Nacistický pozdrav, známy aj ako Hitlerov pozdrav, je gesto, ktoré sa používalo ako pozdrav v nacistickom Nemecku. Vykonáva sa zdvihnutím a natiahnutím pravej paže dopredu pod uhlom nahor, s dlaňou smerujúcou nadol. Bol používaný ešte predtým, než sa v Nemecku ujala moci NSDAP, ale najmä v dobách Tretej ríše, kedy sa stal všeobecným pozdravom a prejavom sympatií k Adolfovi Hitlerovi. Bol využívaný pri všetkých stretnutiach, kedy bol pozdrav doprevádzaný ešte vztýčením pravice do úrovne ramien (prípadne o niečo vyššie). Vztyčenie pravice sprevádzajúce pozdrav „Heil Hitler“ sa nazýva hajlovanie (v češtine niekedy písané heilování), či tiež nacistický, árijský, nemecký alebo Hitlerov pozdrav.
Sieg Heil a jeho význam
Zvolanie "Sieg Heil" približne zodpovedá slovenskému slovnému spojeniu "Sláva víťazstvu!" alebo "Víťazstvu zdar". Tato stará nemecká fráza znamená práve „Sláva víťazstvu!“. Souslovie bolo používané v dobách nacizmu, kedy sa stalo všeobecným pozdravom a prejavom sympatií k Adolfovi Hitlerovi a jeho boju za víťazstvo Tretej ríše.
Zvolanie "Sieg Heil" sa v nacistickom Nemecku nepoužívalo ako pozdrav v bežnom živote (tu sa skôr používal pozdrav slovami Heil Hitler, doprevádzaný vzpažením pravej ruky približne v uhle 45°), ale skôr ako heslo (alebo hromadný pozdrav) skandované na masových zhromaždeniach. Celé slovné spojenie mohlo byť skandované davom, prípadne rečník predniesol iba "Sieg", na čo zhromaždenie odpovedalo zvolaním "Heil", čo sa mohlo diať, a často aj dialo, opakovane.
Hitlerov pozdrav (Hitlergruß) a jeho korene
Pôvod gesta a jeho interpretácia
Gesto zdvihnutej pravice má svoje korene v starorímskom umení, v scénach a sochách, ktoré boli neskôr (pravdepodobne mylne) interpretované ako pozdrav doprevádzaný zvolaním „Ave Imperator!“, prípadne v neskorších dobách „Ave Caesar!“. V cisárskom období pozdvihnutú pravicu ako pozdrav používal aj Napoleon Bonaparte, ktorý chcel nadviazať na odkaz rímskych cisárov a rímskeho impéria. To isté sa v dvadsiatych rokoch 20. storočia pokúšal aj Adolf Hitler pri budovaní svojej Tretej ríše, pričom prevzal pozdrav pravicou po vzore talianskych fašistov a využil aj ďalšiu symboliku.
Oficializácia pozdravu
Pôvodne stranícky pozdrav príslušníkov NSDAP sa po uchopení moci v Nemecku nacistickou stranou v roku 1933 stal oficiálnym pozdravom, ktorým Nemci, sympatizanti s nacizmom, vazali a spojenci nacistického Nemecka dávali najavo priazeň vládnucej nacistickej strane, respektíve jej Vůdcovi. Hajlovanie ako pozdrav bolo povinné najmä pre príslušníkov strany a jej ozbrojených formácií (SS, SA).
Český tisk zaznamenával prípady hajlovania ako prejav nemeckého nacionalizmu v českých krajinách už začiatkom 20. storočia. Pohyb ruky sa skladal z dvoch častí: priloženie natiahnutých prstov pravej ruky na srdce a následným vztýčením pravej paže do úrovne ramien (či približne pod uhlom 45° k rovine ramien) pred seba. Výkrik „Heil Hitler!“ (Hitlerovi zdar!), ktorým sa verbálne provolávala sláva Hitlerovi, bol niekedy nahradzovaný nemeckým bojovníckym pokrikom „Sieg Heil!“ (Víťazstvu zdar!), poprípade iba „Heil!“.
Brutální Osud Zajatých Nacistických Funkcionářů po Kapitulaci Německa
Rozdiely v používaní pozdravov
Nemecké ozbrojené sily používali tradičný vojenský pozdrav salutovaním, a to až do 23. júla 1944. Až po pokuse o atentát na Hitlera, ktorý sa uskutočnil 20. júla 1944 armádnymi dôstojníkmi, bolo salutovanie rozkazom nahradené vyššie popísaným nacistickým pozdravom vztýčenou pravicou, známym ako tzv. Hitlergruß (Hitlerov pozdrav) prípadne dobovým výrazom aj ako Deutscher Gruß (nemecký pozdrav).
Uvedeného pozdravu sa v nemeckej armáde začalo povinne používať od 24. júla 1944. Do tej doby ho niektorí jej príslušníci mohli, ale nemuseli používať. V písomnom prejave sa pozdrav „Heil Hitler!“ používal spravidla na konci listu, poprípade publikovaného nariadenia. Nacistickí ideológovia zostavili podrobné pravidlá, kto, za akých okolností a akým spôsobom má alebo smie pozdrav používať.
Spolok Thule a jeho okultné a politické vplyvy
Spolok Thule (Thule-Gessellschaft), pôvodne tiež Študijná skupina zaoberajúca sa nemeckým starovekom, bol nemecký okultistický spolok, ktorý založil Barón Rudolf von Sebottendorff v Mníchove roku 1918. Zaujímal sa o runové symboly, svastiku a pôvod Árijskej rasy, no spolok sa taktiež angažoval v politike, a to podporou Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP).
Spojenie Thule s nacistickým hnutím
Po vzostupe nacistov sa z NSDAP vďaka Adolfovi Hitlerovi stala Nacistická strana a mnoho členov spolku Thule sa neskôr stalo dôležitými osobami či nacistickými veliteľmi. Znak spolku Thule pozostával z nemeckej dýky a svastiky so zahnutými okrajmi v tvare kruhu. Zakladateľ Sebottendorff neskôr prehlásil, že pôvodným účelom spolku Thule bola podpora jeho vlastných okultných teórií, avšak Germanenorden, tajný spolok známy ako Teutonský rád, naňho tlačil, aby sa dôsledne zapájal do politiky, pričom propagoval nacionalistické a antisemitské názory.
Primárnym záujmom spolku Thule však bolo skúmanie pôvodu Áryjskej rasy. Názov spolku “Thule” pritom reprezentoval konkrétny kus zeme, respektíve krajinu, ktorá sa podľa grécko-rímskych geografov nachádzala na tom najkrajnejšom severe. Spoločnosť žijúca v tejto ďalekej krajine dostala pomenovanie “Ultima Thule” (z latinčiny preložené ako Najvzdialenejší sever). Zmienil sa o nej tiež rímsky básnik Virgil vo svojej epickej básni Aeneid, čím mal na mysli krajinu ďaleko na severe, inak všeobecne známu ako Škandináviu. Členovia spolku Thule verili v teóriu dutej Zeme, respektíve jadro či veľká časť zemského plášťu ani len neexistuje a vo vnútri možno nájsť život.
Okrem mnohých cieľov túžil spolok Thule dokázať, že Áryjská rasa pochádza zo strateného kontinentu, respektíve Atlantídy. Záujemcov o názory a myšlienky spolku zaujali v Mníchove zhruba 250 ľudí a celkovo viac ako 1500 ľudí v Bavorsku. Stretnutia často prebiehali v stále existujúcom luxusnom hoteli Vier Jahreszeiten (Štyri sezóny).
Nasledovníci spolku Thule však nemali príliš záujem o okultné teórie, oveľa viac ich totiž zaujímali rasistické myšlienky a boj proti Židom a Komunistom. Po nástupe nacistov k moci však Rudolf von Sebottendorff spolok Thule opustil a nikdy sa nepridal k NSDAP či Nacistickej strane. Početné množstvo členov spolku sa, ako už bolo spomenuté, neskôr stalo v nacistickom Nemecku veľmi prominentnými, vrátane Dietricha Eckarta, ktorý robil Hitlerovi mentora v oblasti komunikácie s verejnosťou.
Himmler a mystika
Hoci sa tvrdilo, že Hitler bol priamym členom spolku Thule, neexistujú na to žiadne dôkazy. Okrem toho sám Hitler nemal príliš veľký záujem a čas o ezoterické záležitosti a mnohé organizácie a uzavreté spoločnosti po nástupe k moci potlačil. Nevyvrátiteľným faktom je, že mnohé myšlienky spolku Thule a ich členov sformovali Tretiu ríšu do podoby, akú poznáme. Okrem toho sa s týmito okultnými myšlienkami stotožnil Heinrich Himmler, ktorý mal obrovský záujem o mysticizmus. V prípade použitia svastiky ako symbolu Nacistickej strany to bol práve Friedrich Krohn, člen NSDAP a tiež spolku Thule. Na rozdiel od jeho návrhu však Hitler tento symbol obrátil naopak. Taktiež pozdrav “Sieg Heil” (sláva a víťazstvo) bol pôvodne pozdravom spolku Thule.
Práve pre tak obrovský vplyv sa spolok stal terčom mnohých konšpiračných teórií, pokiaľ ide o nacistické Nemecko. Teórie napríklad zahŕňajú vývoj kozmických lodí a tajných zbraní.
August Landmesser: Akt vzdoru proti nacistickému pozdravu
Nacistická strana v 30-tych rokoch minulého storočia prijala Hitlerov neslávny pozdrav "Sieg Heil", ktorý bol povinný pre všetkých nemeckých občanov ako demonštrácia lojality voči svojmu vodcovi, strane aj národu. August Landmesser však odmietol medzi stovkami ďalších zdvihnúť pravú ruku, keď v roku 1936 prišiel Adolf Hitler do lodenice, kde pracoval.
August Landmesser vstúpil do nacistickej strany v roku 1931 a bol jej lojálnym príslušníkom, ale len do chvíle, kedy mu skrížila plány na šťastný život. O dva roky neskôr sa totiž šialene zamiloval do Irmy Ecklerovej a v roku 1935 ju požiadal o ruku. Landmesser a Ecklerová sa rozhodli podať žiadosť o manželstvo v Hamburgu, ale kvôli novo prijatým Norimberským zákonom úrady odmietli uznať ich zväzok. Ich prvá dcérka prišla na svet v októbri 1935 a 13. júna 1936 dal August najavo svoj postoj skríženými rukami počas Hitlerovho krstu novej nemeckej námornej lode.
Keď mladá rodina videla, že v Nemecku ich nečaká žiadna spoločná budúcnosť, pokúsila sa utiecť do Dánska. Zadržali ich však na hraniciach a muža obvinili z hanobenia rasy. O rok neskôr ho prepustili pre nedostatok dôkazov a inštruovali, že má svoj vzťah ukončiť. On však odmietol svoju ženu opustiť a nacistické priania ignoroval. Znovu ho zatkli v roku 1938 a odsúdili na 30 mesiacov v koncentračnom tábore. Gestapo taktiež zatklo Ecklerovú, ktorá bola niekoľko mesiacov tehotná s ich druhou dcérkou. Irma porodila vo väzení a krátko na to ju poslali do koncentračného tábora.
Po tom, čo Landmesserovi uplynul trest odňatia slobody, bol zamestnaný na viacerých pracovných miestach, než ho v roku 1944 odviedli do vojny. Šesť mesiacov pred jej skončením ho prehlásili za nezvestného po jednej z akcií v Chorvátsku. Augusta a Irmu oficiálne vyhlásili za mŕtvych v roku 1949. V roku 1951 senát v Hamburgu uznal ich manželstvo.
Právne postavenie nacistického pozdravu
Symbol v podobe hajlovania bol po porážke nacistického režimu v druhej svetovej vojne v Československu, rovnako ako v Nemecku a mnohých ostatných európskych krajinách, zakázaný. Gesto zdviženej pravice je vo väčšine krajín vnímané ako prejav sympatií k nacizmu či neonacizmu.
Situácia v Nemecku, Rakúsku a Česku
Používanie nacistických pozdravov, rovnako ako ich počeštených variantov (v Česku), je považované za trestný čin podpory a propagácie hnutí smerujúcich k potlačeniu práv a slobôd človeka. V súčasnosti môže byť jeho používanie v Česku hodnotené ako trestný čin podľa príslušných paragrafov trestného zákonníka, s trestnou sadzbou od šiestich mesiacov až do desiatich rokov odňatia slobody. Gesto je trestným činom aj v Nemecku a Rakúsku.
Švajčiarske rozhodnutie
Švajčiarsky najvyšší súd rozhodol, že nacistický pozdrav vztýčenou pravicou nie je protizákonným prejavom rasovej diskriminácie v krajine, pokiaľ je zamýšľaný ako osobné stanovisko jednotlivca. Podľa rozhodnutia federálneho tribunálu "hitlerovský pozdrav na verejnosti nie je vždy stíhateľný".
Paródie a diskreditácia nacistického pozdravu
Podľa výkladu z augusta 1938 sa pozdravom „Heil Hitler!“ v Protektoráte zdravili iba Nemci medzi sebou. V protektoráte bol najmä kolaborantmi používaný aj český preklad vo forme „Vůdci zdar!“. Vo filme Charlieho Chaplina Diktátor bol tento pozdrav parodovaný v preslávenej podobe „Hail Hynkel!“. V protektoráte bol tento pozdrav Čechmi parodovaný na základe úmyselne nedbalej výslovnosti ako „hajtla“. V protektoráte sa skoro stalo inotajom heslo „Tak vysoko skáče náš pes“. V nemeckom prostredí bol pozdrav parodovaný napríklad tým, že sa slovo heil (zdar) chápalo vo svojom druhom význame, totiž ako imperatív slovesa heilen - liečiť (tj. vyliečiť Hitlera). Odpovedalo sa tak naň napríklad: „je snáď chorý? som snáď lekár?“ Nacistické použitie tohto pôvodne rímskeho pozdravu (mienené vlastné gesto) ho zdiskreditovalo.