Neobvyklé svadobné tradície z celého sveta

Svadobné tradície a zvyky zohrávali v minulosti kľúčovú úlohu pri symbolizovaní šťastia a ochrane pred zlými silami. Hoci dnešné páry majú o svadbách často iné predstavy, mnohé zvyky pretrvali a dodávajú svadbám jedinečný charakter a hlbší význam.

Predsvadobné rituály a prípravy

Všetko sa začína rozposlaním či osobným doručením svadobných oznámení a pozvánok na svadobnú hostinu. Ďalším krokom je samotná príprava budúcich mladomanželov na ich veľký deň.

Častým predsvadobným zvykom je aj skúška ženícha, či pozná svoju vyvolenú (tzv. falošná nevesta), ako aj pripínanie svadobných pierok pri odobierke alebo pred svadobným obradom. Pred svadobným obradom je zvykom, že nevestu vedie k oltáru jej otec. Ženích ju čaká pri oltári.

Svadobný obrad a jeho symbolika

Zložením svadobného sľubu, výmenou svadobných obrúčok a svadobným bozkom sa z nich stávajú mladomanželia. Keď po obrade prechádzajú svadobnou uličkou, hostia na nich často hádžu konfety alebo okvetné lístky. Obľúbené je aj vypúšťanie bielych holubíc symbolizujúcich vernosť a lásku.

V niektorých regiónoch sa pred vstupom do svadobnej sály personál privíta mladomanželov prípitkom, niekde aj chlebom a soľou. Ženích následne prenesie nevestu cez prah svadobnej sály, čím ju ochráni pred zlými duchmi, ktorí podľa povery číhajú pod prahom. Tým, že ju prenesie na rukách, ich oklame - prahom tak prejde len jeden človek.

Svadobná hostina a jej tradície

Súčasťou každej tradičnej svadby je aj starejší (novodobý moderátor svadby), ktorý koordinuje priebeh svadby, aby sa na nič dôležité nezabudlo. Popritom hostí zabáva a zapája do deja.

Svadobná hostina začína prvým svadobným tancom a následne tancom so svadobnými rodičmi, ktoré otvárajú tanečnú zábavu. Ďalšími zvykmi sú aj spoločné jedenie polievky a krájanie svadobnej torty - symbolizujú spoluprácu a vzájomnú pomoc medzi novomanželmi.

Čepčenie a jeho význam

O polnoci sa svadobná hostina a zábava preruší čepčením nevesty, ktoré symbolizuje jej prechod zo slobodného dievčaťa na vydatú ženu. Po čepčení sa nevesta prezlieka do popolnočných šiat.

Čepčenie bolo významným a slávnostným obradom. Snímanie venca, party z hlavy mladuchy, ktorý bol symbolom jej panenstva a slobody, patrilo spolu s jej následným začepčením k obradnému vrcholu každej svadby. Sprievodné úkony čepčenia mali zabezpečiť neveste plodnosť, prosperitu a podobne. Čepčenie prebiehalo v komore. Nevestu posadili na stolec a predná družica jej rozplietla vlasy. Po zložení vienka chodili staršie ženy okolo nevesty so sviečkami a spievali piesne.

Únos nevesty

Niektoré svadobné zvyky sa dnes už praktizujú menej často. Jedným z nich je napríklad únos nevesty, pri ktorom hostia nevestu unesú a ženích ju musí „vykúpiť“. Tento zvyk má svoje korene v minulosti a jeho prevedenie sa môže líšiť.

Svadobné tradície v minulosti na Slovensku

Ako však vyzerali a prebiehali svadby v minulosti? Nevesta alebo mladucha, ak bola poctivá, teda ešte stále panna, mala na hlave partu alebo veniec, biele šaty a na nohách krpce. Biele šaty pozostávali zo sukne, fertuchy (zástery), rukávnice, kamizola a podviky. Podvika bola prehodená krížom cez jedno plece. Ozdobená bola rozmarínom, myrtou, alebo brošňou a zopnutá pod pásom. Závoj sa na dedine nepoužíval. Nepoctivá mladucha išla na svadbu len v šatke.

Mladý zať mal na hlave klobúk s pierkami, bielu košeľu so širokými rukávmi, vyšívaný lajblík, biele súkenné nohavice ozdobené zelenými šnúrkami a krpce.

Svadba v Stankovanoch ilustruje staré zvyky: Mladého zaťa od rodičov odoberal starejší. Následne starejší, predný družba s družicou zobrali mladého zaťa a za hudobného sprievodu išli do domu nevesty. Starejší najprv mladému zaťovi namiesto nevesty priviedol iné dievča. To sa zopakovalo ešte raz a na tretíkrát priviedol starejší skutočnú nevestu. Nasledovala odobierka, ktorú opäť predniesol starejší.

Po týchto tradíciách sa pohol sprievod do kostola. V sprievode najprv išiel mladý zať s prednou družicou, za nimi nevesta s predným družbom a ostatní svadobčania. Svadobný obrad vždy prebiehal počas svadobnej omše. Po obrade vyšli družbovia a družice pred kostol a ľuďom rozdávali „kúpne cukríki“, ktoré im dala nevesta ešte pred svadbou. Hovorilo sa, že kto zje taký cukrík, do roka sa má oženiť alebo vydať.

Svadobná hostina sa vždy začínala varenou pálenkou (hriatou). Svadobné menu pozostávalo z fazule, lohaze alebo hrachu. Pripravené mäso podával starejší každému do dlane, kto bol neopatrný, tomu starejší mäso uchytil a neostalo mu nič.

Niektoré suroviny dostala nevesta pred sobášom, keď chodila s kmotrou po žobraní. Po žobraní sa chodilo po prvej ohláške v kostole, nevesta s kmotrou chodila od domu k domu a ľudia jej dávali rôzne suroviny. Neskôr sa namiesto surovín začali dávať peniaze, a tento zvyk na dolnom Liptove pretrváva dodnes. Žobralo sa hore dedinou, aby majetok nešiel dole vodou.

Večer, keď už sa zotmelo, išli družbovia, družice, starejší a starejšie do domu mladého zaťa, teda do budúcej domácnosti. Ale nie naprázdno, išli s perinami. Periny zakrútili, prehodili si ich cez plece, a tak ich niesli do domu mladého zaťa. Posteľ už bola nachystaná, prehodili na ňu plachtu a postlali periny. Do postlaných perín sa náhlila zvaliť družina. Ak sa to prvému podarilo starejšiemu alebo družbovi, vravelo sa, že mladomanželia budú mať prvého chlapca, ak sa prvá zvalila družica alebo starejšia, mali mať dievča.

Nevestin veniec priniesol predný družba medzi svadobčanov do izby na tanieri. Zobral ho na vidličku, zdvihol do výšky a začala sa dražba. Prví začali prihadzovať starejší, neskôr sa pridali ostatní. Peniaze sa odovzdali neveste. Na záver musel dať peniaze aj mladý zať, aby vienok ostal jemu.

Svadobné tradície v iných krajinách

Svadba samotná je snáď všetkými kultúrami chápaná ako posvätný rituál prechodu, ktorý sa celkovo skladá z dvoch fáz. V tej prvej sa snúbenci oddelia od doterajšieho života a v rámci druhej etapy prijmú novú rolu, opustia existujúcu rodinu a vytvoria si novú. Celý rituál vyvrcholí práve svadobným obradom a svadbou ako takou, počas ktorej napríklad deti poďakujú rodičom za výchovu a ochranu v detstve.

Európa

• Nemecko: Zvykom je rozbíjanie tanierov pre šťastie. Pred obradom sa na prahu nevesty rozbije veľké množstvo riadu. Čím viac pokrmov bude rozbité, tým viac bude šťastia a lásky v mladej rodine. Po obrade by si novomanželia mali spoločne zobrať zbrane (pílu a drevené brvno) a rozrezať ho, čím preukazujú svoju tímovú súhru.
• Írsko: Na svadbu nesmie prísť žiadna žena v zelených šatách - to by prinieslo novomanželom len smolu.
• Škótsko: Žena rodine budúceho manžela dokazuje svoju lásku priviazaním sa ku stromu. Okoloidúci po nej môžu hádzať vajíčka a odpadky.
• Veľká Británia: Malé družičky v prekrásnych šatách po ceste rozhadzujú kvietky a atmosféru skvele dokreslí kvetinová výzdoba.
• Grécko: Svadba je tu špeciálna udalosť, ktorá sa týka naozaj aj tej najvzdialenejšej rodiny a mnohokrát na ňu padne väčšina rodinných úspor. Sto ľudí je naozaj málo na typickú grécku svadbu. Ženíchov svedok zohráva výnimočnú úlohu, stáva sa totižto jeho holičom. Počas svadobného dňa svedok oholí mladomanželovi tvár. Po tom, ako je mladý muž dokonale pripravený, mu jeho budúca svokra prináša mandle a med.
• Francúzsko: Novomanželia sa odoberú na záchod, aby načerpali silu do budúcnosti. Moderné verzie nahrádzajú zvyšky potravín čokoládou a šampanským.
• Taliansko: Pred svadbou pár chodí okolo najväčšieho stromu v ich meste presne trikrát, čo symbolizuje slobodu, šťastie a lásku. Tradične organizujú aj únos nevesty, všetko je však vopred prerokované.
• Dánsko: Ženích si pred oslavou urobí dieru na jednej z ponožiek.
• Holandsko: Nevesta objednáva veľké množstvo rôznych cukríkov od najlepších cukrárov mesta.
• Maďarsko: Počas svadobnej oslavy by mala nevesta položiť topánky do stredu sály. Každý muž, ktorý chce pozvať nevestu na tanec, musí dať do topánok mince.
• Španielsko: Ženíchovi družbovia sa snažia odstrihnúť jeho kravatu, rozstrihať ju a predať hosťom, čo má priniesť šťastie.
• Rusko: Zvyk únosu nevesty je tu rozšírený. Na druhý deň po svadbách sa všetci hostia zúčastnia tradície hádzania peňazí po miestnosti.
• Švajčiarsko: Nevesta musí nevyhnutne hádzať bahno (zmes rôznych potravín), potom by mala v tejto podobe prejsť verejnými miestami.
• Švédsko: Nikto sa nenahnevá, ak počas svadobného dňa bozkávate ženícha či nevestu.
• Poľsko: Po obrade sa mladomanželia s neľahkou úlohou popasujú spoločne s hrubým dreveným brvnom a pílou, pričom musia tento kus dreva prepíliť na polovicu.
• Bielorusko: Konajú sa aj svadby pred svadbou. Zápasníci musia byť piati alebo šiesti a okrem vtipov musia mať pripravené aj úlohy. Po dohode vypijú fľašu alkoholu, do ktorej následne nalejú zrno symbolizujúce dobre kŕmený a pohodlný život mladých.
• Česko: Tradičné svadobné oznámenie sa roznášalo spolu so svadobnými koláčikmi, ktoré piekla mama nevesty.

Ázia

• India: Nevesta bude v červených šatách a ruky bude mať pomaľované hennou (umývanie Mehndi). Ornamenty symbolizujúce šťastie, lásku a nádej maľujú spravidla nadaní príbuzní. Svadby sú ohromnou udalosťou, pri ktorej hrá veľkú úlohu rituálny oheň a požehnanie od rodičov. Zíde sa až tisíc hostí. V niektorých tradíciách sa pred svadbou s mužom vydáva najskôr za strom žena narodená v čase, keď sú Mars a Saturn v astrológii pod 7. domom, aby sa zabránilo prekliatiu.
• Japonsko: Obradu sa smie zúčastniť iba najbližšia rodina, pre priateľov je neskôr usporiadaná neformálna oslava.
• Čína: Nevesta z oblasti Tujia musí mesiac pred svadbou plakať aspoň hodinu denne, pričom sa k nej pripájajú aj ostatné ženy v rodine. Tradičná svadba by sa mala konať v červenej farbe. Mladí ľudia pijú z pohárov, ktoré sú zviazané jednou stuhou.
• Kórea: Požiadajú blízkych, aby im na svadbu vyrezali dve malé drevené kačice, ktoré symbolizujú vernosť a šťastie. Ženícha zviažu a bijú po chodidlách čímkoľvek, čo je poruke, aby si posilnil chodidlá.
• Turecko, Azerbajdžan, Osetsko, Kazachstan, Burjatsko: Tieto krajiny majú svoje vlastné špeciálne tradície. V Kazachstane ženíchova strana dáva otcovi nevesty tradičné darčeky: národný odev, koňa. Rodina ženícha musí platiť „kalym“.
• Pakistan: Triumf rúk nevesty zdobia tradičné vzory henny.
• Filipíny: Manželské páry vypúšťajú pár holubíc, ktoré symbolizujú harmóniu vo vzťahu.
• Vietnam: Počas svadobného ceremoniálu sa spoločne obe rodiny napijú z jedného pohárika tradičného alkoholického nápoja - Saké.
• Thajsko: Svadobný obrad sa koná v červenej farbe, ktorá symbolizuje šťastie, lásku a silu. Počas príchodu k oltáru nevestu sprevádzajú hostia držiac červený dáždnik nad jej hlavou na znak plodnosti.
• Mexiko: Nevesty nesú dve kytice alebo jednu dvojitú. Počas vyznávania sľubu majú mladomanželský pár okolo ramien prehodené laso z ružencových korálikov a kvetov, symbolizujúce nekonečnú lásku.
• Malajzia: Pri zásnubnom ceremoniáli sa vyjednáva o kvalitách nevesty a prijímajú sa dary pre odobrenie nevesty.

Afrika

• Keňa: Otec opľuje nevestinu hlavu a prsia pred odchodom z dediny ako akt požehnania. Mladý manžel po svadbe strávi celý mesiac v ženských šatách.
• Mauritánia: Muži majú radi ženy plných tvarov, pred svadbou musia nevesty absolvovať pobyt na tukovej farme, aby pribrali.
• Nigéria: Nevestu vyberá profesionálny dohadzovač, ktorý ju aj skontroluje za nevinnosť. Po obrade stoja príbuzní v dvoch líniách a novomanžel sa musí rýchlo rozbehnúť, pričom ho príbuzní porazia dlhými palicami.
• Etiópia: Dievča odstráni dva spodné zuby, prepichne spodnú peru a vloží tradičný disk z hliny. Čím väčší disk, tým väčšie veno nevesty.
• Rwanda (kmeň Bakhutu): Nevesta hneď po obrade zariadi v dome mladého manžela pogrom. Mladý manžel musí zoškrabať a poraziť svoju novú manželku, a naopak. Čím viac nenávisti vyjadrujú, tým lepšie. Boj a chaos trvajú až do rána.
• Južná Afrika: Rodičia oboch mladomanželov prinášajú oheň zo svojich krbov do krbu mladomanželov.

Amerika

• USA: Tradičné sú bachelorette party a bachelor party. Nevesta musí nosiť niečo staré (symbolizuje rodinné väzby), niečo nové (šťastný začiatok), niečo požičané (hojnosť) a niečo modré. Hádzanie kytice je populárne. V niektorých štátoch sa koná tradícia „dážď“, kde družičky otvárajú nad nevestou dáždnik a darčeky „tečú“ na ňu.
• Kuba: Každý muž, ktorý tancuje s nevestou, musí za tento tanec zaplatiť a peniaze pripne na jej šaty.
• Guatemala: Mama ženícha rozbije keramický zvonček plný múky, zrna a ryže, aby otvorila hostinu.
• Jamajka: Na tradičnej svadbe sa podáva čierna svadobná torta (koláč z tmavého ovocia a rumu) symbolizujúca bohatstvo a hojnosť.
• Peru: Do svadobnej torty sa upevnia farebné stužky. Jediná z dám si nájde stužku s navlečenou falošnou obrúčkou.
• Kanada: Na svadbách sa dodržiava tradícia hádzania ryže po obrade ako symbolu hojnosti.
• Austrália: Hostia dostanú pred obradom kamienky, ktoré po obrade uložia do okrasnej misky mladomanželov.

Moderné svadobné trendy a ich korene

Na dnešných svadbách nájdeme všeličo od výmyslu sveta: jedlo, krásne ozdobené koláčiky, svetelné ohňostroje, fotobúdky až po dokonalú svadobnú výzdobu. Nesmie chýbať fotograf, kameraman, či šikovný DJ.

Niektoré tradície ako hádzanie svadobnej kytice a spoločné krájanie torty sa dodnes zachovali. Pri krájaní torty platí, že ten z partnerov, ktorý má ruku na noži vyššie, má v manželstve navrch. Ďalej každá nevesta nesmie zabudnúť niečo staré (zachovanie rodinnej tradície), niečo nové (symbol šťastného začiatku pre novú generáciu), niečo požičané (prinesenie hojnosti do manželstva) a niečo modré (symbol vernosti).

Pri tomto zvyku platí, že ten z partnerov, ktorý má ruku na noži vyššie, má v manželstve navrch. Rovnako tak je už od nepamäti zvykom hádzať po novomanželskom páre ryžu. Tento ryžový dážď po obrade symbolizuje hojnosť.

Každá krajina má svoje špecifické tradície, vrátane svadobných. Pre niektorých sa zdajú divné, ale pre niekoho veľmi zaujímavé. Rôzne národy sveta majú svoje svadobné tradície. Jedna vec však zjednocuje všetkých - táto túžba pobaviť sa zo srdca a robiť všetko možné, aby si ich najdôležitejší a slávnostný deň v živote mladých zapamätal navždy. Okrem toho má každá tradícia a zvyky svoj osobitný význam.

Tradične sa s mladými manželmi stretávajú príbuzní s chlebom a soľou. Novomanželia musia uhryznúť z veľkého bochníka a ten, kto má väčší kus, bude hlavou rodiny.

Pred vstupom do svadobnej sály niekto z rodiny rozbije tanier, ktorý musia mladomanželia spoločne pozametať. Znamená to, že si budú vedieť poradiť aj s problémami v manželskom živote.

Počas svadobnej hostiny novomanželia jedia polievku z jedného taniera, často s previazanými rukami alebo spoločným príborom. Toto odkazuje na zdieľanie, ktoré by vo vzťahu malo nastať po svadbe.

Čepčenie je jedným z najdojímavejších slovenských svadobných zvykov. Uskutočňuje sa o polnoci a symbolizuje prechod dievčaťa na vydatú ženu.

Na východnom Slovensku je rozšírený aj zvyk pílenia dreva. Mladomanželia pred svadobnou hostinou dostanú kus dreva a pílku a spoločne musia drevo rozpíliť na dve časti, čím preukazujú svoju spoluprácu.

Pre Mexiko je typické, že mladomanželský pár má okolo ramien počas toho, ako vyznáva svoj sľub, prehodené laso. Toto laso je vyrobené z ružencových korálikov a kvetov a symbolizuje tvar ležatej osmičky ako nekonečnej lásky.

V Grécku ženíchov svedok zohráva výnimočnú úlohu, stáva sa totižto jeho holičom. Počas svadobného dňa svedok oholí mladomanželovi tvár. Po tom, ako je mladý muž dokonale pripravený, mu jeho budúca svokra prináša mandle a med.

Libanonská Zaffe je svadobná oslava, ktorá začína ešte pred obradom. Na ulici sa stretnú rodina a priatelia budúceho ženícha a nevesty a od rána oslavujú ich dôležitý deň.

Kubánci sú naozaj temperamentný národ, ktorý si rád užíva život. Vďaka zvyku, ktorý majú počas prvého tanca, si užívajú aj svadobnú cestu.

Počas toho ako v Írsku snúbenci tancujú, žena by mala mať vždy položenú aspoň jednu nohu na tanečnom parkete.

Každá krajina má výnimočné aktivity, ktorými vie spestriť svadobný deň. Taliani v predvečer svadby spievajú svojej budúcej neveste serenády.

Svadobné tradície z celého sveta nás fascinujú a rozprávajú o rozmanitosti kultúrnych zvykov. Každá krajina prichádza s vlastnými jedinečnými obradmi a rituálmi, ktoré odrážajú hodnoty a tradície danej komunity. Od zábavných až po symbolické, tieto tradície nám ukazujú, že svadba je viac než len slávnostný akt - je to príležitosť na prepojenie sa s minulosťou, kultúrnym dedičstvom a spoločenskou identitou.

tags: #nie #je #celkom #typicky #svadobny