Narodenie Panny Márie (v kresťanstve konštantínopolskej tradície známe ako narodenie [presvätej] Bohorodičky) je kresťanstvom predpokladaná udalosť narodenia Márie, matky Ježiša Krista. Toto slávenie je v predreformačných cirkvách oslavované ako významný nepohyblivý sviatok cirkevného roka. Katolícke a pravoslávne cirkvi ho slávia 8. septembra (resp. 21. septembra, keďže 8. september je podľa juliánskeho kalendára). Východná tradícia však k sviatku pripája deň predsviatku a obdobie posviatku (do 12. septembra).
Cieľom kresťanského slávenia nie je ani tak samotné Máriino narodenie, ako „večné predurčenie a požehnanie tej, ktorá sa jedného dňa stane Matkou Božieho Syna“.
Biblický a apokryfný kontext
Narodenie Panny Márie predstavuje mimobiblickú udalosť, ktorá je prvýkrát zachytená v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z 2. storočia. Napriek tomu, že sa narodenie nespomína v kánonických spisoch Nového zákona, jeho slávenie sa v stredovekých cirkvách stalo súčasťou cirkevnej tradície. Neskoršie relevantné apokryfy, ako napríklad Pseudo-Matúšovo evanjelium (pravdepodobne z 8. - 9. storočia), taktiež rozpracovali túto tému.
Rodičia Panny Márie - svätí Joachim a Anna
Máriinými rodičmi mali byť podľa apokryfu a tradície svätý Joachim a svätá Anna. V čase Máriinho splodenia a narodenia mal byť manželský pár už pomerne starý, pričom neplodnosť bola v Starom zákone vnímaná ako trest za hriechy. Keď preto Joachim raz chcel obetovať v chráme, Boží služobníci odmietli jeho obeť prijať a vytkli mu neplodnosť jeho manželstva. Joachim sa preto utiahol do púšte a sľúbil, že sa z nej nevráti, kým nedostane znamenie od Boha. Jeho manželka Anna sa zatiaľ modlila k Bohu o dieťa. Obom sa zjavil anjel a oznámil blížiace sa narodenie ich dcéry Márie. Pár sľúbil, že dieťa prinesú Bohu ako dar, a tak bola Mária vychovávaná v rituálnej čistote. Niektoré verzie a recenzie Jakubovho Protoevanjelia naznačujú panenské počatie v Anninom lone.
Miesto Máriinho narodenia je sporné. Protoevanjelium spomína v príbehu Jeruzalem, čo prijala aj neskoršia tradícia. Z Lk 1,26 sa naopak odvodzuje Nazaret, ktorý je zároveň spomenutý v oveľa neskorších apokryfoch.
Narodenie Panny Márie a Nepoškvrnené počatie
Pravoslávni kresťania slávia aj sviatok počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou (9. decembra), ale na rozdiel od katolíkov tvrdia, že Pannu Máriu nebolo možné vopred oddeliť od ostatných potomkov Adama, ktorí sa dopustili prvotného hriechu.
Katolícka cirkev okrem Narodenia Panny Márie slávi aj sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. december), ktoré bolo v roku 1854 Piom IX. vyhlásené za dogmu. Tá tvrdí, že Mária od chvíle, keď sa jej duša zjednotila s telom v lone jej matky, bola jedinou z ľudí „vykúpených... v predzvesti zásluh svojho Syna“ a Bohom chránená pred poškvrnou dedičným hriechom.
Historický vývoj slávenia
Východná cirkev
Sviatok vznikol najskôr v 5. storočí v Jeruzaleme (poprípade inde v Sýrii alebo v Palestíne), kde sa po Efezskom koncile zintenzívnil kult Bohorodičky a kde sa čítavalo Jakubovo protoevanjelium. V Konštantínopole (a následne v celej Byzantskej ríši) sa kult rozšíril v 6. storočí vďaka kontakionu Romana Sladkopevca, pochádzajúceho zo Sýrie.
Dátum 8. septembra sa podľa tradície odvíja od vysvätenia Baziliky Narodenia Panny Márie (dnes Kostol svätej Anny v Jeruzaleme) koncom 5. storočia. V Byzancii sa slávenie sviatku začínalo už v jeho predvečer a oslavy trvali ďalšie štyri dni. Samotný sviatočný deň narodenia Bohorodičky (8. septembra) začínal konštantínopolský patriarcha bohoslužbou pannychis. Po rannej bohoslužbe konali obyvatelia procesiu na konštantínopolskom fóre. Odtiaľ cisár odišiel do Chrámu Bohorodičky Chalkoprateia. Po liturgii usporadúval cisár hostinu.
Niekoľko kázní k sviatku napísal začiatkom 8. storočia svätý Andrej Krétsky. O narodení Panny Márie písali aj Ján Damaský a patriarcha Germanos. V Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi je Narodenie Panny Márie jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov (dodekaortion), pričom v byzantskom kalendári predstavuje prvý veľký sviatok liturgického roka (začínajúceho 1. septembra).
Západná cirkev
Latinská cirkev prijímala pôvodne východný sviatok pomalšie. Podľa legendy mal sviatok v Angers zaviesť v dôsledku zjavenia okolo roku 430 svätý Maurilius. V noci 8. septembra mal počuť anjelov spievať v nebi, a keď sa pýtal na dôvod, povedali, že tak robia preto, že sa v ten deň narodila Panna. Táto tradícia však nie je podložená historickými dôkazmi.
Sviatok Narodenia Panny Márie sa však nachádzal tiež v gelasiánskom (7. storočie) a gregoriánskom (8. až 9. storočie) sakramentári. Pápež Sergius I. (687 - 701) predpísal na tento sviatok litánie a procesiu, čím ho započítal medzi štyri veľké mariánske sviatky. Celkovo však jeho tradícia nebola taká veľká, ako na Východe. Svätý biskup Fulbert z Chartres († 1028) o ňom hovorí ako o nedávnej inštitúcii a jeho tri kázne sú najstaršími latinskými kázňami pre tento sviatok. Oktávu sviatku zaviedol pápež Inocent IV.
Teologický odkaz a hymny
Pravoslávne a gréckokatolícke hymny k sviatku zdôrazňujú, že narodenie Presvätej Bohorodičky, „radosť celého vesmíru“, znamená začiatok spásy ľudstva, pretože Božou prozreteľnosťou bola Panna Mária predurčená stať sa matkou Božou, Krista Spasiteľa. Podobne aj Ján Pavol II. vo svojich homíliách videl v narodení Panny Márie obraz (ikonu) odvekého Božieho plánu, Božej milosti a tajomstva Vtelenia.
Diakon Michal Sandánus, homília na sviatok Nanebovzatie Panny Márie. Kamera : Štefan Války.
Ikonografia a umenie
Ranokresťanská ikonografia zobrazuje na pohovke ležiacu svätú Annu, ktorej pomáhajú pôrodné asistentky kľačiace vedľa nej. Schéma opakuje neskoroantický motív narodenia boha či hrdinu (napríklad tkaný obraz Narodenie Dionýza zo 4. - 5. storočia v Louvri v Paríži). Prvé obrazy tohto výjavu sa objavili vo vyrezávaných diptychoch (6. storočie, Ermitáž, Petrohrad) a na freskových cykloch (8. storočie).
Vývoj v byzantskom a staroruskom umení
V byzantskom umení sa ikonografia Narodenia Presvätej Bohorodičky rozvinula osobitne v období po ikonoklastickom období. Zahŕňa obraz svätej Anny na pohovke s tromi pannami nesúcimi dary a slúžkou kúpajúcou sa dieťa. Neskôr sa objavil aj obraz sediaceho Joachima. Fresky s motívom sa nachádzajú v skalnom chráme v údolí Kizilcukur v Kapadócii z rokov 850 - 860. Významná iluminácia narodenia sa nachádza v obrázkovom Menológiu Bazila II. (976 - 1025). Neskôr, v druhej štvrtine 12. storočia, sa objavila na miniatúre v rukopise Homílií Jakuba Kokkinobafa, ktorá zahŕňa veľké množstvo ilustrácií života Panny Márie. Zobrazuje Annu na lôžku obklopenú kňazmi a staršími, ktorí žasnú nad zázrakom narodenia neplodnej ženy. Mozaika s motívom (ešte bez Joachima) sa nachádza v monastieri v Dafni (okolo 1100). Zobrazuje bohatstvo obydlia Máriiných rodičov (napríklad vejár z pávích pier), na čo nadviazala aj neskoršia byzantská (palaiológovská) ikonografia vnášajúca prvky palácovej architektúry (napríklad Chrám svätých Joachima a Anny v Monastieri Studenica, 1314). Neskoršie zobrazenie sa nachádza v Chráme svätého Pantaleóna v Nerezi. V chráme Chóra sa obraz tvorí ako časť cyklu života Bohorodičky. Najstaršia zachovaná ikona pochádza z 12. storočia.
V staroruskom umení nadväzovali rané obrazy narodenia Panny Márie na byzantskú ikonografiu. Najstarším príkladom sú fresky v Chráme svätej Sofie v Kyjeve (40. roky 11. storočia) či fresky v Chráme Premenenia Pána Mirožského kláštora v Pskove (40. roky 11. storočia). Od 16. storočia bola scéna Narodenia Presvätej Bohorodičky doplnená o scénu „láskanie Márie Joachimom a Annou“ (nástenné maľby v Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky vo Ferapontovskom monastieri, 1502 či ikona s výjavmi z protoevanjelického cyklu Narodenie Matky Božej s obrazmi pozemského života, polovica 16. storočia, Usťuženskij krajevedčeskij muzej).
Západné umenie
V západnom (latinskom) umení sa motív narodenia Panny Márie z dôvodu priameho neprevzatia apokryfných textov výraznejšie šíril až od polovice 13. storočia. Vplyv na rozšírenie motívu mali najmä byzantské protoevanjelické cykly rozšírené v Taliansku (mozaiky v Santa Maria in Trastevere v Ríme, po 1195), freska od Giotta v Padove (1303 - 1306) a triptych Pietra Lorenzettiho (1342).
Narodenie Panny Márie v kontexte islamu
Narodenie Márie zobrazuje aj Korán. V súre 3, verš 36 sa uvádza: „Keď ju porodila, povedala: ‚Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia.‘ A Boh lepšie vie, čo porodila. ‚Dieťatko mužského pohlavia nie je ako dieťatko ženského pohlavia a nazvala som ju Marjam.‘“ Verš 37 dodáva: „Jej Pán ju prijal (Máriu) dobrým prijatím a dal jej vyrásť rastom dobrým a zveril ju Zachariášovi. Vždy, keď k nej Zachariáš vošiel do mihrábu, našiel u nej potravu. Povedal: ‚Mária, odkiaľ to máš?!‘ Povedala: ‚Je to od Boha.‘“
Patrocínia na Slovensku
V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. Celkovo je tretím najrozšírenejším, no prvenstvo mu patrí v Trnavskej arcidiecéze, Nitrianskej diecéze a Banskobystrickej diecéze. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov, medzi nimi viaceré baziliky minor (pozri Kostol Narodenia Panny Márie a Bazilika Narodenia Panny Márie). Narodeniu Presvätej Bohorodičky je zasvätených 83 chrámov, čo je 10. miesto. Spolu tieto patrocínia prevyšujú aj patrocínium svätého Michala archanjela, ktorému je zasvätených 201 chrámov.
Narodenie Panny Márie ako prikázaný sviatok v Katolíckej cirkvi
História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.
Prikázaný sviatok označuje slávnosť, ktorú máme zasvätiť ako nedeľu. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti, a na svätej omši sa zúčastní už v predvečer sviatku.
Narodenie Panny Márie (8. septembra) je v Rímskokatolíckej cirkvi prikázaným sviatkom. Okrem tohto sviatku medzi ďalšie prikázané sviatky patria napríklad:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. januára)
- Zjavenie Pána (6. januára)
- Nanebovstúpenie Pána (pohyblivý sviatok, 40. deň po Veľkej noci)
- Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (pohyblivý sviatok)
- Svätí Peter a Pavol, apoštoli (29. júna)
- Nanebovzatie Panny Márie (15. augusta)
- Všetkých svätých (1. novembra)
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. decembra)
- Narodenie Pána (25. decembra)
Niektoré prikázané sviatky, ako napríklad svätý Jozef, ženích Panny Márie, sú v niektorých regiónoch dišpenzované (tzn. neslávia sa ako prikázané sviatky).