Vatikán/Grécko - Správy týkajúce sa hospodárskej a sociálnej situácie v Grécku sú znepokojujúce. Hovorca Svätej stolice pátra Federico Lombardi vyjadril blízkosť pápeža celému gréckemu ľudu, s osobitnou spomienkou na rodiny postihnuté komplexnou a bolestnou krízou. Zdôraznil, že dôstojnosť ľudskej osoby musí zostať v centre každej politickej a technickej diskusie a pri prijímaní zodpovedných rozhodnutí.
Homília pápeža Františka na slávnosť sv. Petra a Pavla
Dňa 29. júna, na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, predniesol pápež František rozsiahlu homíliu, v ktorej sa zameral na príbeh prvej kresťanskej komunity a jej skúsenosti s prenasledovaním.
Cirkev v modlitbe a viera v Boha
Homília pripomenula udalosti opísané v Skutkoch apoštolov, kde kráľ Herodes prenasledoval kresťanov a uväznil Petra. Pápež František zdôraznil, že cirkev v modlitbe je cirkvou „na nohách“, ktorá je pevná a na ceste. Poukázal na to, ako sa komunita Petra a Pavla neprestajne modlila za Petra počas jeho uväznenia. V tejto súvislosti pripomenul, že anjel Pánov môže nečakane prísť a vyslobodiť nás z ťažkých situácií, no my ich niekedy necháme pred dverami kvôli strachu alebo nevere.
„Žiadna kresťanská komunita nemôže pokračovať bez podpory vytrvalej modlitby!“ uviedol pápež. Modlitba je stretnutím s Bohom, ktorý nikdy nesklame, je verný svojmu slovu a neopúšťa svoje deti. Citoval Ježišove slová: „Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?“
Anjel oslobodzuje apoštolov z väzenia - n. l. - Skutky 5
Posilnenie vierou a svedectvom
V druhom čítaní, podľa slov svätého Pavla Timotejovi, Boh stál pri ňom a posilňoval ho, aby ohlasovanie evanjelia zasiahlo všetky národy. Pápež zdôraznil, že Boh nikdy nezbavuje svoje deti sveta alebo zla, ale dáva im silu na ich prekonanie. V priebehu dejín sa mnohé mocnosti pokúšali zničiť Cirkev, no napriek tomu zostáva živá a plodná, pretože je založená na Kristovi.
„Všetko pominie, len Boh zostáva,“ povedal pápež. Cirkev zvíťazila nad zlom vďaka odvážnemu, konkrétnemu a pokornému svedectvu svojich detí, ako aj Petrovi, ktorý vyhlásil: „Ty si Kristus, Syn živého Boha“. Cirkev alebo kresťan bez svedectva je sterilný, mŕtvy, suchý strom alebo vyschnutá studňa.
Páliá pre nových arcibiskupov
Počas liturgie pápež František požehnal páliá pre nových arcibiskupov metropolitov. Pálium je symbolom ovce, ktorú Dobrý pastier nesie na ramenách, a predstavuje pastoračnú úlohu arcibiskupa. Je tiež znamením spoločenstva s Petrovým stolcom.
Pápež vyzval arcibiskupov, aby boli „ľuďmi modlitby, majstrami, učiteľmi modlitby“, ktorí naučia ľud, že vyslobodenie z každého väzenia je dielom Božím a ovocím modlitby. Majú byť „ľuďmi viery“, ktorí naučia veriacich nebáť sa prenasledovaní, a „ľuďmi svedectva“, ktorí sa nehanbia za Kristovo meno a jeho kríž.
Vatikánske udalosti a pápežove slová
Stretnutie s delegáciou Konštantínopolského patriarchátu
Dňa 29. júna, na slávnosť sv. Petra a Pavla, Svätý Otec slávil Eucharistiu v Bazilike sv. Petra za prítomnosti delegácie Konštantínopolského ekumenického patriarchátu. Táto prítomnosť je znakom bratských pút medzi cirkvami.
Modlitba Anjel Pána a spomienka na Pannu Máriu
V modlitbe Anjel Pána pápež pripojil k spomienke na svätých Petra a Pavla aj spomienku na Máriu, „živý obraz Cirkvi“. Zdôraznil, že Mária, Peter a Pavol sú spoločníkmi na ceste hľadania Boha, sprievodcami na ceste viery a svätosti, ktorí nás pobádajú smerom k Ježišovi.
Apoštolská cesta do Južnej Ameriky
Pápež František požiadal o modlitbové sprevádzanie počas svojej apoštolskej cesty do Ekvádoru, Bolívie a Peru v dňoch 5. - 13. júla. Vyjadril nádej, že Pán požehná túto cestu na kontinent, ktorý je mu tak drahý.
Nedeľné zamyslenie o viere
Dňa 28. júna pri príležitosti 13. nedele cezročného obdobia sa pápež František prihovoril veriacim na Námestí sv. Petra. Zameral sa na úryvok z Markovho evanjelia o uzdravení ženy s krvácaním a vzkriesení dcéry.
Hlavným odkazom bolo pozvanie k odvahe viery. Viera v Ježiša je osobný životodarný kontakt, z ktorého človek čerpá uzdravenie a obnovu. Ježišovo slovo „Neboj sa, len ver!“ dodáva odvahu nám všetkým. Pápež zdôraznil Ježišovu absolútnu moc nad smrťou a pozval veriacich žiť v istote vzkriesenia.
Homília o blízkosti a spoločenstve
Dňa 26. júna v rannej homílii v Dome sv. Marty pápež František hovoril o tom, že kresťania sa musia približovať a podávať ruku tým, ktorých spoločnosť má tendenciu vylučovať. Konať rovnako ako Ježiš voči vylúčeným vytvára z Cirkvi skutočné „spoločenstvo“.
Zameral sa na postavu malomocného z Matúšovho evanjelia, ktorého Ježiš uzdravil dotykom. Pápež zdôraznil, že Ježiš berie na seba našu špinu a nečistoty, stáva sa „hriechom“, aby nás oslobodil. „Nedá sa vytvárať spoločenstvo bez blízkosti. Nedá sa budovať pokoj bez blízkosti. Nedá sa konať dobro bez priblíženia sa.“
Spomienka na profesora Vladimíra Krčméryho
V úvode článku sa nachádza rozsiahla spomienka na profesora Vladimíra Krčméryho (†62), epidemiológa a infektológa, ktorý stál v prvej línii boja s kovidom. Jeho štyri deti a manželka sa podelili o spomienky na jeho život, prácu a hodnoty.
Osobný a profesionálny život
Manželka ďakovala za 36 rokov manželstva, za štyri deti a štyri vnúčatá. Opísala ho ako človeka, ktorý prinášal do sveta dobro, zodral sa v službe iným a snažil sa umenšovať bolesť a utrpenie. Spomenula ich spoločnú púť do Lúrd, ktorá mu dodávala silu.
Deti spomínali na jeho rozsiahle vedomosti, šibalskú povahu, lásku k rybárčeniu a pobytu v prírode. Opísali jeho obetavosť pri pomoci chorým, chudobným a marginalizovaným, či už v Kambodži, na Haiti, alebo utečencom. Zdôraznili, že bol pre nich príkladom v presvedčení, nádeji a láske, a že žil kresťanstvo každý deň, často s ružencom v ruke.
Posolstvo viery a lásky
Profesor Krčmérý bol pre svoju rodinu najlepším „profesorom božských cností: viery, nádeje a lásky“. Jeho život bol naplnený neochvejnou vierou v Boha, ktorú svedčil aj počas komunizmu. Jeho modlitby boli zamerané na pokoj vo svete, obrátenie Číny, koniec hladomorov a pomoc núdznym.
Napriek tomu, že doma o svojej práci veľa nehovoril, jeho činy hovorili za neho. Viedol deti k tomu, aby sa nikdy neuzavreli do seba, ale aby mysleli na tých, ktorí potrebujú pomoc. Jeho životné poslanie bolo žiť kresťanskú lásku, často aj „viac ako seba samého“.
Spomienky na profesora Krčméryho poukazujú na jeho hlbokú vieru, neúnavnú službu blížnym a silné rodinné hodnoty, ktoré zanechali nezmazateľnú stopu v životoch jeho blízkych aj v spoločnosti.