Spevák Karol Duchoň sa narodil 21. apríla 1950 v Galante a zomrel 5. novembra 1985 v Bratislave. Mnohí ho dodnes vnímajú ako slovenského hudobného pokladu, slovenského Gottom či slovenského Toma Jonesa. Patril k najväčším a najdominantnejším hviezdam slovenskej hudobnej scény a mnohí sú presvedčení, že keby jeho život predčasne neukončil boj s démonmi, v Československu by jeho talent neprekonal nikto.
Život a začiatky kariéry
Karol Duchoň bol hudobný samouk. Matka Oľga pochádzala z Báčskeho Petrovca, otec bol riaditeľom strojárenského učilišťa v Galante. Na základnej škole v Galante bola jeho spolužiačkou Eva Máziková. Po skončení základnej školy študoval na strojníckej priemyslovke v Partizánskom, ktorú nedokončil, pretože sa viac venoval hudbe, spevu a hre na gitaru.
Už v roku 1968 účinkoval Karol Duchoň s legendami slovenskej populárnej hudby. V tom istom roku sa spoznal s Robom Kazíkom, ktorý mal bítovú skupinu The Ice Boys (Ľadoví chlapci). Spolu začali hrávať na rôznych podujatiach, okrem iného aj na čajových večeroch v klube v Zlatých Moravciach. Spolužiaci ho v roku 1968 prihlásili na súťaž amatérskych spevákov v Zlatých Moravciach, ktorú Duchoň vyhral. Vzápätí dostal ponuku účinkovať v orchestri Jaroslava Mikulu na zahraničnom angažmáne. Bez vedomia rodičov prerušil štúdium, čím sa začala jeho profesionálna spevácka dráha.
V roku 1969 začal Karol Duchoň spievať s Evou Mázikovou v skupine Braňa Hronca (neskôr Vlada Hronca). V televízii vystúpil so svojou prvou piesňou v programe Malá televízna hitparáda. Pieseň sa volala „Uber pary“ (Nálady) a bola to coververzia hitu „Sugar, Sugar“ od skupiny The Archies so slovenským textom Alexandra Karšaya. Tento Duchoňov spevácky debut upútal verejnosť a o Karola sa začali zaujímať slovenskí profesionálni hudobní skladatelia a textári.
Vzostup hudobnej hviezdy a Bratislavská lýra
Na jar roku 1970 vyhral Karol Duchoň spevácku súťaž Oravské synkopy. Ešte v júni 1970 súťažil prvýkrát aj na Bratislavskej lýre so skladbou „Kto má ťa rád“ s hudbou Pavla Zelenaya a textom Milana Lasicu. Aj keď táto pieseň nezískala žiadnu cenu, toto vystúpenie bolo začiatkom jeho úspešnej profesionálnej kariéry.
Karol Duchoň začal spolupracovať so speváčkou Evou Kostolányiovou, spolu s ktorou v roku 1973 získali Striebornú Bratislavskú lýru za interpretáciu piesne „Chvála humoru“ (hudba: Igor Bázlik, text: Tomáš Janovic). V roku 1974 získal za interpretáciu piesne „Zem pamätá“ od autorov Pavla Zelenaya a Tibora Grünnera ocenenie Zlatá Bratislavská lýra a v medzinárodnej súťaži aj Bronzovú Bratislavskú lýru za tú istú pieseň.
Spolupráce a medzinárodné uznanie
V roku 1974 si založil vlastnú sprievodnú skupinu Prognóza. Od roku 1977 účinkoval so skupinou Ľuba Beláka, od roku 1980 potom spieval s V.V. systémom Vlada Valoviča, a od roku 1982 ho sprevádzala skupina Za-ja-ce. V roku 1974 mu vyšla prvá LP platňa, ktorú nahral s orchestrom Gustáva Broma, s piesňami „Šiel, šiel“ i „Spýtať sa môžem“.
V roku 1975 sa Karol Duchoň predstavil v Tokiu, kde spieval pieseň „Čardáš dvoch sŕdc“ s hudbou Petra Hanzelyho a textom Ľuboša Zemana. Ľuboš Zeman ho na vystúpenie do Tokia aj sprevádzal. Pieseň sa publiku veľmi páčila, hoci textu nerozumeli, muzikálne zaujala. V roku 1976 nahral Karol Duchoň v Nemecku svoj prvý album pre spoločnosť RCA. Nemecká kritika reagovala pozitívne na jeho spev a nazvali ho „slovenský Tom Jones“. V Nemecku naspieval viacero piesní v nemčine, napríklad „Edeltraut“, „O Maria“, „Lass uns eine Nacht lang tanzen“, „Sonnenblumen blühen“. Prirovnanie „slovenský Tom Jones“, ktoré si vyslúžil od nemeckých kritikov, sa ujalo a dodnes sa používa aj na Slovensku.
V 80. rokoch naspieval Karol Duchoň niekoľko duetov so známymi spevákmi, ako sú napríklad Peter Stašák („Všetkým dievčatám"), Marcela Laiferová („Kamenný kvietok“), Dušan Grúň („Vonia kakao“), Jana Kociánová a iní.
Karol Duchoň - dokument, Radosť zo života, Slovensko, 2008
Odkaz a RTVS spomienky
RTVS pravidelne pripomína odkaz Karola Duchoňa. Napríklad pri príležitosti 40. výročia jeho smrti bol odvysielaný dokument o jeho živote „Radosť zo života“. V relácii Noc v archíve sa diváci dozvedeli aj to, z čoho bol za svojho života Karol Duchoň nešťastný. „Vtedy na naše koncerty ľudia nechodili. Preferovali sa iní umelci. Bol z toho nešťastný. Raz mi povedal: Marcela, mňa nikto nemá rád. Teraz sú ľudia ohúrení. Vtedy si nás nevšímali.“
V archíve STVR sa nedávno našli neznáme nahrávky Karola Duchoňa. Ide pravdepodobne o posledné nevydané piesne, ktoré spevák nahral pre televíziu aj rozhlas. Obsahujú 25 skladieb z rokov 1971 až 1985, teda z celého obdobia Duchoňovej kariéry. Producent a vydavateľ Martin Hanuska vysvetlil, že vtedy bola taká doba: „Bolo úplne normálne, že sa pieseň vyrobila iba pre jeden program. Napríklad ak bol Silvester alebo MDŽ, vtedy sa nahrala, zosnímala a odložila do archívu. Viac sa možno ani nereprízovala.“
Karol Duchoň by 21. apríla oslávil 75. narodeniny. Pri tejto príležitosti Rádio Regina pripravilo pre poslucháčov súťaž „Hit na prvé počutie“, kde mohli poslucháči hádať názvy jeho známych skladieb. V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol Karol Duchoň vyhodnotený na 78. mieste.
Posledné roky a predčasný odchod
V roku 1973 sa oženil s Elenou Šurákovou, potom sa im narodila dcéra Danka. Neskôr sa rozviedli. Karol Duchoň bol človek so zmyslom pre humor, ktorý rád zabával druhých, bol veľmi dobrosrdečný a rád iným pomáhal. Žil rýchlo, nechcel nič premeškať či nezažiť. Intenzívny spoločenský život, obezita a neskôr choroba pečene spôsobená ťažkým alkoholizmom sa podpísali na jeho priskorom odchode. Zomrel veľmi mladý, 5. novembra 1985 v Bratislave.
Úspechy na koncertoch doma aj v zahraničí a k tomu nové štúdiové nahrávky mu priniesli veľkú popularitu. S tým súvisiace rýchle životné tempo sa postupne podpísalo na jeho životospráve. Aj vďaka alkoholu sa z úspešnej hviezdy pomaly na hudobnej scéne stával nespoľahlivý partner, okruh jeho spolupracovníkov sa zmenšoval. Zlá životospráva sa podpísala pod jeho zdravotný stav.
Diskografia a pamiatka
Desiatky známych pôvodných aj prevzatých piesní, ktoré sa hrajú dodnes, vyšli na skoro dvoch desiatkach albumov a kompilácií. Medzi ne patria:
- Spomienka na Karola (1985)
- Na srdci mi hraj (1997)
- Batoh s páperím (1997)
- V edícii Opus 100 vyšli v roku 2010 dva jeho albumy z rokov 1974 a 1980
- V edícii 20 NAJ kompilácie Karol Duchoň (2006) a Karol Duchoň II (2016)
K nedožitej sedemdesiatke pripravilo vydavateľstvo Ikar exkluzívnu knihu „Karol Duchoň 70 - Posledný bohém“. V roku 2018 mala premiéru hudobno-tanečná šou The Duchon's na čele s Patrikom Vyskočilom, v aranžmánoch Antona Popoviča, réžii a choreografii Jána Ďurovčíka.
Nedožité sedemdesiatiny jednej z najväčších hviezd hudobnej scény v Československu si fanúšikovia pripomenuli aj jeho pesničkami. Spomienkovým programom divákov sprevádzal legendárny Rozhlasový Big Band Gustava Broma pod vedením Vlada Valoviča. Za veľkej radosti publika odzneli Duchoňove najväčšie hity ako „Mám ľudí rád“, „S úsmevom“, „Čardáš dvoch sŕdc“, „Mám ťa rád“, „Šiel, šiel“, či „V dolinách“. V programe priestor dostali aj niektoré menej známe piesne. Hudobný program oživili aj dokrútky, v ktorých na Karola Duchoňa veselo i vážne zaspomínali jeho bývalí kolegovia, speváci, textári či skladatelia.
tags: #narodeniny #karola #duchona #rtvs