Vianoce sú výnimočným obdobím v roku, kedy sa schádza celá rodina. Pre mnohých ľudí, ktorí trávia toto obdobie v zahraničí, napríklad ako opatrovatelia, môže byť spoznávanie miestnych zvykov obohacujúcim zážitkom. V Nemecku sú Vianoce jedným z najkúzelnejších sviatkov v roku, spojené s hlbokými tradíciami, ktorých korene siahajú stáročia do minulosti. Nemecké vianočné zvyky, z ktorých mnohé sa rozšírili do celého sveta, vytvárajú jedinečnú atmosféru rodinného tepla, duchovnej reflexie, zimnej nádhery a radosti z očakávania sviatkov.
Od adventného obdobia, plného špeciálnych zvykov a symbolov, po Štedrý večer a samotné vianočné dni, nemecké sviatočné oslavy sú prepojené s náboženskými i kultúrnymi aspektmi. Nazrieme bližšie do histórie Vianoc v Nemecku, aké vianočné zvyky u nich prebývajú či aké pokrmy prevládajú.
Predvianočné obdobie: Advent
Vianočné obdobie v Nemecku sa začína už počas adventu, čo je štyri týždne trvajúca príprava na narodenie Ježiša Krista. Toto obdobie je jedným z najkrajších a najčarovnejších v roku. Vôňa pečených gaštanov, teplého vareného vína a čerstvo upečených medovníkov napĺňa ulice, zatiaľ čo celé mestá sa obliekajú do svetiel a sviatočnej výzdoby. Advent je časom očakávania, pokoja, oddychu a prípravy na najkrajšie sviatky v roku. Nemci si v tomto období vážia pokoj a čas strávený s rodinou. Často sa zdobí dom sviečkami, ihličím a vianočnými ozdobami, pričom sa kladie dôraz na tradície.
Adventný veniec (Adventskranz)
Jedným z najznámejších symbolov adventu je adventný veniec (Adventskranz). Pôvodne ho vymyslel nemecký evanjelický farár Johann Wicher v roku 1833 v Hamburgu. Vo svojej misionárskej stanici rozprával deťom v adventnom čase príbehy o Vianociach. Pretože bola tma, na strop zavesil veľký drevený kruh, na ktorý dal sviečky. Každý večer jednu zapálil a postupne ich tam bolo 24. Deťom sa nápad veľmi páčil a kruh ozdobili vetvičkami na znak života a nádeje. V dnešnej podobe ho poznáme, z praktických dôvodov, len so štyrmi sviečkami. Každú adventnú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, čím sa symbolizuje príchod Krista a blížiaci sa Štedrý deň. Deti zvyknú pri tom spievať:
„Advent, Advent, ein Lichtlein brennt, erst eins, dann zwei, dann drei, dann vier, dann steht das Christkind vor der Tür.“
Tento zvyk sa rozšíril z Nemecka do mnohých iných krajín a pôvodne pochádza z 19. storočia.
Adventný kalendár (Adventskalender)
Ďalším populárnym prvkom adventu je adventný kalendár (Adventskalender), ktorý si obľúbili najmä deti. Tradične obsahuje 24 okienok, pričom za každým sa nachádza malý darček, sladkosť alebo obrázok. Tento zvyk vznikol v Nemecku už v 19. storočí. Nemecké domácnosti zdobia svoje domčeky adventnými výzdobami a kalendármi, ktoré majú presne 24 okienok. Deti každý deň otvoria jedno okno, kde ich čaká sladká dobrota alebo iná maličkosť. V súčasnosti sú adventné kalendáre kreatívnejšie než kedykoľvek predtým - od tých plných čokolád až po luxusné verzie s kozmetikou, čajmi alebo drobnými darčekmi.
Sviatok svätého Mikuláša (Nikolaustag)
Jedným z dôležitých dní pred Vianocami je 6. december, ktorý je známy ako Nikolaustag, deň sv. Mikuláša. Podľa legendy bol svätý Mikuláš biskup známy svojou štedrosťou a pomocou chudobným. Tento deň je venovaný rozdávaniu darčekov, najmä deťom. V predvečer 5. decembra deti v Nemecku zvyknú pripraviť svoje topánky alebo čižmy, ktoré nechávajú pred dverami v nádeji, že ich svätý Mikuláš obdarí sladkosťami, orechmi a ovocím.
V Nemecku vás môže vydesiť Mikulášov pomocník, ktorý sa volá Knecht Ruprecht. Je to obdoba nášho čerta. Chodí oblečený v dlhom hnedom kabáte, je fúzatý, bradatý a chlpatý, a dokonca môže mať aj rohy. V niektorých regiónoch je zvyk, že Knecht Ruprecht sprevádza Nikolausa a rozdáva uhlie alebo metly neposlušným deťom. Je to veľká rohatá príšera odetá v handrách, ktorá nesie reťaze a má potrestať deti, ktoré boli neposlušné! V iných častiach Nemecka nasleduje svätého Mikuláša malý človek zvaný Schwarzer Peter, teda Čierny Peter, ktorý nesie malý bič.
Vianočné trhy (Weihnachtsmärkte)
Vianočné trhy (Weihnachtsmärkte) sú jednou z najväčších a najznámejších atrakcií nemeckých Vianoc. Táto tradícia sa údajne rozšírila práve z Nemecka. Pochádzajú zo stredoveku a pôvodne boli miestom, kde si ľudia mohli zakúpiť jedlo a nápoje počas chladných zimných mesiacov. Najstaršie vianočné trhy sa začali organizovať v Drážďanoch už v prvej polovici 15. storočia, konkrétne v roku 1453. Boli zdrojom jedla a posilnenia v chladných a mrazivých zimných časoch. Dnes patria k veľmi obľúbeným a nájdeme na nich rôzne výrobky nielen s vianočnou tematikou. Sú miestom, na ktorom nasávame pravú vianočnú atmosféru - dlho pred Vianocami aj po nich.
Nemecké vianočné trhy sú známe kvôli tradičným remeselníkom a ich hand-made výrobkom. Najväčšie a najmalebnejšie trhy sa nachádzajú v Berlíne, Drážďanoch a Kolíne nad Rýnom. Medzi najznámejšie nemecké vianočné trhy patria tie v mestách Drážďany, Norimberg a Mníchov, no každé väčšie mesto a mnohé dediny organizujú svoje vlastné verzie týchto trhov. Každý vianočný trh má svoju špecifickú atmosféru a ponúka regionálne špeciality. Spoznáme ich podľa typických prvkov - rôznorodých a pestrých farieb, vôní, chutí i kolied, ktorými to hrá už z diaľky.
Na trhoch si môžete vychutnať tradičné Pyramiden (svetelné pyramídy) a benátske kolotoče pre deti. Medzi typické jedlá a nápoje, ktoré si môžete na vianočných trhoch dopriať, patrí Bratwurst (grilované klobásky), Glühwein (varené víno s korením) a gebrannte Mandeln (pražené mandle). Vôňa škorice a pražených mandlí sa rozlieva vo vzduchu, keď žiarivé svetlá premenia historické námestia a kľukaté uličky starého mesta na čarovnú kulisu. Nemecko sa v tomto období stáva zimnou rozprávkou.
Štedrý večer (Heiligabend)
Hlavným dňom vianočných osláv v Nemecku je Štedrý večer, známy ako Heiligabend. Rovnako ako u nás, vyvrcholenie Vianoc v Nemecku prichádza spolu so Štedrým dňom, teda 24. decembra. Štedrý večer je v Nemecku pracovný deň. Všetky obchody sú otvorené, obyčajne do 14. hodiny, a ulice sú plné ľudí, ktorí nakupujú posledné darčeky. Väčšina Nemcov si však na popoludnie berie voľno, aby sa pripravila na večer. Ženy chystajú slávnostné jedlo a muži s deťmi zdobia vianočný stromček.
Vianočný stromček (Weihnachtsbaum)
Tradičným prvkom nemeckého Štedrého večera je výzdoba vianočného stromčeka (Weihnachtsbaum), ktorý je často zdobený až priamo na Štedrý deň. Vianočný stromček ako symbol Vianoc prišiel na Slovensko koncom 18. storočia práve z Nemecka. Vianočné stromčeky v Nemecku majú dlhú tradíciu, pričom práve nemecké rodiny v 16. storočí prvýkrát priniesli stromček do svojich domovov ako symbol Vianoc. Prvé tradičné ozdoby chudobných boli jablká a sladkosti. Šľachta zdobila stromček pozláteným ovocím a postriebrenými sklenými guľami. Tradičné farby vianočných gúľ v Nemecku sú červená, zlatá a strieborná. Veľmi obľúbené sú sviečky, strieborné alebo zlaté „vlasy“ tzv. Lametta, mašle, slamené hviezdy, drevené hračky a čokoládové figúrky.
Reformátor Martin Luther zaviedol zvyk dávať na stromček svetielka. Traduje sa, že ho k tomu inšpirovala zimná večerná prechádzka, počas ktorej si všimol žiariace hviezdy na oblohe pomedzi konáriky ihličnanov. Keď na Vianoce priniesol domov stromček, zapálil na ňom sviečky, aby si navodil znova čarovnú atmosféru, ktorú zažil.
Betlehemy (Krippe)
Nemci si potrpia na tradičné betlehemy, tzv. Krippe, ktoré dávajú pod stromček. Sú vyrobené prevažne z dreva a ich základom je Ježiško, Mária, Jozef, pastieri a zvieratá. Výber betlehemov je veľmi veľký a Nemci si zvyknú dopĺňať svoju zbierku figúrok každý rok na vianočných trhoch.
Štedrovečerné jedlo
Večer sa rodiny zhromažďujú pri večeri, ktorá má v Nemecku mnoho regionálnych variácií. V Nemecku nemajú žiadne pevné pravidlá na to, čo jesť alebo nejesť na Štedrý večer. Štedrovečerné jedlá sa odlišujú podľa jednotlivých oblastí. Tradičného vianočného kapra nájdete len v Bavorsku a v Bádensku-Württembersku. Na severe sa najviac konzumuje zemiaková kaša s párkom. Na dedine je zasa zvykom jesť ihneď po polievke kysnuté koláče, tzv. Rohrnudeln. Vo viacerých rodinách sa stretnete s pečenými klobásami a kyslou kapustou. V domácnostiach s deťmi je zvykom mať iba „rýchle jedlo“: klobásu so zemiakovým šalátom či pyré, aby si najmenší mohli čím skôr rozbaliť vytúžené darčeky. Tam, kde deti nie sú, býva na večeru aj viacero chodov.
V niektorých rodinách uprednostňujú pečenú hus, kačku či morku, údené mäso alebo syrové fondue. Obľúbené sú aj ovocné kompóty a rôzne zaváraniny. Milovníci mäsa si môžu pochutnať na tzv. Konšelskej mise, na ktorej nájdu teplé i studené plátky pečeného bravčového a údeného mäsa, kačicu, hus, morku či biele klobásy.
Vianočné dezerty a sladkosti
Po slávnostnom jedle si Nemci doprajú koláčiky, vianočné štóly, marcipánové cukrovinky a varené víno. Nesmie chýbať ovocný šalát s likérom, ktorý sa podáva na záver večere. Medzi tradičné vianočné pečivo patria plnené sušienky, perníky (Lebkuchen) a najmä Stollen, ktorý pochádza z Drážďan. Stollen je druhom koláča, do ktorého sa pridáva sušené ovocie, orechy, kandizovaná kôra z citrusových plodov, prípadne marcipán, a na vrchu je posypaný cukrom. Od 18. storočia sa v Nemecku vypeká vaječné pečivo, ktorému sa hovorí „marcipán chudobných“ alebo Springle. Známy je aj jablkový závin s čerešňovým kompótom a mandľový dezert.
Rozdávanie darčekov (Bescherung)
Po večeri sa rodiny presúvajú k stromčeku na otváranie darčekov, známe ako Bescherung. Predtým, ako si členovia rodiny odovzdajú dary, čítajú pri svetle sviečky vianočný príbeh a spievajú koledy. Najznámejšie sú Stille Nacht, Heilige Nacht a O du fröhliche. V mnohých rodinách darčeky „prináša“ Christkind (Ježiško), postava, ktorá má pôvod v protestantských regiónoch Nemecka a ktorú zaviedol Martin Luther. V iných regiónoch darčeky nosí fúzatý starec známy ako Weihnachtsmann.
🎷🎄 German Alpine Christmas Music Live – Warm & Nostalgic Holiday Melodies ❄️🎁🎵
Polnočná omša
Typickým zvykom Vianoc je polnočná omša. V Nemecku sa obvykle posúva už na 22:30. Napriek tomu, že veľa Nemcov nechodí pravidelne do kostola, polnočnú omšu si nenechajú ujsť. Nasávajú tu pokoj, pravú vianočnú atmosféru a zbavujú sa predvianočného stresu z príprav. Kostoly sú slávnostne vyzdobené a nechýbajú tradičné vyrezávané betlehemy. Nemci majú tiež špeciálny zvyk chodievať po detskej bohoslužbe na cintoríny, aby navštívili hroby svojich príbuzných. Stretávajú sa tam celé rodiny, spievajú koledy, stavajú a zdobia na hroboch malé stromčeky a prajú si navzájom Fröhliche Weihnachten.
Vianočné dni (Weihnachtstage)
Prvý sviatok vianočný (25. december)
Prvý sviatok vianočný, 25. december, je v Nemecku „richtige Weihnachtfest“ a deň pracovného pokoja. V niektorých rodinách chodia doobeda do kostola a potom majú slávnostnejší obed. Na dedine je zvykom jesť ryžovú polievku s mäsom a hovädzie pečené s červenou kapustou.
Druhý sviatok vianočný (26. december)
V Nemecku sa slávi aj druhý sviatok vianočný (26. december), známy ako Zweiter Weihnachtsfeiertag, ktorý je ďalším verejným sviatkom. Tieto dva dni (25. a 26. decembra) sú v Nemecku oficiálne dni odpočinku a ľudia ich využívajú na navštevovanie svojej rodiny a blízkych známych, prechádzky v prírode, či lyžovanie.
Koniec vianočného obdobia
Vianoce sa blížia ku koncu sviatkom Troch kráľov, ktorý sa slávi 6. januára. Vďaka žiariacej hviezde na nebi prišli traja králi z rôznych končín zeme do Betlehema pokloniť sa narodenému Kráľovi. Veľa pozornosti a príprav sa venuje aj poslednému dňu v roku - Silvestru, ktorý prináša so sebou polnočný ohňostroj, veselú zábavu a zároveň vstup do Nového roka.
Nemecký vplyv na vianočné tradície
Kolískou pôvodu mnohých vianočných zvykov a obyčajov je Nemecko. Mnoho súčasných vianočných zvykov k nám prišlo práve z Nemecka. Napríklad tradičné zdobenie stromčeka datuje svoj vznik v Nemecku v 16. storočí, odkiaľ sa postupne rozšírilo do ďalších krajín. Spočiatku vianočný stromček, ktorý symbolizuje prosperitu a život, zdobili jablká, orechy, oblátky a kvety z papiera. Vo Viedni sú doložené v 18. storočí a odtiaľ sa dostali aj k nám na Slovensko.
Z Nemecka pochádza aj jedna z najznámejších vianočných piesní, ak nie tá skutočne najznámejšia - Tichá noc, svätá noc (Stille Nacht). Zložili ju Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber v roku 1818. Prvý menovaný, farár Mohr, je autorom jej textu a Gruber, ktorý bol organistom a skladateľom, vytvoril melódiu. Za vznik svetoznámej piesne vďačíme náhode. Jej tvorcovia sa spoznali v kostole v Oberndorfe. Mohr požiadal Grubera, či by mu nezložil hudbu k textu, ktorý napísal pred dvoma rokmi. Pôvodne mal v pláne hrávať pieseň na gitare, a preto chcel, aby slová dotvárala originálna hudba. Dnes je preložená do viac ako 170 jazykov a poznajú ju takmer na celom svete.