Adolf Hitler (* 20. apríl 1889, Braunau am Inn, Rakúsko-Uhorsko - † 30. apríl 1945, Berlín, Nacistické Nemecko) bol nemecký politik rakúskeho pôvodu, ktorý sa stal vodcom nacistického Nemecka. V rokoch 1933 až do svojej samovraždy v roku 1945 viedol totalitnú diktatúru, ktorá je zodpovedná za rozsiahle zločiny proti ľudskosti, vrátane druhej svetovej vojny a holokaustu.
Raný život a formovanie názorov
Adolf Hitler sa narodil 20. apríla 1889 v meste Braunau am Inn v Rakúsko-Uhorsku. Jeho otec, Alois Hitler, bol colník nemeckého pôvodu, a matka, Klara Hitlerová (rodená Pölzlová), bola Rakúšanka. Klara bola tretia manželka Aloisa a zároveň jeho neter, čo si vyžiadalo cirkevný dišpenz na sobáš. Hitler bol štvrtým zo šiestich detí, z ktorých štyri zomreli v detskom veku. Kvôli otcovmu povolaniu sa rodina často sťahovala, čo znamenalo, že Hitler navštevoval základné školy v rôznych mestách.
Po štúdiách na reálnom gymnáziu v Linci, ktoré nedokončil, Hitler odišiel do Viedne s ambíciou stať sa umelcom. V rokoch 1907 a 1908 bol dvakrát neúspešne prijatý na Viedenskú akadémiu výtvarných umení. Počas pobytu vo Viedni, kde žil v ubytovniach pre chudobných a živil sa príležitostnými prácami, sa Hitler zoznámil s antisemitskými a rasistickými názormi. Tieto ideológie, spolu s jeho vlastnými frustráciami a pocitom odmietnutia, výrazne ovplyvnili jeho neskoršie politické smerovanie.
V roku 1913 sa Hitler presťahoval do Mníchova v Nemecku, čiastočne preto, aby sa vyhol rakúskej vojenskej službe a znechuteniu z mnohonárodnostného štátu. Po vypuknutí prvej svetovej vojny v roku 1914 sa dobrovoľne prihlásil do bavorskej armády. Počas vojny slúžil ako spojka na západnom fronte, bol viackrát vyznamenaný, vrátane Železného kríža II. triedy (1914) a Železného kríža I. triedy (1918). Vojna pre neho predstavovala "najkrajšie obdobie života", kde cítil hrdosť bojovať za nemecký národ.
Vstup do politiky a vzostup k moci
Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne Hitler prijal konšpiračnú teóriu o "dýke do chrbta", podľa ktorej nemecká armáda nebola porazená na bojisku, ale zradená civilistami. V máji 1919 sa ako informátor Reichswehru zúčastnil na politickom školení a v septembri 1919 vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (DAP), ktorá sa v roku 1920 premenovala na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP). Vďaka svojim rečníckym schopnostiam sa Hitler rýchlo stal vodcom strany.
V roku 1923 sa Hitler pokúsil o prevrat v Mníchove, známy ako "Pivný puč", ktorý však zlyhal. Bol odsúdený na päť rokov väzenia, ale po menej ako deviatich mesiacoch bol prepustený. Počas pobytu vo väzení nadiktoval svoje dielo Mein Kampf (Môj boj), v ktorom načrtol svoje rasistické a antisemitské ideológie a politické ciele.
Po prepustení z väzenia sa Hitler zameral na legálny nástup k moci. Využil nespokojnosť obyvateľstva spôsobenú hospodárskou krízou po roku 1929 a rastúcu politickú nestabilitu Weimarskej republiky. V roku 1932 sa NSDAP stala najsilnejšou stranou v Ríšskom sneme a 30. januára 1933 bol prezident Paul von Hindenburg Hitlerom menovaný za ríšskeho kancelára.
Totalitná diktatúra a druhá svetová vojna
Po nástupe k moci Hitler postupne zaviedol v Nemecku totalitnú diktatúru. Po požiari Ríšskeho snemu v roku 1933, z ktorého obvinil komunistov, boli zrušené občianske práva a slobody. V roku 1934, po smrti prezidenta Hindenburga, Hitler spojil úrady prezidenta a kancelára a prijal titul "Vodca" (Führer). Ako neobmedzený vládca Nemecka potláčal akúkoľvek opozíciu a zriaďoval koncentračné tábory pre svojich ideologických a "rasových nepriateľov".
Hitlerova agresívna zahraničná politika, zameraná na expanziu a podmanenie iných národov, viedla k porušeniu Versaillskej zmluvy. V roku 1938 anektoval Rakúsko (Anschluss) a na základe Mníchovskej dohody získal Sudety od Československa. V marci 1939 obsadil zvyšok českých krajín a 1. septembra 1939 napadol Poľsko, čím rozpútal druhú svetovú vojnu.
Andrej Žiarovský: Všetko, čo ste nevedeli o konci druhej svetovej vojny
Počas vojny nacistický režim pod Hitlerovým vedením zorganizoval masové vyhladzovanie Židov (holokaust), Rómov, Slovanov, homosexuálov, postihnutých a ďalších skupín obyvateľstva. Milióny ľudí boli zavraždené v koncentračných a vyhladzovacích táboroch.
Osobný život a smrť
Hitler sa narodil v rodine colníka Aloisa Hitlera a Klary Hitlerovej. Jeho pôvod bol predmetom špekulácií, čiastočne kvôli nejasnostiam ohľadom otcovho otca a možného incestu v rodine. Sám Hitler sa snažil svoju minulosť zatajiť a dokonca nechal zničiť dokumenty a rodné dediny svojich rodičov.
V súkromnom živote Hitler prejavoval záujem o umenie, najmä o diela Richarda Wagnera. Hoci sa prezentoval ako vegetarián a milovník zvierat, jeho sexuálne preferencie boli predmetom diskusií a špekulácií, pričom niektoré zdroje naznačujú deviantné sklony a mikropenis.
Na jar 1945, keď sa sovietske vojská blížili k Berlínu, Hitler zostal v bunkri. Dňa 29. apríla 1945 sa oženil so svojou dlhoročnou družkou Evou Braunovou a 30. apríla 1945 obaja spáchali samovraždu vo svojom bunkri, aby sa vyhli zajatiu.
Oslavy a pripomienky Hitlerových narodenín
Narodeniny Adolfa Hitlera, 20. apríl, boli v nacistickom Nemecku významným dňom. V roku 1939 sa napríklad v meste Kežmarok konali rozsiahle oslavy pri príležitosti jeho 50. narodenín, vrátane slávnostných sprievodov, prejavov a výzdoby mesta.
Aj po desaťročiach od jeho smrti sa objavujú prípady, kedy sú jeho narodeniny pripomínané nelegitímnymi spôsobmi. V roku 2017 boli napríklad členovia rakúskej rodiny v Salzburgu odsúdení za usporiadanie oslavy pri príležitosti 128. Hitlerových narodenín, kde sa objavili symboly ako torta s hákovým krížom a nacistické vlajky. Obžalovaní tvrdili, že išlo len o žart, avšak boli im udelené podmienečné tresty väzenia.
tags: #narodeniny #adolf #hitler