JUDr. Štefan Harabin je slovenský právnik, bývalý sudca a politik. Narodil sa 4. mája 1957 v obci Ľubica v okrese Kežmarok. Počas svojej bohatej kariéry zastával viacero významných funkcií v slovenskej justícii a politike, vrátane postu predsedu Najvyššieho súdu SR, podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. Taktiež sa opakovane uchádzal o prezidentský úrad.
Životopis a raná kariéra
Narodenie a vzdelanie
Štefan Harabin sa narodil 4. mája 1957 v obci Ľubica. Právo vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po absolvovaní štúdia začal v roku 1980 vykonávať sudcovskú prax.
Začiatky v justícii
Sudcovskú prax Štefan Harabin začínal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980. Do funkcie sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983. Od roku 1990 pôsobil na Krajskom súde v Košiciach. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Členstvo v Komunistickej strane Československa
Do roku 1989 bol Harabin členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska na Okresnom súde v Poprade. Do Komunistickej strany Česko-Slovenska vstúpil okolo roku 1985, kde pôsobil do roku 1989. Po nežnej revolúcii, od roku 1990, pôsobil na Krajskom súde v Košiciach.
Pôsobenie v slovenskej justícii
Sudca Najvyššieho súdu SR
Po Nežnej revolúcii, v roku 1991, bol Štefan Harabin zvolený za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Aj vďaka dobrým vzťahom s HZDS a SNS sa v roku 1993 stal trestným sudcom Najvyššieho súdu SR.
Predseda Najvyššieho súdu SR
Koncom roka 1997 Štefan Harabin ohlásil kandidatúru do čela Najvyššieho súdu SR, pričom ho do funkcie navrhla vláda Vladimíra Mečiara. Poslanci ho zvolili za predsedu Najvyššieho súdu a túto funkciu zastával v rokoch 1998 až 2003. Následne bol znovuzvolený a funkciu predsedu Najvyššieho súdu zastával aj v rokoch 2009 až 2014. V roku 2014 však nebol opätovne zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR, keď pri voľbe získal len 6 hlasov z potrebných 10. Harabin k tomu vyhlásil: „Ja som prehral? Veď som mal najviac hlasov.“ V septembri 2019 Harabin oznámil, že už nebude ďalej kandidovať na predsedu Najvyššieho súdu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prezidentka Zuzana Čaputová bez štipky hanby vyhlásila, že ak jej právoplatne zvolený predseda Najvyššieho súdu nebude po vôli, odmietne ho vymenovať.
Minister spravodlivosti SR
Nominácia a nástup do funkcie
V rokoch 2003 až 2009 predsedal Štefan Harabin trestnému senátu na Najvyššom súde. Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Na tento post ho nominovala Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko. V prvej vláde Roberta Fica zastával Harabin v rokoch 2006-2009 funkcie podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti. 22. júna 2009 bol Súdnou radou SR, ktorej bol tiež predsedom, opätovne zvolený na post predsedu Najvyššieho súdu. Voľbu sprevádzal protest približne päťdesiatich ľudí, ktorí k tomuto rozhodnutiu vyjadrili negatívny postoj.
Kľúčové rozhodnutia a kontroverzie
Ako minister spravodlivosti sa Štefan Harabin snažil zrušiť Špeciálny súd a Úrad špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006 v priebehu dvoch dní odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov. O svoje funkcie prišli predsedovia krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban). Róbert Urban kvôli svojmu odvolaniu viedol súdny spor, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom. Ústavný súd SR však rozhodol, že v tejto veci Najvyšší súd rozhodol svojvoľne. Minister Harabin odvolával aj predsedov okresných súdov - v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú.
Kontroverzné kauzy a obvinenia
Telefonát s Bakim Sadikim
V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a albánskym narkobarónom Bakim Sadikim. Baki Sadiki bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie na medzinárodnej úrovni. Harabin telefonát aj akýkoľvek vzťah so Sadikim odmieta, napriek tomu priznáva, že pozná „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonátu bol súčasťou ich dohľadového spisu. Harabin za to prokuratúru žaloval, pričom žiadal odškodné 300-tisíc eur. Na súde v roku 2013 prokuratúra opätovne potvrdila, že rozhovor existuje a uviedla presné číslo rozhodnutia súdu, ktoré schválilo odpočúvanie. Okresný súd Bratislava I na pojednávaní 10. apríla 2018 priznal Harabinovi nemajetkovú ujmu vo výške 150-tisíc eur, avšak rozsudok nie je právoplatný. Okresný súd Bratislava I rozhodol o odškodnom 150-tisíc už v roku 2012, čo potvrdil aj Krajský súd. Po mimoriadnom odvolaní sa spor dostal až na Najvyšší súd, ktorý rozhodnutie zrušil a kauzu vrátil späť na nižšie súdy. Krajský súd, ktorý rozhodoval o odškodnom, sa vôbec nezaujímal, či prepis existuje a či Harabin so Sadikim volal, podľa krajského súdu Trnka porušil povinnosť mlčanlivosti. Podľa právnika Petra Wilflinga sa súd vôbec nezaoberal paragrafom 6 Trestného poriadku o poskytovaní informácií o trestnom konaní.
Kauza františkánskeho kňaza Bystríka Janíka
V kauze s františkánskym kňazom Bystríkom Janíkom išlo o Štátnou bezpečnosťou zinscenovaný súdny proces, v ktorom sa kňaza v roku 1985 pokúšali obviniť, že oklamal vdovu Teréziu Kňažíkovú a získal od nej podvodom peniaze. Tá to pôvodne dementovala s tým, že ich mu darovala dobrovoľne. Prokurátor pre Janíka navrhoval nepodmienečný trest. Štefan Harabin bol v tom čase sudcom okresného súdu v Poprade. Ním vedený senát s členmi Michalom Pješčakom a Cyrilom Hečkom 15. októbra 1985 rozhodol o oslobodení obžalovaného, keďže skutok podľa neho nebol trestným činom. Tento rozsudok však nebol v tejto kauze konečný. Prokurátor vo veci podal odvolanie na Krajský súd v Košiciach, kde už Kňažíková zmenila výpoveď, a preto krajskí sudcovia zrušili pôvodné rozhodnutie a vrátili spis Harabinovmu senátu. Ten v roku 1986 už nevydal oslobodzujúci rozsudok, ale naopak Janíka odsúdil na 28 mesiacov väzenia nepodmienečne. Janík, ako aj prokurátor, sa odvolali, krajský súd však rozsudok potvrdil a ešte pridal dva mesiace k verdiktu. V júli 1986 Janík žiadal z dôvodu zlého zdravotného stavu o odklad výkonu trestu, čomu však Harabin nevyhovel. Janík bol vo väzení od júla 1986 do októbra 1987, kedy ho podmienečne prepustili v zlom zdravotnom stave. Odišiel žiť do Prahy k tamojším tajným františkánom. Bol chorý a chradol. Na základe informácií pražských františkánov bol pravdepodobne na jeho celu vo väzení nasadený agresívny úchylný väzeň, čo sa mohlo podpísať pod jeho predčasnú smrť vo veku 46 rokov. Harabin neskôr menil svoje stanovisko k prípadu.
Pochybné odmeny
V čase pôsobenia Harabina na poste predsedu Najvyššieho súdu SR mu boli v priebehu rokov 2009-2010 pochybne vyplatené odmeny vo výške 113 tisíc € (približne 3,4 milióna Sk). Odmeny schválila vtedajšia ministerka spravodlivosti Viera Petríková, ktorá bola blízkou známou Harabina a stala sa ministerkou po ňom. Kontrolóri NKÚ v roku 2017 tiež zistili, že Harabin ako predseda NS SR vyplácal odmeny sudcom nerešpektujúc zásadu rovného zaobchádzania.
Zadržanie NAKA a obžaloba
V roku 2022 bol Harabin zadržaný vyšetrovateľmi NAKA z hanobenia národa, rasy a presvedčenia a schvaľovania agresie Ruska voči Ukrajine. Po niekoľkých hodinách bol prepustený. Počiatkom júna 2023 bol obžalovaný pre podozrenie zo spáchania trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ako aj schvaľovania trestného činu. V máji 2025 bol však nepravomocne zprostený obžaloby, a v januári 2026 sa rozsudok stal právoplatným.
Politická kariéra a prezidentské kandidatúry
Kandidatúra na prezidenta SR 2019
Štefan Harabin ako sudca Najvyššieho súdu ohlásil 18. apríla 2018, že plánuje v nadchádzajúcich prezidentských voľbách kandidovať na prezidenta SR. Svoju kandidatúru potvrdil 15. novembra 2018. Harabin sa vo volebnej kampani profiloval ako kresťanský a národný kandidát a akcentoval potrebu návratu vlády práva do štátu. Vo voľbách v roku 2019 napokon získal 307 823 hlasov (14,34 %), čo mu stačilo na tretie miesto. Po úspechu v prezidentských voľbách, kedy Harabin predčil aj Mariana Kotlebu, začal s prípravou na založenie novej politickej strany pre nadchádzajúce parlamentné voľby.
Založenie strany VLASŤ
Po neúspešných voľbách v roku 2019 založil Štefan Harabin stranu Vlasť, s ktorou sa chcel dostať do parlamentu. Nová strana okolo Štefana Harabina nakoniec nevznikla založením, VLASŤ vznikla 24. septembra 2019. Predsedníčkou strany sa stala Anna Žatková a v parlamentných voľbách 2020 strana získala len 2,93 percenta hlasov, čím sa nedostala do parlamentu. Počas pandémie koronavírusu Harabin často vystupoval proti opatreniam na zastavenie šírenia vírusu a verejne ich bojkotoval. Vzhľadom na podobne zamerané programy sa na jeseň 2019 uvažovalo o možnej spolupráci strany VLASŤ s ĽSNS Mariana Kotlebu. Nakoniec sa však Harabin rozhodol kandidovať samostatne a počas spoločnej tlačovej konferencie s Kotlebom sa ukázalo, že so spojením oboch strán ani nepočítal. Harabin vo volebnej kampani vystupoval so sloganom "Ukradli našu vlasť."
Kandidatúra na prezidenta SR 2024
Harabin kandidoval aj v prezidentských voľbách v roku 2024. Podpisy pod kandidatúru vyzbieral 26. januára 2024. V prvom kole volieb získal 264 579 (11,74 %) platných hlasov a skončil na 3. mieste, čím nepostúpil do druhého kola.
Politické názory a postoje
Kritika Európskej únie a NATO
Štefan Harabin je tvrdý euroskeptik a kritik vzťahu Európskej únie a Slovenska. Brojí napríklad proti migračným kvótam. Nesúhlasí s bombardovaním Juhoslávie vojskami NATO v roku 1999 a vtedajšieho premiéra Mikuláša Dzurindu obviňuje za schválenie bombardovania z velezrady. Harabin kritizuje Európsku úniu, jej hodnoty a podporuje myšlienku zavedenia vlastnej štátnej meny.
Postoje k Rusku a Ukrajine
Harabin vyhlásil: „Ak vyhrám prezidentské voľby, ani jeden vojak, ani jeden náboj, ani jeden cent nepôjde na Ukrajinu, ani jeden migrant nepríde na Slovensko a ani jeden vojak cudzieho štátu nebude na území Slovenskej republiky.“ Podporuje úsilie Ruska v naprostej likvidácii „ukronacistov“ a „ukrofašistov“. Na Ukrajine podľa neho vojnu vyvolali anglosasi, ktorí chcú zlikvidovať Slovanov. V marci 2024 uviedol, že jeho prvá zahraničná cesta vo funkcii hlavy štátu by smerovala do Ruska, pričom zvykom je na prvú návštevu cestovať do Českej republiky.
Názory na LGBT komunitu
Homosexuálov a ďalších členov komunity LGBT označil za pacientov a komunitu LGBT za diagnózu. „Ideológiu LGBTI“ zároveň označil za rozvratnú tendenciu prichádzajúcu zo západu, ktorá chce rozložiť Slovensko.
tags: #narodeniny #stefana #harabina