Krst dieťaťa a požiadavky na rodičov v Katolíckej cirkvi

Krst je prvou a najpotrebnejšou sviatosťou, ktorou sa človek oslobodzuje od hriechov, stáva sa Božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi. Svätý krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst je vstupom do kresťanského života a jeho základom, pričom človek sa začlení do spoločenstva Cirkvi.

Krst (po latinsky baptismus) je pomenovaný podľa hlavného obradu, ktorým sa udeľuje: krstiť je po grécky baptizein, čo znamená „ponoriť“, „pohrúžiť“. Táto sviatosť sa volá aj „kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom“, lebo naznačuje a spôsobuje ono narodenie z vody a z Ducha, bez ktorého nikto „nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“.

Prečo krstiť dieťa?

U katolíkov sa krstia už novorodenci, pretože každý človek má dedičný hriech, od ktorého sa potrebuje oslobodiť a znovuzrodiť sa v krste. Dieťa pri krste dostáva Božiu milosť a stáva sa Božím dieťaťom. Krstom zverujete svoje dieťa do zvláštnej Božej starostlivosti a ochrany, získava vyšší, Boží život. Preto sa krstu hovorí znovuzrodenie z vody a z Ducha Svätého.

I pokrstený človek, i vaše dieťa, zažije vo svojom živote ťažké chvíle, starosti, úzkosti, hriech, chorobu a smrť, ako každý iný. Ale pokrstený na to nikdy nie je sám, vie, že je s ním Boh, ktorý ho povedie. Podľa biblického obrazu o prvotnom hriechu človeka sa tým chce povedať, že vaše dieťa sa narodilo do hriešneho ľudstva, že i ono bude mať v sebe sklon a pokušenie konať zlé veci, s ktorým bude musieť bojovať.

Krstné obmytie je práve znamením, že Kristus nad zlom, ba i nad smrťou zvíťazil, a my, keď sa ho držíme, zvíťazíme nad pokušením a smrťou s ním. Neznamená to, že pokrstené dieťa nikdy nezhreší, znamená to, že pokiaľ bude s Kristom, bude mu on pomáhať bojovať proti pokušeniu konať zlo. K tomu dostáva pokrstené dieťa jedinečnú posväcujúcu milosť, ktorá ho pomocou božských čností (viera, nádej, láska) robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho. Zároveň mu pomocou darov Ducha Svätého umožňuje žiť a konať pod vplyvom a v moci Ducha Svätého. Novým narodením v krste sa dieťa stáva údom (členom) Kristovej Cirkvi, bude žiť v Kristovi. Taktiež sa stáva novým stvorením a Božím dieťaťom.

Podmienky a proces krstu dieťaťa

Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čo najskôr po narodení dieťaťa zájde aspoň jeden z rodičov k farárovi s rodným listom novorodenca, aby požiadal o sviatosť krstu pre dieťa a dohodol sa o povinnej príprave na prijatie sviatosti (Kán. 867 - § 1). Odporúča sa krst naplánovať už počas tehotenstva a žiadať oň po narodení dieťaťa.

Kedy a kde sa má dieťa pokrstiť?

• Ak je dieťa zdravé: Odporúča sa do 2 - 3 týždňov po narodení. Krst sa má spravidla sláviť v nedeľu vo farskom kostole v mieste trvalého bydliska rodičov; spravidla je to vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú (porov. kán. 857 § 2).
• Ak je dieťa choré, prípadne zomiera: Odporúča sa pokrstiť ho čo najskôr. Môže ho pokrstiť ktokoľvek, kto vie a chce krstiť, napríklad doma alebo v nemocnici. Keď sa dieťa uzdraví, treba ho doniesť do kostola, aby kňaz nad ním vykonal doplňujúce obrady, ktoré predpisuje Cirkev. Ak sa dieťa nachádza v nebezpečenstve smrti, má sa bezodkladne pokrstiť (Kán. 867 - § 2).

Výber krstného mena

Veľmi sa odporúča, aby kresťanskí rodičia dali svojmu dieťaťu meno niektorého svätého (tej), aby mohlo nasledovať jeho (jej) príklad a aby malo v nebi orodovníka u Boha. Nemáme lepšie vzory, ani lepších pomocníkov ako svätých. Pri krste by sa malo vybrať meno, ktorého nositeľom bol už nejaký svätý. Nemalo by sa dávať meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu. Daný svätý sa stáva krstným patrónom pokrsteného.

Rodičia, ktorí vyberajú meno svojmu dieťaťu, alebo dospelý, ktorý sa chce dať pokrstiť, by mali rozmýšľať nielen nad tým, nakoľko sa im dané meno páči a je im sympatické, ale aby aj spoznali daného svätca.

Krst dieťaťa a nekrstení rodičia: Kľúčové požiadavky

Podmienky krstu dieťaťa stanovuje cirkevné právo v kánonoch. Rodič berie na seba pri krste svojho dieťaťa veľkú zodpovednosť odovzdať katolícku vieru svojmu dieťaťu, postarať sa o to, aby dieťa bolo vo viere vedené, vyučované a naučilo sa žiť kresťanským spôsobom života v katolíckej Cirkvi.

V praxi sa často rieši situácia, keď jeden alebo obaja rodičia nie sú pokrstení, prípadne nežijú v cirkevne platnom manželstve. Otázka je, či dieťa môže byť pokrstené aj v takom prípade.

Nemusí byť pokrstený ani jeden rodič. Dôležité je však dodržať nasledujúce podmienky, ktoré sú nevyhnutné na to, aby mohlo byť dieťa pokrstené:

1. Je potrebný súhlas rodičov, aspoň jeden z nich, alebo zákonného zástupcu.
2. Musí byť opodstatnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod (KKP, kán. 868).

Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky.

Otázku splnenia alebo nesplnenia podmienok má zodpovednosť posúdiť farár a je dôležité tieto veci s ním osobne prediskutovať, aby im pomohol čeliť zodpovednej úlohe odovzdať kresťanskú výchovu dieťaťu, ktoré má byť pokrstené.

Rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, sa majú riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa má postarať, aby rodičia boli náležite pripravení (KKP, kán. 868).

Úloha krstných rodičov

Podľa starého kresťanského zvyku má mať krstenec krstného rodiča, ktorý mu má pomáhať pri praktizovaní kresťanského života. Úlohou krstného rodiča je krstencovi pomáhať, spolu s rodičmi ho priviesť na krst a starať sa, aby pokrstený viedol krstu zodpovedajúci život a plnil verne z neho vyplývajúce povinnosti (Kán. 872).

Krstní rodičia prijímajú zodpovednosť, spolu s rodičmi dieťaťa, za kresťanskú výchovu dieťaťa. V jeho mene vyslovia spolu s rodičmi Vyznanie viery ako ručitelia za jeho vieru, ale aj ako zástupcovia spoločenstva Cirkvi. Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Pozvanie za krstného rodiča je zároveň pozvaním k podieľaniu sa na náboženskej výchove a duchovnej formácii krstného syna/dcéry. Krstný rodič má ho inšpirovať a viesť k aktívnej viere v Ježiša Krista. Toto sprevádzanie je posilnené neskôr tým, že si ho pokrstený zvolí aj za birmovného rodiča.

Požiadavky na krstného rodiča podľa Kódexu kanonického práva (KKP, kán. 874)

• Musí byť pokrstený a pobirmovaný rímskokatolík alebo gréckokatolík, ktorý bol na 1. svätom prijímaní.
• Zavŕšil 16. rok života.
• Vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať. Ak je zosobášený, jeho manželstvo musí byť uznané Cirkvou.
• Nie je postihnutý nijakým kánonickým trestom (napr. rozvedený, žijúci v konkubináte).
• Nebol otcom alebo matkou krstenca (Kán. 874 § 1, 5).

Vyžaduje sa, aby bol pri krste prítomný aspoň jeden krstný rodič. Nemá byť len zapísaný, ale aj prítomný pri udeľovaní sviatosti krstu. Ak sa z vážnych dôvodov nemôže zúčastniť krstu, môže byť zastúpený. Môže byť iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka (KKP, kán. 873).

V prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery. Ak krstný rodič nespĺňa kánonické podmienky na krstného (por. kán. 874 CIC), a rodičia ho nechcú vymeniť, treba dieťa pokrstiť bez oficiálneho krstného.

Svedok krstu

Cirkev dovoľuje, aby kresťan z inej kresťanskej cirkvi (luterán, kalvín, anglikán) bol svedkom krstu za predpokladu, že jestvuje aspoň jeden krstný rodič. Pravoslávny veriaci môže spolu s katolíkom vykonávať úlohu krstného rodiča.

Katolík nemôže vystupovať pri katolíckom krste v úlohe svedka krstu. Buď je krstným rodičom, alebo nie je. Ak nemá birmovku, nemôže byť ani krstným rodičom ani svedkom krstu. Nepokrstený nemôže byť ani svedkom krstu.

Príprava na krst

Rodičia, ktorí by chceli pokrstiť svoje dieťa, sú pozvaní nahlásiť krst v úradných hodinách na farskom úrade. Pred krstom sú rodičia i krstní rodičia pozvaní k predkrstnej katechéze, čiže k príprave na krst, ktorá býva v termínoch podľa rozpisu na Farskom úrade. Náuku je potrebné absolvovať raz v živote.

Krst je posvätnou chvíľou, keď sa krstenca dotýka Boh. My sme pri tomto Božom dotyku, a preto máme byť v stave posväcujúceho priateľstva s Bohom. Na krst sa pripravia rodičia, krstní rodičia vykonaním si sv. spovede, aby mohli ísť na sv. prijímanie počas sv. omše. Odporúča sa, aby pri krste bolo dieťa v náručí otca alebo matky (ak niet otca).

Rodičia so sebou ku krstu donesú (okrem dieťaťa) aj krstnú sviecu a krstnú košieľku.

Symboly krstu a ich význam

Tieto symboly a znaky najlepšie vysvetľuje samotný obrad krstu. Krstná milosť však v sebe zahŕňa oveľa viac, najmä toho nadprirodzeného, duchovného, neviditeľného. Samotné viditeľné úkony už naznačujú, čo sa deje duchovne, čiže to nadprirodzené.

• Krstná svieca: Zapaľuje sa pri krste od Veľkonočnej sviece, ktorá zas symbolizuje zmŕtvychvstalého Krista. Tým je naznačené, že dieťa v krste prijíma (svetlo) nadprirodzený Boží život. Keď krstiteľ odovzdáva krstným rodičom sviecu zapálenú od veľkonočného paškála, hovorí: „Prijmite svetlo Kristovo.“ Hovorí im, že práve im sa zveruje toto svetlo. Krstná svieca teda symbolizuje svetlo Kristovo, ktoré pokrstený prijíma a zároveň on sám má byť tým svetlom v Kristovi pre tento svet.
• Biele rúcho: Symbolizuje čistotu a krásu duše pokrsteného dieťaťa. Pri krste dieťaťa kňaz alebo diakon, ktorý krstí, hovorí dieťaťu: „Stal si sa novým stvorením a obliekol si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti.“ Vďaka krstu sa podobáme Kristovi, priam sme si ho obliekli.
• Olej (pomazanie): Pomazanie pri krste sa robí dvakrát a vždy to má iný význam.
  • Pred krstom sa robí pomazanie olejom katechumenov. Udeľuje sa po modlitbe exorcizmu, ktorou sa prosí, aby kandidát krstu bol ochraňovaný a posilňovaný v boji so zlým duchom. V minulosti sa gladiátori pomazávali olejom, aby sa vedeli vyšmyknúť z rúk nepriateľa. V podstate to naznačuje pomazanie olejom katechumenov. Je to pomoc v duchovnom zápase, aby sa človek dokázal vymaniť z pazúrov duchovného nepriateľa.
  • Po krste má iný význam. Tento olej sa nazýva krizma. Krstom človek prijíma trojitý úrad Krista kňaza, proroka a kráľa. V minulosti sa pomazávali okrem kňazov aj proroci a králi, keď boli uvádzaní do svojho úradu. Tak aj novopokrstený je pomazaný, lebo dostal účasť na tomto trojitom Kristovom úrade.

Novopokrstený sa stáva dieťaťom Boha Kráľa, dedičom Božieho kráľovstva. Aby však mohol obsiahnuť toto dedičstvo, musí sa snažiť kraľovať nad sebou samým, nad svojimi zlými sklonmi. Ďalej je povolaný byť prorokom, čiže tým, kto svedčí životom o Bohu, Kristovi, Božom kráľovstve. Napokon má účasť na Kristovom kňazstve, ktoré vykonáva svojimi modlitbami a každodennými obetami. Existuje kňazstvo krstné alebo všeobecné, ktoré majú všetci pokrstení, a existuje kňazstvo služobné alebo hierarchické, ktoré sa týka biskupov a kňazov. Krstom dostáva každý pokrstený účasť na Kristovom všeobecnom kňazstve. Celé spoločenstvo všetkých pokrstených je kňazským ľudom. Toto kňazstvo žije každý kresťan cez svoju modlitbu a každodenné obety.

Duchovný význam a dôsledky krstu

Krstná milosť zahŕňa oveľa viac. V krste sa odpúšťa dedičný hriech. Pokiaľ ide o človeka, ktorý má už aj osobné hriechy, odpúšťajú sa mu aj tie, ba dokonca aj tresty za hriechy. Krstom sa človek stáva „novým stvorením“. Trojjediný Boh dáva pokrstenému účasť na svojom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti. Pokrstený sa stáva údom Kristovho tajomného tela, ktorým je cirkev. Do duše pokrsteného sa vtláča nezmazateľný duchovný znak - Kristova pečať. Preto sa už nedá „odkrstiť“. Krst dáva účasť pokrstenému na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva všetkých kresťanov. Krst udeľuje pokrstenému teologálne, čiže božské čnosti - vieru, nádej a lásku a dary Ducha Svätého.

Na kríži sa udial vrchol zjavenia Božej lásky voči ľuďom. Je to Láska, ktorá sa obetuje, ktorá sa dáva, ktorá za nás trpí. Na kríži zobral Kristus na seba naše hriechy a naše bolesti. Z jeho prebodnutého boku vyšla krv a voda, ktoré sú predobrazmi krstu a Eucharistie. Krst nás teda spája s tajomstvom Kristovej obetujúcej sa lásky na kríži.

Krst dospelých

V prípade krstu dospelého je potrebné absolvovať tzv. katechumenát, ktorý sa začína vždy po Veľkej noci a je potrebné sa nahlásiť na farskom úrade. Príprava na krst dospelých začína každý rok v septembri a trvá približne 2 roky. Počas katechumenátu sú kandidátovi na krst vysvetlené pravdy viery a morálky, sviatostného kresťanského života. Zároveň sa dospelému vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie.

Pokiaľ ide o dospelého človeka, vyžaduje sa, aby prejavil vôľu prijať krst, bol dostačujúco poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach a aby sa aj katechumenálnou prípravou osvedčil v kresťanskom živote. Pred krstom by mal oľutovať svoje hriechy.

Rozdiel medzi krstom novorodenca a dospelého spočíva hlavne v procese formácie vo viere. Dospelý sa musí pripraviť na krst predtým, ako ho prijme. Cez katechumenálnu prípravu sa dospelý snaží rozvíjať svoju počiatočnú vieru v Krista, ktorú potom verejne vyznáva pri krstnej slávnosti, keď dostáva aj ostatné sviatosti uvedenia do kresťanského života - birmovanie a Eucharistiu. V prípade novorodenca je to naopak, v priebehu svojho rastu má byť formovaný vo viere cez kresťanskú výchovu v rodine a aj prostredníctvom katechetickej prípravy, keď sa chystá na prvé prijatie Eucharistie a neskôr na prijatie birmovania.

Kto môže krstiť a byť pokrstený?

Prijať sviatosť krstu môže každý nepokrstený človek. Riadnym vysluhovateľom krstu je biskup a kňaz, v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti - napríklad ohrozenie života, môže krstiť každý človek, aj keď sám nie je pokrstený. Krst je jediná sviatosť, ktorú môže platne udeliť prakticky ktokoľvek. Cirkev vidí dôvod tejto možnosti v Božej vôli spasiť každého človeka a v nevyhnutnej potrebe krstu pre spásu.

Aby však bol krst platný, je potrebné urobiť to správnym spôsobom. Musí byť použitá správna matéria (voda, nie hocijaká tekutina), forma krstu (liatie alebo ponorenie do vody s vyslovením správnej krstnej formulky: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha svätého.“) a aj úmysel, ktorý sa zhoduje s Kristovým zámerom. Za normálnych okolností však majú krstiť riadni vysluhovatelia krstu, pretože krstom sa pokrstený zároveň prijíma do spoločenstva cirkvi.

Časté otázky a doplňujúce informácie

Môže byť človek spasený aj bez krstu?

V Katechizme sa píše, že „krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami“ (KKC 1257). Z uvedeného vyplýva, že spasený môže byť aj človek, ktorý nebol pokrstený. Boh je všemohúci, dokáže zachrániť aj bez krstu. Otázka je však na strane človeka, nakoľko naozaj nevedel, nemal tú možnosť alebo len jednoducho nechcel.

V tejto súvislosti je dobré spomenúť aj niektoré špeciálne situácie, keď človek síce neprijal sviatosť krstu, predsa však bol „pokrstený“. Ide o krst krvi a krst túžby:

• Krst krvi: Tí, ktorí podstúpia mučenícku smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení skrze svoju smrť pre Krista.
• Krst túžby: Takisto tí, ktorí túžili po krste, napríklad katechumeni, a zomreli skôr, ako boli pokrstení, ich túžba prijať krst spojená s ľútosťou svojich hriechov im zabezpečuje spásu, akoby boli pokrstení.

Čo čaká ľudí, ktorí zomreli bez krstu?

To je otázka na Pána Boha. On vidí do hĺbky ľudského srdca, on najlepšie vie, do akej večnosti človek smeruje svojimi rozhodnutiami, ktoré robí počas svojho života. Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli nepokrstené, ide o ťažkú teologickú otázku. Na deti sa totiž nevzťahuje krst túžby. Ten sa týka len ľudí, ktorí sú už schopní túžiť po krste. Hoci je malé dieťa nevinné, čiže nemá žiadne osobné hriechy, stále však platí, že je v stave dedičného hriechu. A ten sa zmýva krstom. Pre toto v minulosti vládlo dokonca presvedčenie, že tieto deti sa nemôžu dostať do neba. Uvedomujeme si však, že máme vieru a nádej v Božie milosrdenstvo a takisto myslíme na osobitnú lásku Krista voči deťom.

Uznávanie krstu iných vierovyznaní

V roku 2001 bola podpísaná dohoda o vzájomnom uznávaní krstu medzi Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku a Katolíckou cirkvou. Takéto dohody sa robia preto, aby sa zaručila istota o platnom udeľovaní krstu. Čiže aby tí, ktorí krstia v uvedených cirkvách, to robili takým spôsobom, aby udelený krst bol platný.

Aj krst v iných cirkvách, s ktorými Katolícka cirkev na Slovensku nepodpísala dohodu, môže byť platný, pokiaľ bola zachovaná správna matéria, forma krstu a aj úmysel. V Obrade uvedenia dospelých do kresťanského života sa v súvislosti s prijatím už pokrsteného do plného spoločenstva Katolíckej cirkvi píše, že pokiaľ nie je rozumná pochybnosť o fakte alebo platnosti už udeleného krstu, krst sa nemá znova udeľovať podmienečne.

Prečo neodkladať krst dieťaťa?

Mnoho rodičov svoje deti pokrstiť nedá, pretože chcú, aby sa sami v dospelosti rozhodli, či sa dajú alebo nedajú pokrstiť. Takýto názor nie je správny, ak rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa s tým, nech sa samo rozhodne, keď bude dospelé. Kristus hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ (Lk 18,16) Tieto Kristove slová môžeme plne vztiahnuť aj na situáciu krstu dieťaťa.

Práve cez krst prichádza duša dieťaťa do kontaktu s Božou milosťou, so spásou, ktorú nám vymohol Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Tým, že rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa, ochudobňujú ho o túto milosť.

Nevychovávať dieťa vo viere, nehovoriť mu o Bohu skôr vytvára predpoklad, že sa pre vieru ani nerozhodne. Človek sa totiž ťažko rozhodne pre niečo, čo nepozná a nevytvoril si k tomu nejaký vzťah. Nevychovávať vo viere je teda ochudobňovanie človeka o možnosť rozhodnúť sa pre vieru.

Zhrnutie podmienok a požiadaviek na krst

tags: #nemam #krst #ale #dieta #chcem #pokrstit