Naučiť sa zvládať vlastné emócie a lepšie im rozumieť, to je výzva pre každého z nás. V kontexte kresťanstva otázka hriechu a slávnosti nadobúda hlboký význam, ktorý ovplyvňuje život jednotlivcov a spoločenstiev. Vieme svoje emócie pozorovať a pomenovávať? Existujú dobré a zlé emócie? Často počúvame, že Cirkev potrebujeme v dnešných časoch možno ešte viac ako inokedy, aby sme úspešne zvládli duchovný boj a zotrvali v nádeji aj vtedy, keď vo svete vidíme zúfalstvo.
Boží pohľad na hriech a milovanie hriešnika
Mnoho kresťanov používa vetu: „miluj hriešnika a nenáviď hriech.“ Ale musíme pochopiť, že toto je napomenutie pre nás nedokonalých ľudí. Rozdiel medzi nami a Bohom v milovaní a nenávidení je veľký. V našej nedokonalosti nevieme dokonale milovať ani dokonale nenávidieť bez zlosti. Boh však dokáže toto perfektne vykonať, lebo je Boh. Boh môže nenávidieť bez hriechu. On môže nenávidieť hriech a milovať hriešnika na dokonalý spôsob a zároveň je pripravený odpustiť, ak človek činí pokánie.
Biblia nás jasne učí, že Boh je láska (1. Jánova 4:8-9). Tajomné je to, že Boh v ten istý čas môže aj dokonale milovať, aj dokonale nenávidieť osobu. Miluje ju ako niekoho, koho stvoril a chce zachrániť, ale tiež ju nenávidí pre jej neveru a hriešny život. Nenávidíme hriech tým, že sa odmietame zúčastniť na hriechu. Máme ho nenávidieť a nebrať ho na ľahko, pričom hriešnikov milujeme tak, že ich usmerňujeme na odpustenie, ktoré je možné v Ježišovi Kristovi. Opravdový skutok lásky je vážiť si niekoho a preukazovať dobrotivosť, aj keď neschvaľujete spôsob jeho života.
„Keď ťa zradí ten, koho miluješ – čo hovorí Biblia o nevere?“
Prorocké varovanie pred prázdnou slávnosťou a neverou
V Biblii nachádzame momenty, kedy Boh vyjadruje odpor k vonkajším prejavom zbožnosti, ak sú spojené so spreneverou. Prorok Malachiáš píše o tom, ako ľudia pokrývajú Hospodinov oltár slzami, plačom a vzdychaním, ale Boh sa už neobracia k obeti so záľubou. Pýtate sa: Prečo je to? Preto, lebo Hospodin bol svedkom medzi tebou a ženou tvojej mladosti, ktorej si sa spreneveril, hoci ona je tvojou družkou a zmluvnou manželkou!
„Lebo nenávidím rozvod,“ vraví Hospodin, Boh Izraela. Boh varuje, aby sme si dávali pozor na seba a nespreneverovali sa. Hriech je prekážkou, ktorá zadržuje pravdu. Boh sa na hriešnika hnevá, pretože hriech pravdu odmieta a nenávidí. Najväčším trestom pre človeka je, keď ho Boh vydá jeho vlastnej zvrátenej predstave o dobrom živote.
Manželstvo a otázka rozvodu v biblickom kontexte
V texte Biblie nájdeme jasné vyjadrenia k otázke rozvodu a uzavretia nového manželstva. Hoci Starý zákon rozvod pripúšťal kvôli hriešnosti ľudí, nikdy nebol Božou vôľou. Ježiš na túto Božiu vôľu jasne poukázal. Skrze svoje dielo spásy Ježiš mení naše srdcia a uschopňuje nás zachovať vernosť, aj keď z rôznych príčin môže byť nutné žiť oddelene.
Výnimka v Matúšovom evanjeliu a jej výklad
V Matúšovom evanjeliu (Matúš 5:31-32; 19:1-12) sa zdá, že je možné v prípade sexuálnych prehreškov („smilstva“) urobiť výnimku. Grécke slovo „parektos“, ktoré je tu preložené ako „okrem“, doslova znamená niečo, čo je mimo alebo je vylúčené. Ježiš tu stavia starozmluvné prikázania do kontrastu so svojím „No ja vám hovorím“, čím poukazuje na pôvodnú Božiu vôľu.
| Kontext | Biblický pohľad |
|---|---|
| Pôvodný plán | Boh ich stvoril ako muža a ženu; čo Boh spojil, človek nerozlučuj. |
| Mojžišov ústupok | Dovolený len pre tvrdosť srdca, nie ako ideálny stav. |
| Ježišovo učenie | Každý, kto prepúšťa manželku a berie si inú, cudzoloží. |
| Dôsledok rozvodu | Manželské puto je zachované aj pri oddelení; nové manželstvo nie je možné. |
Učeníci pochopili, že podľa Božej vôle nie je možné manželský zväzok zrušiť ani v prípade sexuálneho hriechu, preto si kládli otázku, či je vôbec žiaduce sa ženiť. Uzavretie manželstva je rozhodnutie, ktoré nemožno vziať späť. V Božích očiach je manželstvo platné, kým obaja partneri žijú.
Rodina ako obraz Najsvätejšej Trojice
Pár, ktorý miluje a plodí život, je skutočnou živou „sochou“ schopnou znázorniť Boha Stvoriteľa a Spasiteľa. Boh vo svojom najintímnejšom tajomstve nie je osamelosťou, ale rodinou. Rodina je živým odrazom Najsvätejšej Trojice, kde Otec, Syn a Duch Svätý tvoria spoločenstvo lásky. Biblický pohľad na rodinu zahŕňa aj úlohu rodičov ako prvých učiteľov viery. Je to „remeselná“ úloha, kde rodičia vzdelávajú svoje deti a tie sú povolané ctiť si otca i matku, čo znamená uskutočňovať rodinné úlohy v ich plnosti.
Praktický život kresťana: Pôst a úprimnosť
O pôste možno hovoriť v dvojakom zmysle: telesnom a duchovnom. Spasiteľ sveta síce sám postil 40 dní na púšti, ale svojim učeníkom nechal v tejto veci úplnú slobodu. Apoštol Pavol vystríha pred tými, ktorí by prikazovali zdržiavať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril na požívanie s ďakovaním. Cvičiť sa máme predovšetkým v pobožnosti a horlivosti.
Dôležitou súčasťou života je aj čestnosť. Čestnosť by mala byť pre kresťanov samozrejmosťou. Klamať neznamená len povedať niečo nepravdivé, ale aj počínať si falošne voči svojmu spoločníkovi. Ak si vážime Božiu nezaslúženú láskavosť, mali by sme byť čestní vo všetkých ohľadoch, nielen sa vyhýbať otvoreným lžiam.
Znovuzrodenie a nový život v Kristovi
Kto je v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové (2. Korinťanom 5:17). Toto znovuzrodenie znamená, že sme „zomreli hriechu“. Predtým sme možno boli otrokmi nečistoty, ale po spoznaní pravdy sme sa stali „otrokmi spravodlivosti“. Máme dve možnosti: buď hriechu dovolíme, aby nad nami vládol, alebo mu to nedovolíme. Nedovoľte, aby hriech ďalej vládol ako kráľ vo vašom smrteľnom tele.
Vďaka Božej nezaslúženej láskavosti môžu ľudia získať večný život. Boh dobre vie, že sme utvorení z prachu, a je nám ochotný odpustiť. Preto sa nemusíme stále zaoberať hriechmi, ktoré nám Boh už odpustil, ale máme sa usilovať o svätosť. Slávnosť Turíc nám pripomína, že Duch Svätý nás vedie k aktívnemu vyznávaniu Ježiša ako Krista. Otázka „Za koho Ho pokladáš ty?“ zaznieva každému z nás a od odpovede na ňu závisí všetko.