajú kvety a jednak si nechajú nohy umyť siedmimi po sebe nasledujúcimi vlnami.
- Čile: Ľudia hromadne pred polnocou vyrážajú na cintoríny, aby nový rok privítali spoločne so svojimi blízkymi, ktorí už zomreli. Dôležitá je aj farba spodnej bielizne - mala by byť žltá a okrem toho by ste si ju na Silvestra ráno mali obliecť naruby, až po polnoci ju môžete obliecť správne.
Ázia
- Japonsko (Ōmisoka): Tradičná japonská oslava v posledný deň roka. Ľudia uctievajú tradíciu vymetania zlých duchov z domu, čistenia domovov, splácania starých dlhov či očisťovania tela pred vítaním nového roka. Tesne pred jeho skončením sa hostia dlhými rezancami (miska toshikoshi soba) ako symbolom prekročenia zo starého do nového roka. Pripravujú aj tradičné osechi - jedlo, ktoré jedia počas prvých dní nového roka. Za zmienku stojí aj tradícia Namahage, kedy sa ľudia prezliekajú za démonov a chodia strašiť deti, aby boli dobré a poslušné.
- Vietnam: Tradícia dávania červených obálok s peniazmi deťom pre nový rok, ktorých úlohou je zabezpečiť pre deti šťastie v celom roku. Sláviaci si potrpia na príchod prvého človeka na Nový rok do domu - mal by mať dobrú povahu, morálku a úspech. Oslavy tu trvajú 3-7 dní a začínajú 1. februára (Vietnamský nový rok).
- Rusko (Novy God): V Rusku sa pôvodne a dlho slávil 1. septembra. Darčeky deti dostávajú od Deda Moroza a jeho vnučky Sneguročky pod vianočný stromček Yolka. Novy God sa oslavuje odbíjaním hodín kremeľskej Spasskej veže v Moskve.
Iné zaujímavé zvyky
- Island: Spája sa s nimi niekoľko magických tradícií, podľa ktorých práve v tomto období kravy rozprávajú, tulene sa menia na ľudí, mŕtvi vstávajú z hrobov a elfovia vnikajú do domovov, kde veľa jedia, klamú ľudí rôznymi trikmi a deťom nechávajú v čižmách do 6. januára darčeky, ak boli poslušné, alebo zemiaky, ak nie.
- Červená či žltá spodná bielizeň: Táto tradícia je celkom rozšírená. Ak by ste si chceli zabezpečiť do nového roka veľa lásky (červená) alebo peňazí (žltá), môžete si obliecť spodnú bielizeň v príslušnej farbe. Spodky v týchto farbách nosia na Nový rok muži z Brazílie, Bolívie, Venezuely a dokonca aj v Taliansku, kde červené spodky majú mužom zaručiť plodnosť a šťastie.
Zaujímavosti a časová postupnosť osláv
Pôvod vybraných novoročných tradícií
- Ohňostroje: V súčasnosti sa nový rok víta ohňostrojom - ako pozitívnym, esteticky krásnym výstrelom do nového začiatku. Voľakedy sa používal na magické účely: odohnanie zlých síl. Pôvod má v starej Číne - boli to Číňania, kto vynašiel pušný prach. Do Európy sa dostal ohňostroj až v stredoveku, asi v 14. storočí, populárny sa stal v 17. storočí. V roku 2015 napríklad talianske mesto Collecchio začalo používať tichý ohňostroj, aby chránili zvieratá.
- Názov Január: Pomenovanie JANUÁR bolo údajne odvodené od Janusa, rímskeho boha s dvomi tvárami - jedna sa díva vpred, druhá vzad. Iní tvrdia, že má pôvod v latinskom Ianua (dvere) - symbolizuje otvárajúce sa nové dvere v novom roku.
- Bozk o polnoci: Tradícia bozkávania odbitím polnoci pochádza od starovekých Rimanov, ktorí festivalom Saturnalia vzdávali hold bohu času Saturnovi. Bol to tiež čas, kedy na chvíľu vymizli sociálne normy. V starovekom Grécku sa zase bozkávalo pod imelom, čo bolo asociované s plodnosťou. Rimania zase pod imelom urovnávali spory s nepriateľmi, lebo to znamenalo mier.
Postupné prijímanie 1. januára
Prvý január je u nás a v mnohých krajinách štátnym sviatkom. Ako deň, kedy začína nový rok, si ho krajiny „adoptovali“ postupne: napríklad väčšina Nemecka v roku 1544, Francúzsko v roku 1564, Holandsko od 1556-1573, Španielsko, Poľsko, Portugalsko v roku 1556, Švédsko, Nórsko a Dánsko od 1599, Škótsko od 1600, Rusko od 1725, Anglicko, Wales, Írsko a britské americké kolónie od 1752, Japonsko v roku 1873, Čína ho berie ako začiatok civilného roka od roku 1912, Grécko od 1923, Turecko od 1926 a napríklad Thajsko od 1941.
Kto víta Nový rok ako prvý a posledný
Hoci u nás ohňostroj vybuchuje o polnoci, na našej guľatej zemeguli sú už krajiny, ktoré v tento čas Nový rok dávno privítali, aj tie, ktoré sa ešte len chystajú. Symbolicky oslavy nového roka odštartujú ohňostrojom v austrálskom Sydney okolo 13:00 bratislavského času v piatok, 31. 12. No Austrália nie je krajinou, kde začína 1. januára slnko svitať ako prvé.
Časová postupnosť krajín sláviacich nový rok (orientačne):
- 11:00 (predchádzajúci deň): Svitať začína na ostrovoch Kiribati v centrálnom Pacifiku, Tonga Samoa a Christmas Island.
- 12:00: Nový rok víta Nový Zéland.
- 13:00: Austrália (postupne od Sydney smerom k západnému pobrežiu), Fidži a východné regióny Ruska.
- 14:00: Väčšina Austrálie.
- 16:00: Japonsko, Južná Kórea, Severná Kórea.
- 17:00: Čína, Filipíny, Singapur, Hong Kong.
- 18:00: Thajsko, Kambodža, časti Indonézie, Mjanmar a ďalšie krajiny.
- 19:00: Bangladéš, India, Srí Lanka a ďalšie krajiny.
- 20:00: Pakistan, Afganistan a ďalšie.
- 21:00: Azerbajdžan, Dubaj, Abu Dhabi, Irán.
- 22:00: Turecko, Irak, Keňa, veľká časť Ruska a Moskva a ďalšie.
- 23:00: Grécko, Rumunsko, Južná Afrika.
- 24:00 - POLNOC: Postupne časti strednej Európy - Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Alžírsko, Belgicko, Španielsko…
- 01:00 (aktuálny deň): UK, Írsko, Ghana, Island, Portugalsko.
- 02:00: Brazília.
- 04:00: Argentína, časti Brazílie, Čile, Paraguaj.
- 05:00: Postupne Kanada, Bolívia, Puerto Rico.
- 06:00: New York, Washington, Detroit, Kuba.
- 07:00: Chicago a ďalšie.
- 08:00: Colorado, Arizona…
- 09:00: Nevada, Las Vegas…
- 10:00: Aljaška.
- 11:00: Havaj.
- 12:00: Americká Samoa, nasledujú (okolo 13:00) Baker Island a Howland Island (oba ostrovy, patriace USA, sú neobývané, niektorí turisti, aby slávili Nový rok dvakrát, preplavia sa na Samou a odtiaľ na Americkú Samou - vďaka časovému rozdielu).
Súčasné oslavy a význam tradícií
Hoci v dnešnej dobe sa už poverám, zvykom a tradíciám neprikladá taký veľký význam ako kedysi, príslovie „Ako na Nový rok, tak po celý rok“ je stále udomácnené takmer všade. Silvester a Nový rok sú sviatkami plnými symboliky, tradícií a povier, ktoré sa po generácie odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Pripomínajú nám dôležitosť nových začiatkov, vzťahov, nádeje a viery v lepšiu budúcnosť.
S prvým dňom v roku sa spájajú aj novoročné predsavzatia. Ľudia často premýšľajú o svojich cieľoch a plánoch, pretože chcú veci vo svojom živote zmeniť. Sviatočné dni sa pritom nekončia 1. januárom, pretože pokračujú až do 6. januára, kedy oslavujeme na Slovensku Troch kráľov alebo Zjavenie Pána. Je na každom z nás, či niektoré z týchto zvykov dodržiavame aj dnes, no ich poznanie nám pomáha lepšie pochopiť našu kultúru a históriu.