Väčšina ľudí považuje Vianoce za najkrajšie sviatky v roku, za obdobie lásky a rodiny. Často počúvame najmä príbehy plné tepla a pohody. No nie pre všetkých sú Vianoce radostné. Ľudia okolo nás opisujú aj tlak, stres či sklamanie, a práve tieto pocity sa objavujú častejšie, než by sme čakali. Preto sa dnes pozrieme aj na ich odvrátenú tvár a na to, prečo mnohí vianočné sviatky neznášajú. Zároveň sa zamyslíme nad tým, ako prežiť Vianoce s deťmi a rodinou v pohode a či je upratovanie a pečenie množstva koláčov skutočnou podstatou Vianoc.
Očakávania vs. Realita: Vianoce kedysi a dnes
Rodinná pohoda a atmosféra pokoja sú počas vianočného obdobia pre deti tou najdôležitejšou a najkrajšou spomienkou. Ako ich však dosiahnuť, keď tradičné očakávania môžu vyvolávať skôr napätie než radosť?
Spomienky na detstvo a tradičné "musíš"
Vianoce u nás doma boli v detstve stará dobrá klasika - napečených presne dvanásť druhov vianočných dobrôt, pred sviatkami upratať dom, na Štedrý deň ozdobiť stromček, k vianočnému stolu sa pekne obliecť, pripraviť tabuľu a dodržať tradície ako prekrojenie jabĺčka či zjedenie oblátky s medom. V detstve ma to však skôr hnevalo než uspokojovalo.
Nešlo o samotné tradície, ktoré sú pre mňa osobne dôležité a deťom by sme ich mali predstaviť a s rodinou dodržiavať. Šlo o absenciu flexibility. Radosť zo sviatkov sa podstatne znižovala, keď bolo všetko naplánované na presný deň či čas. Zdobenie stromčeka sa stalo o niečo viac povinnosťou než radosťou. Obliecť sa k vianočnému stolu predstavovalo otravnú záležitosť, ale nie pre slušné a vianočné oblečenie, ktoré som mala prichystané, ale preto, že mi bolo prikázané obliecť sa práve tak - nemala som na výber, ktorý sveter či vianočné šaty si oblečiem. Ako dieťa som sa chcela cítiť pohodlne, a áno, zbožňovala som svetríky s vianočným motívom. No jednoduché „musíš“ znižovalo sviatočnú pohodu a navodzovalo atmosféru mierneho napätia. Často som premýšľala, či som urobila všetko tak, ako má byť, ako rodičia chceli? Nechápte ma zle, rodičia urobili všetko presne tak, aby čo najlepším spôsobom navodili doma vianočnú pohodu.
V tomto sviatočnom období občas zabúdame, ako to vnímajú naše deti. Deti milujú ozdoby, svetielka, hračky, pečenie a vône, ale v prvom rade milujú pohodu. Chcú si sviatky užiť s rodičmi, a práve preto by sme si ich mali užiť v prvom rade my sami.
Ako si užiť Vianoce bez zbytočného stresu a tlaku
Veľmi dávno, presne pred vianočnými sviatkami, prišla k nám domov na návštevu matkina známa. Mamka sa začala sťažovať, že ju ešte čaká pečenie vanilkových rožkov a orechových tyčiniek. Známa jej povedala vec, na ktorú doteraz nezabudnem, je to už 25 rokov, ale stále to mám v pamäti akoby to bolo včera. Vyhlásila, že je jej jedno, koľko druhov koláčov bude mať cez sviatky doma, a že napečie len to, čo stihne a čo každý z rodiny miluje.
Táto veta mi zostala v hlave doteraz. Ako dieťa, ktoré vyrastalo v rodine, kde museli byť cez sviatky splnené všetky podmienky, som začala nad podstatou Vianoc premýšľať inak. Prečo by sme mali mať dve plné krabice koláčov, keď je mamina z pečenia unavená? Nie sú sviatky práve o tom, odpočinúť si, spomaliť a venovať sa rodine, s ktorou sme pod tlakom povinností počas roka netrávili toľko času, koľko by sme chceli?
V ten večer som si ako dieťa sľúbila, že keď vyrastiem a budem viesť vlastnú domácnosť, cez sviatky budem robiť to, čo vo mne vyvoláva radosť. Nebudem sa naháňať, nebudem sa stresovať, a potrebné urobím pomaličky a postupne. Bez únavy, bez vyčerpania. A verte mi, ak máte deti, práve tú pohodu a šťastných rodičov si budú pamätať. Deti si pamätajú pocit, ktorý ste v nich vyvolali.
Rady slovenských mamičiek pre pohodové Vianoce
Spýtali sme sa slovenských mamičiek, čo robia, aby mali doma pohodu a deti vstrebali vianočnú atmosféru bez zbytočného napätia a stresu:
- Nejako to dopadne: Jednou z najlepších vecí, ako prehĺbiť radosť z Vianoc, je nechať deti pomáhať pri prípravách. Nechajte ich pomáhať, no pamätajte si, že čím menšie dieťa, tým viac vecí láka jeho pozornosť. Lesana, matka 2,5-ročného chlapčeka, ho zapája do príprav tancom, prenášaním vecí či brnkaním na detskú gitarku. Majka, mamička trojročnej dcérky a polročného synčeka, miluje pečenie a dcéru od útleho detstva nechala pomáhať. Jej motto na vianočné sviatky by si mala vziať k srdcu každá mama: „Nejako to dopadne.“
- Hlavne pohoda: Niektoré matky si z Vianoc ťažkú hlavu nerobia. Fungujú ako v bežný deň a prípravu vianočných pokrmov nechávajú na širšej rodine, s ktorou sviatky trávia. Miška, mamička rok a pol starej dcérky, nevarí ani nepečie, ale zdobí stromček u rodičov, kde trávia Vianoce. Rovnako pohodový prístup má aj Diana, matka 3,5-ročného syna, ktorá si veľkú hlavu s upratovaním, pečením a varením nerobí. Na Vianoce varí manžel, ona upečie len perníky a linecké koláče. Nenechajte sa pohltiť povinnosťami, namiesto toho si užívajte čas strávený s rodinou.
- Nenechať nič na posledné dni: Vianoce nie sú obdobím stresu ani pre matku 10-ročnej dcéry, Andreu. Upratovanie je počas sviatkov u nich doma úplne rovnaké ako po celý rok, vianočnú výzdobu riešia od začiatku decembra, a podľa toho, ako sa im chce, takže si to nenechávajú na posledné dni. Tým sa väčšina stresu odbúra. A čo nestihnú, to nestihnú. Netlačia na pílu. Pre nich je najdôležitejšie, že ten čas trávia spolu, môžu ísť na prechádzku a užívať si spoločne strávený čas, než sa zaoberať výzdobou, tradíciami a pečením.
- Myslieť na to, čo je skutočne podstatné: Prístup Sloveniek k Vianociam vyjadruje na rozdiel od minulej generácie viac pohodu než povinnosť. Namiesto zbesilého upratovania trávia čas s deťmi a dávajú im pocítiť, o čom skutočné sviatky sú. Ak cítite napätie a stres, že nič nie je tak ako „má byť“, skúste popremýšľať nad tým, kde sa táto potreba mať všetko na poriadku berie. Janka, mamička rok a pol starého synčeka, si uvedomila, že pohoda bola fuč, keď sa sama stresovala s dokonalou domácnosťou a tristo druhmi koláčov. Tento rok sa teší na spoločné chvíle a rozžiarené oči syna pri ozdobách.
- Nenechať si vziať pohodu v našom vnútri: Starostlivosť o dieťa naučila Janku, že návštevám je jedno, či sú okná dokonale čisté alebo koľko druhov džúsu majú na výber. Podstatné je, aby sa členovia domácnosti, vrátane nej, cítili doma. Vychutnajte si pohľad na dvor plný blata cez ledva svetlo priepustné okná, popri tom si v pokoji sŕkajte chutný čajík vedľa spadnutého stromčeka, po ktorom vám skáče najmenší člen rodiny spolu so psom. Vydesené pohľady vašej návštevy odbite úsmevom. Nedajte si vziať pohodu vo vašom vnútri.
Prístup Sloveniek k Vianociam vyjadruje na rozdiel od minulej generácie viac pohodu než povinnosť. Nemusia mať napečených trinásť druhov koláčov, pretože tak sa to tak patrí. Smietka miniatúrneho prachu im nevadí, podstatné je, že sú na Vianoce spolu, a domácnosť dýcha čarovnou atmosférou. Bez pohody nie sú Vianoce, zážitky sú najpodstatnejšie.
Tipy na zvládnutie sviatočného stresu
Odvrátená tvár Vianoc: Prečo mnohí sviatky neznášajú
Nájdu sa však aj takí, čo idylku Vianoc nepovažujú až za takú „idylickú“. Obdobie Vianoc ťažko dopadá na ľudí, ktorí sú z nejakého dôvodu nespokojní so svojím životom, sú osamelí či chorí, tvrdí odborníčka. Mnoho ľudí si práve v tomto období uvedomuje svoju realitu či osamelosť viac ako kedykoľvek počas roka.
Osamelosť, finančný tlak a rodinné spory
Rozhodli sme sa preto nazrieť hlbšie do dôvodov, prečo mnohí vianočné sviatky neznášajú. Zozbierali sme úprimné vyjadrenia ľudí, ktorí sa nebáli priznať pravdu:
- "Toto je pre mňa prvý rok, čo sa na Vianoce neteším. Prečo? Pretože sú to prvé Vianoce, odkedy sa moja rodina dozvedela, že zarábam podstatne viac ako oni. Nanešťastie, to, čo som ja považoval za pomoc v núdzi, si moji príbuzní začali vykladať ako samozrejmosť. Už od leta si brúsia zuby na moje vianočné darčeky - očakávajú, že im zaplatím dovolenky, drahé hračky pre ich deti či nájomné na niekoľko mesiacov dopredu. Vyčerpáva ma to. Niektorých som si reálne musel zablokovať, lebo mi ohľadom toho vypisovali trikrát denne."
- "Aj bez Vianoc nerada chodím na verejnosť, lebo nemám rada ľudí. No pred sviatkami je to ešte väčší masaker. Človek nemôže ísť ani do potravín bez strachu z toho, že ho tam udupú. Nie, ďakujem."
- "Chýba mi rodina. Kvôli práci som sa musel odsťahovať na opačný koniec sveta a nemám toľko voľna, aby som ich mohol pravidelne navštevovať. Počas sviatkov síce voľno mám, no letenky sú také drahé, že si to jednoducho nemôžem dovoliť. A tak len sám sedím pri umelom stromčeku a v dobrom im závidím, že sú všetci spolu."
- "Napriek tomu, že obaja s manželom pracujeme na plný úväzok, žijeme od výplaty k výplate. Deťom sa snažíme dať všetko, čo potrebujú, no aj tak nemajú také drahé telefóny, počítače či oblečenie ako ich spolužiaci. Škrie ma to neustále, no cez Vianoce ešte tým dupľom. Puká mi srdce, keď vidím, ako sa skleslé po sviatkoch vracajú naspäť do školy a nemajú nič, čím by sa mohli pochváliť."
- "Naša rodina je už roky rozhádaná, takže každý oslavuje Vianoce po svojom. Zo mňa sa však stalo akési Švajčiarsko - s nikým nie som za zle, preto ma všetci pozývajú na sviatky k nim. Potom si musím vyberať, ku komu pôjdem a koho pošlem do kelu, čo, samozrejme, vyústi do nepríjemných debát."
- "Pracujem v supermarkete, takže to sledujem v priamom prenose. Nakupovanie darčekov ľuďom spôsobuje len stres. Nie je to o tom spraviť niekomu blízkemu radosť, je to len povinnosť. A pekne drahá povinnosť."
- "Moje sviatky sa vždy nesú v duchu tých istých dvoch scenárov. Buď nemám peniaze na darčeky, alebo peniaze mám, no neviem, čo kúpiť. Už ma to nebaví."
Vianoce poznačené stratou a traumou
Podľa odborníkov, zvlášť bolestné sú prvé vianočné sviatky v rodinách, v ktorých niekto počas roka zomrel a teraz bude chýbať pri stole. Negatívny vplyv má aj rozvod, respektíve rozpad partnerského zväzku. Na verejnosti by sme si mali všímať osamelých ľudí vo svojom okolí, pochopiť ich životnú situáciu a možno aj ponúknuť miesto pri sviatočnom stole. Najkritickejším na prežívanie samoty je podľa odborníkov práve Štedrý večer, nasledujúce dni sa už „utrasú“.
Tragédia, ktorá zmenila Vianoce: Príbeh Agáty
Nie každý sa teší na najkrajšie sviatky roka. Mnohí prežili ťažkú životnú situáciu, a preto si Vianoce nevedia užiť tak, ako voľakedy. Patrí k nim aj Agáta.
Pred piatimi rokmi sa Agátina rodina na Vianoce veľmi tešila. Stromček vyzdobil manžel spolu s ich desaťročnou dcérou Kristínkou, po byte rozvoniavala kapustnica, medvedie tlapky aj medovníčky a všade bolo cítiť tú pravú vianočnú atmosféru. V ten rok k nim prišla na sviatky aj svokra, manželova mama, ktorá po smrti svojho muža každé Vianoce trávila na striedačku u jedného zo svojich troch detí. „Deti moje, ja by som chcela ísť poobede do kostola. Do polnoci nevydržím byť hore,“ priznala sa svokra, keď sa naobedovali. Zvyčajne chodievali na polnočnú, ale rozhodli sa zmeniť plány a išli na poobedňajšiu omšu. Po návrate ich doma čakal šok.
Spadnutá jedlička - predtucha nešťastia?
Ich krásne vyzdobená jedlička ležala spadnutá uprostred obývačky. Tých zopár vianočných ozdôb nebolo ľúto, no hneď si Agáta spomenula na poveru - spadnutý stromček znamená nešťastie v rodine. Aj jej svokra sa potichu prežehnala a v jej očiach bolo vidieť, že o tej povere tiež vie a tuší niečo zlé. Manžel sa snažil Agátu upokojiť: „Hádam nebudeš veriť takým hlúpostiam.“
Agáta sa snažila na čierne myšlienky zabudnúť. Večera všetkým chutila, z cédečka zneli koledy, užívali si pravú vianočnú pohodu a tešili sa z darčekov pod stromčekom. Dcéra jej vyrobila z korálikov nádherný prstienok, náušnice a náhrdelník, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Swarovski, ale veľmi ju potešila aj malá obálka. „Pôjdeme tam len my dvaja,“ žmurkol na ňu manžel, keď si v obálke našla vysnívaný zájazd do Paríža. Vedel, ako veľmi túžila pozrieť si Monu Lisu, Notre Dame a vidieť mesto z Eiffelovej veže. Večer od šťastia a vzrušenia ani nevedela zaspať a spadnutý stromček vyhodila z hlavy. Ale nie nadlho.
Zrútil sa mi svet
Keď na druhý deň išiel manžel svoju mamu zaviesť domov, Agáta netušila, že jej predtucha sa tak rýchlo splní. Keď jej policajti prišli domov oznámiť, že mal autonehodu, od šoku nevedela ani rozprávať, ani šoférovať. Rýchlo si zavolala taxík a ponáhľala sa do nemocnice. Do smrti nezabudne na lekárove slová: "Je mi to ľúto. Robili sme, čo sa dalo, ale váš manžel mal rozsiahle poranenie hlavy a už sa mu nedalo pomôcť.“ Zložila sa rovno na zem a ani nevie, ako prežila ďalšie dni. Bola ako v tranze, nič si neuvedomovala, len plakala a pýtala sa - prečo? Jej aj jej dcére sa zo dňa na deň zrútil svet. Zo dňa na deň prišli o najbližšieho človeka.
Fungovala ako robot, ráno do práce, dcéru vyprevadiť do školy, preplakané noci. V tom žiali si ani nevšimla, že jej býva zle. Až niekedy vo februári, keď raz celé ráno strávila vracaním pri záchodovej mise, jej to došlo. Po tej osudnej vianočnej noci, poslednej, ktorú strávila s manželom, zostala tehotná. Hádam jej Pán Boh odpustí, že v prvej chvíli nemala silu ani len sa tešiť na bábätko, ktoré s manželom pár mesiacov plánovali. Dodnes nechápe, ako sa to malé stvorenie, ktoré v nej rástlo, dokázalo udržať pri živote a vydržať všetok stres, lieky na upokojenie a prebdené noci, ktoré po manželovej smrti prežívala. Už aj s ním v brušku absolvovala výlet do Paríža, na ktorý nakoniec vzala dcérku.
Malý Ivko, ktorému dala meno po manželovi, sa zdravý narodil v lete, a hoci dnes už má štyri roky, odvtedy Vianoce netrávili doma. Ani Agáta, ani jej dcéra sa na ne nedokážu tešiť. Vie, že vďaka nim má ten najkrajší darček - nádherného syna, no Vianoce jej vzali muža, ktorého milovala.
Vianoce ako zdroj detskej traumy: Pohľad psychologičky
Česká psychologička Kamila Holásková pre portál Deník.cz hovorí, že v našom prostredí sa očakáva, že každý človek sa musí bezpodmienečne na Vianoce tešiť a prežívať ich spokojne. "Lenže radosť a pocity šťastia sa nedajú naprogramovať ako počítač. Korene úzkostí, ktoré sa zhoršujú s blížiacim sa Štedrým dňom, môžeme nájsť v detstve," uviedla.
Podľa odborníčky si treba uvedomiť, že nie každé dieťa má milujúcich rodičov a rovnako v období sviatkov sa dysfunkčná rodina nechová inak ako po zvyšok roka. Psychologička spomenula prípad, keď deti aj s ich matkou dostal v zahraničí zámerne do izolácie ich otec. Matka s deťmi Vianoce prežila, a napriek tomu, že urobila všetko, aby deti mali šťastný Štedrý večer, rovnako za niekoľko rokov pochopia, čo ich otec urobil a prečo sa choval bezcitne. „Do konca ich života budú sviatky pokoja a rodinnej pohody spojené so spomienkou na to, čo dokázal človek, ktorý ich mal v detstve chrániť,“ poznamenala psychologička, podľa ktorej je vysoko pravdepodobné, že deti svojmu otcov nikdy toto konkrétne zlyhanie neodpustia.
Kruté príklady z praxe psychologičky
- Dve deti mladšieho školského veku boli potrestané tak, že sa síce stromček vyzdobil, ale pod ním žiadne darčeky neboli. Ani v dospelosti nechápu, prečo ich rodičia zvolili taký spôsob trestu.
- Matka potrestala jedno z troch svojich detí za neopravenú známku z matematiky tak, že dve deti darčeky pod stromčekom našli, ale tretie tam nenašlo nič.
„Rodičia by mali mať na pamäti, že dieťa ako huba nasáva skúsenosti pozitívne, ale aj negatívne. Vianočné sviatky by mali pre každé dieťa zostať obdobím pokoja, lásky a príjemných pocitov,“ poznamenala psychologička.
Straty blízkych osobností počas Vianoc
Pre niektoré známe tváre nebývali Vianoce príjemným obdobím. Spájali sa im totiž s veľkou bolesťou, ktorá ich v živote, bohužiaľ, postretla.
Andy Hryc a dvanásť rokov bez Vianoc
Nebohý herec Andy Hryc (†71) na dlhých dvanásť rokov vymazal zo svojho života Vianoce. Už dávno predtým však tieto sviatky nijako zvlášť neobľuboval. „Vyrastali sme bez otca. Keď som bol malé dieťa, môj otec bol zavretý v Leopoldove. U nás sa o radosti na Vianoce hovoriť nedalo. Pre nás je december katastrofálny mesiac, lebo zomrela moja mama, môj otec aj syn. Jednoducho zle. Ja som od Vianoc nikdy v živote nemal špeciálne očakávania,“ uviedol v minulosti s tým, že najviac ho bolela strata milovaného syna Huga (†22), ktorý mal celý svoj život pred sebou. Zahynul len tri dni pred Vianocami v roku 2008.
Tragédia sa stala v nedeľu o tretej ráno v bratislavskom Lamači na Hodonínskej ceste. Červená honda išla podľa odhadu hasičov asi 200-kilometrovou rýchlosťou, vybočila z cesty a vletela do stĺpa. Za volantom auta pravdepodobne sedel Hugov kamarát. Náraz bol taký silný, že stĺp automobil doslova rozrezal napoly. Predná časť skončila v záhrade asi dvadsať metrov od zvyšku auta. V ňom zostali zakliesnené nehybné telá oboch chlapcov. Obaja utrpeli veľmi ťažké zranenia vnútorných orgánov. Hugo zomrel okamžite po náraze, mal totiž aj devastačné poranenia hlavy. Jeho kamarát ešte žil, keď na miesto prišli záchranári. Mal však odtrhnutý členok a polámanú lebku. Oživovali ho celou cestou do nemocnice na Kramáre, zachrániť ho však nedokázali. Zomrel necelé tri hodiny po Hugovi. S odchodom syna sa umelec a jeho rodina nikdy nezmierili.
Magda Vášáryová a strata dcéry
Rodina, ktorú postihla tragédia, Vianoce dlho neoslavovala. Ako 34-ročná si nahmatala hrčku na bruchu. Následne jej diagnostikovali rakovinu. Dcérin odchod z tohto sveta dokonca vytušila. V osudný deň ráno sa za ňou rozhodla ísť do nemocnice. Po príchode do nemocnice jej prítomná lekárka potvrdila, že je ten deň, keď jej dcéra odíde. „Sadla som si k nej, chytila ju za ruku… Chvíľočku sme sedeli a naraz sa jej z očí vykotúľala taká velikánska čistá slza,“ spomenula si Magda Vášáryová na 23. december 1991. Teplá ruka, ktorú držala vo svojej dlani, však zrazu ochladla. V tom momente sa Magde zrútil svet. Trvalo roky, kým sa z obrovskej straty spamätala. Neskôr jej pomohol manžel a najmä dvaja vnuci Tomáš a Andrej. Vďaka nim si uvedomila, že musí ísť ďalej, lebo ešte stále má na tomto svete pre koho žiť. Liekom jej bola aj práca a smiech, ktorý rozdávala.
Július Satinský: Rozlúčka s manželkou v mori
Aj samotný Július Satinský pritom prežil svoje. Po 20-ročnom manželstve nešťastne prišiel o prvú manželku, čo sa udialo tesne po Vianociach začiatkom roka 1985. Umelec v januári 1985 vyprevadil milovanú manželku na návštevu k príbuzným do Ameriky, no netušil, že ju vidí naposledy. Oľga sa 22. januára 1985 počas kúpania na ostrove Svätý Tomáš na amerických Panenských ostrovoch utopila. Dodnes nie je jasné, čo sa v mori vlastne stalo. Herec sa s ňou nemal možnosť rozlúčiť ani jej telo uložiť do hrobu. Oľgine pozostatky ostali v Amerike, jej telo údajne spustili z lode na dno mora. Herec tvrdil, že s jej smrťou odišiel aj zmysel jeho života. Netrvalo však dlho a z najhoršieho mu pomohla druhá manželka Vierka, s ktorou si splnil sen o rodine s deťmi, po ktorých úprimne túžil.
Osudové rany v živote Danky
Danka má štyridsaťštyri rokov a snaží sa nepoddať krutému osudu. Nečakane zomrel milovaný manžel Milan, a jej syn Miško sa narodil s vážnymi zdravotnými problémami.
Pred deviatimi rokmi prišiel na svet jej syn Miško s nevyvinutým hrubým črevom, bez konečníka a bez jednej obličky. Neskôr sa zistilo, že mu chýba 24. a 25. stavec. Hoci prešiel mnohými operáciami, problémy s vyprázdňovaním pretrvávajú a jeho jedna oblička je funkčná len na tridsať percent. Chodí síce ako-tak na vlastné nohy, ale na dlhšie trate musí brať so sebou vozík. Danka sama v minulosti bojovala s nádorom, ktorý jej bol odstránený. Priznáva, že vtedy v bolestiach a strachu ležala v špitáli a prosila: „Nech mi hoci aj nohu odrežú, veď sa dá žiť aj bez nej, len aby som mohla žiť pre svojho len trojročného syna!“ Operácia bola úspešná, nádor sa podarilo vybrať celý a Danku už nečakalo onkologické liečenie, hoci je dodnes sledovaná.
Záhadná smrť Milana
Ďalšia rana prišla nečakane. Manžel Milan, ktorý bol podľa Danky skvelý kuchár, pracoval naposledy ako plavčík v Senci. Raz prišiel domov s tým, že ho asi čosi poštípalo na krku. Danka mu krk natrela ichtyolom. Situácia ale nabrala nečakane dramatický spád. Rana sa nehojila, naopak. Hoci všetci dúfali, že to prejde, Milan odchádzal doslova pred očami. Hospitalizovali ho, dopovali antibiotikami, na ktoré telo zareagovalo zle. Zlyhali mu obličky. Keď bol v septembri chvíľu doma, pohľad na Milana bol desivý. Po ňom na podlahe ostávali doslova kaluže vody. Danka s plačom, ale nevládala nič, len sa o neho starala. V očiach mal obrovský strach, cítil, že toto nie je dobré. Z JISky ešte poslal Danke SMS, že má zlú krv, a ráno, 12. októbra, zomrel. „V tomto storočí predsa neumiera na uštipnutie...“ plače Danka. Zložila telefón a s Miškom v objatí plakali. Danka sa učí žiť bez milovaného Milana, ktorý bol jej parťákom, každý problém kúzelne nadľahčil, dodával jej silu a energiu.
Ukázalo sa, že v tom čase niečo záhadné poštípalo ešte ďalších dvoch ľudí - jeden tiež zomrel a pani je vraj v bdelej kóme. Danka si zúfa: „Nechápem, nerozumiem, nevládzem. Mám toľko "prečo?" v hlave, že sa idem zblázniť.“
Vianoce bez radosti a finančné ťažkosti
Danka by Vianoce tento rok najradšej vyškrtla z kalendára. Pýta sa: „Čo z nich oni môžu mať? So šalátom... Vždy to všetko najlepšie uvaril Milan... stromček? Lebo sa to patrí? Viete mi na to odpovedať?“ Zásuvky v ich starom byte sú zhorené a akútna prerábka elektriny stojí do troch tisíc eur. Možno sa nájde niekto, koho príbeh čerstvej vdovy Danky oslovil a pomôže im preklenúť túto bezútešnú situáciu. Prispieť môžete na účet: SK853100 0000 004040218205, SWIFT: LUBA SKBX.