Slovenská kultúra a umelecký svet stratili 22. júla 2017 významnú osobnosť, keď vo veku 90 rokov zomrel v Bratislave profesor Štefan Nosáľ. Choreograf, pedagóg, folklorista a dlhoročný umelecký vedúci súboru Lúčnica bol považovaný za pilier, otca-zakladateľa a výraznú tvorivú osobnosť, ako aj učiteľa, ktorý navždy ovplyvnil slovenskú národnú kultúru.
Životná púť a vzdelanie
Štefan Nosáľ sa narodil 20. januára 1927 v Hriňovej na Raticovom vrchu. Po absolvovaní osemročného gymnázia v Banskej Bystrici v rokoch 1939 - 1947 pokračoval v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave, kde v roku 1953 úspešne ukončil štúdium stavebného inžinierstva. Jeho cesta k profesionálnemu folklóru však nebola priamočiara, keďže rodičia z neho chceli mať lekára alebo farára. Gény sa však oklamať nedali a on sa rozhodol venovať umeniu.
V rokoch 1953 - 1957 absolvoval štúdium na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde sa zameral na odbor choreografie tanca. Od roku 1968 začal na VŠMU pôsobiť ako pedagóg na Katedre tanečnej tvorby, ktorú v rokoch 1972 - 1992 aj viedol ako jej vedúci. Počas svojej aktívnej pedagogickej činnosti sa zaslúžil o uznanie samostatného statusu Tanečnej fakulty v rámci VŠMU a ako autor publikoval vysokoškolskú učebnicu „Choreografia ľudového tanca“, ktorá sa stala základnými skriptami pre podobne zamerané odborné školy v celom Československu. V roku 1974 habilitoval na docenta a v roku 1982 mu bol prezidentom republiky udelený titul profesor.
Štefan Nosáľ a fenomén Lúčnice
V roku 1949 sa Štefan Nosáľ stal tanečníkom Lúčnice ako člen mužskej skupiny „Odzemkári“, ktorá bola považovaná za jednu z jej základných zložiek. Onedlho bol zvolený aj za umeleckého vedúceho tanca a choreografa tejto skupiny. Od roku 1951 prevzal pozíciu umeleckého vedúceho a hlavného choreografa súboru Lúčnica, ktorého umelecký vývin a smerovanie formoval zásadným spôsobom až do posledných dní. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát, povznieslo súbor na takú úroveň, že je zaraďovaný medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore.
V Lúčnici vytvoril vyše 100 tanečných kompozícií a viacero samostatných celovečerných tematicky komponovaných programov. Medzi ne patria napríklad: Vitaj naša jar, Hra a práca, Pieseň a práca, To je Lúčnica, Elán a Lúčnica, Karpaty, Lúčnica a jej deti, Jubilejný program k 50. výročiu Lúčnice, Lúčnica na Křižíkovej fontáne v Prahe, či Lúčnica a hostia k 80. narodeninám Prof. Nosáľa. Vo svojich choreografiách vytvoril profesor Nosáľ svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov do ich umeleckej javiskovej štylizácie. Na základe osobného poznania, dlhodobých odborných výskumov, ako aj vlastného originálneho umeleckého jazyka, spracoval autentický folklórny materiál divácky veľmi príťažlivým a zároveň umelecky mimoriadne náročným spôsobom.
S Lúčnicou precestoval vyše 60 krajín sveta, čím úspešne exportoval slovenský folklór nielen mimo Bratislavy, ale aj do celého sveta. Absolvoval okrem tisícok vystúpení na Slovensku a v Čechách aj veľké množstvo zahraničných zájazdov. Jeho programy zožali obrovský úspech u miliónov divákov v celej Európe, USA, Kanade, Strednej i Južnej Amerike, Rusku, Číne, na Taiwane, v Hong-Kongu, Austrálii, Indonézii, či v Japonsku. Lúčnica sa tak stala jedným z najvýznamnejších kultúrnych veľvyslancov svojej krajiny.
Štefan Nosáľ s obrovskou energiou a chuťou do života prešiel pod jeho vedením viac ako 2 500 tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. V januári 2017 na záver oslavy svojich deväťdesiatin uviedol: „Lúčnica, tá je pre mňa všetkým. Inšpirácie som vždy bral od ľudí, ktorí boli okolo mňa. Každé predstavenie, ktoré uvedie, ma vždy duševne veľmi poteší.“ Jeho filozofia spočívala v tom, že folklór pre neho nebol múzeom tradičnej kultúry, ale vychádzal z neho a tvoril nové diela. Nebál sa pôvodné podoby ľudových tancov prekomponovávať a netajil pritom, že program sa „snažím robiť tak, aby to bola šou, ale nie prázdna a povrchná.“
Spolupráce a inšpirácie
Profesor Nosáľ spolupracoval s poprednými slovenskými hudobnými skladateľmi, z ktorých najčastejšími hudobnými partnermi boli Tibor Andrašovan, Ján Cikker, Alexander Moyzes, Svetozár Stračina, Peter Jantoščiak, Juraj Farkaš a Igor Bázlik. Popri Lúčnici spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom v Bratislave, pre ktoré vytvoril choreografie k operným inscenáciám ako Krútňava a Svätopluk (E. Suchoň), Jánošík a Beg Bajazid (J. Cikker), k baletnému predstaveniu Ej, husári (S. Stračina), či k historicky najúspešnejšiemu predstaveniu činohry SND, k spevohre Na skle maľované.
K najvýznamnejších zahraničným spoluprácam patrí vytvorenie choreografií a tancov pre belgickú Kráľovskú operu v Antverpách. Ako tanečník a herec účinkoval Štefan Nosáľ v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách, pri ktorých väčšinou spolupracoval aj ako choreograf a odborný poradca režiséra. Medzi ne patria Chorea amore a Chorea guernica (réžia M. Slivka), Tanečné miniatúry, Rok na dedine, Kytica trvalej krásy, Kubo, Sváko Ragan, Neďaleko do neba (réžia M. Ťapák), Rodná zem (réžia J. Mach), Hudba z Marsu (r. J. Kadár a E. Klos), Ej, tá človečina (r. M. Ťapák, B. Filan), spevohra Na skle maľované (r. K. Zachar), opery Jánošík a Svätopluk (r. J. Zachar), súborové tanečné programy Lúčnica a jej deti, Karpaty (r. M. Homolka), Lúčnica na Křižíkovej fontáne - Praha (ČT), Lúčnica - 60 rokov krásy a IMT Smile a Lúčnica - Made in Slovakia (r. J. Ďurovčík). Profesor Štefan Nosáľ je tiež autorom kníh a odborných publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984, reedícia 1991), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala). Ako vokálny sólista a hráč na fujaru nahral mnohé tradičné i komponované skladby do programov Lúčnice, TV inscenácií i pre potreby rozhlasového a televízneho vysielania.
Lúčnica - prof. Štefan Nosáľ - GEN.sk (2012)
Keď sa jeho dcéra Barbora vydala za speváka Joža Ráža, dal s Lúčnicou dokopy predstavenie so skupinou Elán, čo inšpirovalo aj pesničku „Tanečnice z Lúčnice“. Nedávno súbor pripravil podobný projekt so skupinou IMT Smile. Pracoval aj ako režisér programov najvýznamnejších festivalov v Strážnici, vo Východnej aj v Detve a predsedal porotám choreografických súťaží.
Ocenenia a uznanie
Za mimoriadny prínos a rozvoj v oblasti slovenskej kultúry bol profesor Štefan Nosáľ ocenený mnohými medzinárodnými cenami, ako aj najvyššími domácimi oceneniami a štátnymi vyznamenaniami:
- Zaslúžilý umelec (1968)
- Národný umelec (1989)
- Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (1997), udelený prezidentom SR Michalom Kováčom
- Pamätná medaila prezidenta SR (1997), pri príležitosti 70. narodenín
- Cena ministra kultúry (2001)
- Krištáľové krídlo (2001) v kategórii hudba
- Slovak Gold (2002)
- Pribinov kríž I. triedy (2007), za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR
- Cena Pavla Straussa (2010), za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia
- Čestný občan Detvy a Hriňovej
Významného životného jubilea - 90 rokov - sa profesor Štefan Nosáľ dožil 20. januára 2017. Pri tejto príležitosti mu prezident SR Michal Kováč odovzdal pozdravný list a Pamätnú medailu prezidenta SR, v ktorom mu poďakoval za dlhoročné úsilie o rozvíjanie tradičných znakov slovenskej ľudovej tanečnej kultúry.
Osobnosť a odkaz
Štefan Nosáľ bol nielen umelec, ale aj človek s obrovskou energiou a chuťou žiť. Svoju vitalitu pripisoval životu medzi mladými ľuďmi v Lúčnici. „Od mojich ľudí vyžadujem, aby mali jarý, zdravý prístup, takže sa nemôžem opustiť ani ja. Niekedy už nevládzem tak ako predtým, ale to oni ma vlastne nútia držať sa,“ priznal. Za takmer 70 rokov v umeleckom súbore čelil profesor Nosáľ mnohým nástrahám režimu, ale aj lásky. Práve v Lúčnici totiž stretol osudovú lásku, manželku Vierku, ktorá stála po jeho boku aj v časoch, keď bola Lúčnica v hľadáčiku vtedajších eštebákov.
Správa o jeho úmrtí zasiahla okrem rodiny aj všetky generácie jeho spolupracovníkov a tisícky ľudí, ktorí obdivovali jeho tvorbu. Verejnú sústrasť vyjadrili aj premiér a minister kultúry, ktorí zdôraznili, že Štefan Nosáľ sa svojím dielom hlboko dotýkal a dotýka našej duše. Bol a zostane mostom medzi autentickým folklórom, ako zdrojom našej identity, a jeho špičkovým umeleckým stvárnením, ktoré nám odovzdával prostredníctvom svojich diel a súboru Lúčnica. Režisér a choreograf Ján Ďurovčík, jeden z jeho najúspešnejších študentov, ho označil za génia a kľúčovú postavu pre Lúčnicu, ktorá dokázala národné umenie dostať na javisko tak, že ho akceptovalo nielen Slovensko, ale celý svet.
Jeho duch bude aj naďalej žiť vo vystúpeniach Lúčnice, ktorá bude jeho posolstvo šíriť nielen po Slovensku, ale aj vo svete. Profesor Štefan Nosáľ je autorom mnohých diel, ktoré formovali slovenskú kultúru a zanechali trvalý odkaz pre budúce generácie.
tags: #narodeniny #90 #rokov #stefan #nosal