Postoj k Palestínčanom rozdeľuje izraelskú spoločnosť počas celej jej existencie. Benjamin Netanjahu bol z tamojších politikov prvý, kto v tom nevidel problém, ale príležitosť. Vynieslo mu to veľký úspech a šestnásť rokov na čele krajiny. Teraz sa však ocitol v slepej uličke, a to nielen on, ale aj celý Izrael.
Kontext súčasnej izraelsko-palestínskej krízy
Teroristický vpád hnutia Hamas na izraelské územie, ku ktorému došlo 7. októbra 2023, zmenil dlhodobo zložitú situáciu na katastrofálnu. Prišlo v ňom o život viac Izraelčanov než počas šesťdňovej vojny, a to za jeden deň. Popri Izraelčanoch prišlo o život aj množstvo obyvateľov iných krajín. Potvrdených obetí je vyše 1400. Súčasne sme svedkami izraelskej odozvy - bombardovania vybraných cieľov v Gaze a príprav na pozemný útok.
Hoci sa podobné situácie v minulosti už niekoľkokrát stali, rozsah a brutalita teroristického výpadu Hamasu sú bezprecedentné. Niektorí z tých, ktorí sledujú palestínsko-izraelský konflikt dlhodobo a vedia, o čom hovoria, tvrdia, že nič porovnateľné sa v ňom ešte neodohralo. Táto situácia predstavuje nebezpečnú zhodu okolností.
Mier je v záujme Izraela, palestínskej samosprávy na Západnom brehu, arabských krajín aj Západu. Je v záujme veľkej väčšiny obyvateľov Izraela aj oboch palestínskych území. Nie je však v záujme Hamasu, Hizballáhu, ďalších palestínskych teroristických skupín a izraelskej extrémnej pravice. Situácia v týchto dňoch balansuje v nebezpečnom bode, z ktorého sa môže vydať ktorýmkoľvek smerom.
Politický profil Benjamina Netanjahua
Osobou, od ktorej závisí veľmi veľa, je najmocnejší politik v Izraeli, predseda vlády Benjamin Netanjahu. Má za sebou úspechy, prehry a škandály. Bol výrazným predstaviteľom pravice, lenže politický vývoj v krajine umožnil postupne vyrásť niekoľkým silným subjektom značne napravo od jeho strany. Je najkritizovanejšou osobou svojej krajiny, ale zároveň je veľa tých, ktorí ho opakovane volia.
Od populizmu, s ktorým začal a s ktorým uspel, sa postupne presúva do autoritárskej polohy. Vo vzťahu k Palestínčanom obnovil tvrdosť, ktorú sa niektorí jeho predchodcovia pokúsili zmierniť, čo nefungovalo. Netanjahuova politika na nejaký čas zvýšila vnútornú bezpečnosť Izraela, čo mu vynieslo popularitu. To platilo do 7. októbra, v ten deň Netanjahuov prístup k bezpečnosti Izraela katastrofálne zlyhal, a nahromadený pretlak vybuchol. Problematický premiér zatiaľ zostáva pri moci.
Väčšina významných izraelských politikov minulosti, ako napríklad David Ben Gurion, Vladimir Ze’ev Žabotinskij, Golda Meirová, Moše Dajan, Menachem Begin či Jicchak Rabin, boli zložitejšími osobnosťami a prežili dramatickejšie osudy než súčasný premiér. Boli zároveň zaujímavejší ako ľudia a všeobecne sa usilovali o ciele, ktoré boli väčšie než oni sami.
Netanjahu bol a je hlavne praktik moci a populista. Jeho ihriskom, na ktorom je doma, sú televízne vystúpenia, verejné prejavy a silné gestá. Je sólista, nie tímový hráč. Tým sa nijako nelíši od mnohých iných politikov všade po svete, a v rôznych obdobiach to stačí. Benjamin Netanjahu, zvaný Bibi, sa narodil v Tel Avive 21. októbra 1949.
Historické korene Netanjahuovej politickej línie
Sionistické hnutie bolo od začiatku rozdelené na ľavicu a pravicu. Hlavným protihráčom ľavice bol Vladimir Ze’ev Žabotinskij, ktorý v roku 1923 založil Alianciu revizionistických sionistov. Táto politická línia zastávala tvrdú líniu a aktívny silový postoj, zameraný predovšetkým proti Arabom, ale v prípade potreby aj proti Britom. Táto línia sa stala základom pre budúcich politikov ako Menachem Begin, Jicchak Šamir - a v neposlednom rade Benjamin Netanjahu, ktorého otec Bencijon patril k blízkym spolupracovníkom Žabotinského.
Analýza prejavu na Valnom zhromaždení OSN a jeho ohlasy
Predstaviteľ palestínskeho ministerstva zahraničných vecí odsúdil prejav izraelského premiéra Benjamina Netanjahua na zasadnutí 80. Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov v New Yorku. Riaditeľ odboru pre európske záležitosti ministerstva, Ádil Attíja, pre agentúru AFP uviedol: „Bol to prejav porazeného muža, zúfalého lídra, ktorý sa znovu pokúsil zmobilizovať Západ, ktorý sa čoraz viac dištancuje od genocídneho štátu, pričom používa strach ako argument.“
Izraelské Fórum rodín rukojemníkov tiež odsúdilo prejav a výzvu Netanjahua na „dokončenie práce“ týkajúcej sa militantného hnutia Hamas v Pásme Gazy. Fórum vyjadrilo obavy, že takýto prístup ohrozuje zvyšných rukojemníkov. Vo vyhlásení uviedli: „Každý deň pokračujúcej vojny vystavuje živých rukojemníkov väčšiemu riziku a ohrozuje nájdenie tých, ktorí boli zavraždení.“ Rodiny rukojemníkov zároveň vyjadrili rozhorčenie, že Netanjahu v reči spomenul iba mená 20 rukojemníkov, ktorí sú podľa dostupných informácií nažive. „Rodiny všetkých 48 rukojemníkov sú pobúrené týmto zamlčaním.“
Izrael vedie v Pásme Gazy proti Hamasu vojnu, ktorú vyvolal útok militantov na juh Izraela zo 7. októbra 2023. Militanti vtedy zabili približne 1200 ľudí a ďalších 251 osôb uniesli do enklávy ako rukojemníkov. Z nich je časť doteraz v rukách únoscov. Fórum rodín rukojemníkov uzavrelo svoje vyhlásenie slovami: „Slová bez činov sú bezvýznamné.“