Úvod: Symbolická bodka za 45 rokmi služby
Dňa 28. decembra 2023 sa uskutočnila symbolická skupinová formácia štyroch posádok s vrtuľníkmi Hind Vzdušných síl Armády ČR nad krajinou západného suseda a ich pristátie na stojisko domovskej 22. základne vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou. Tento akt dal oficiálnu bodku za prevádzkou ruských, viacúčelových, bojových a prepadových vrtuľníkov, určených na priamu podporu pozemných vojsk v Českej republike. Príbeh s názvom Mil Mi-24 HIND tak s príchodom nového roku 2024 po viac ako štyridsiatich piatich rokoch začína byť minulosťou.
História a vývoj vrtuľníka Mil Mi-24 Hind
Zrod bojového vrtuľníka: Požiadavky a prototyp V-24
Plány a požiadavky na konštrukciu nového bojového vrtuľníka, určeného aj na transport plne vyzbrojených vojakov, sa v Sovietskom zväze rodili už v priebehu šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Konštrukčná kancelária M. L. Miľa ich mala rozpracovaných hneď niekoľko. Niektoré z nich zostali len na rysovacích doskách, iné sa dopracovali až na výrobné linky. V tomto období však vo velení sovietskej armády nepanoval jednotný názor na to, či rozvíjať rovnakým tempom strategické (nukleárne) aj konvenčné zbrane. Milovi sa podarilo presvedčiť vtedajšieho zástupcu ministra obrany ZSSR A. A. Grečka, aby vytvoril komisiu, ktorá by preskúmala potrebu nových bojových vrtuľníkov. Napriek rozdielnym názorom nakoniec komisia vyhlásila 6. mája 1968 súťaž na výrobu nového dvojmotorového vrtuľníka pre priamu podporu pozemných vojsk.
Prototyp označený V-24, ktorý môžeme považovať za priameho predchodcu dnešných Hindov, úspešne vzlietol 19. septembra 1969. Niesol v sebe čiastočne prvky svojich predchodcov Mil Mi-8 a Mil Mi-14. Vyznačoval sa mohutnou presklenou kabínou v prednej časti stroja s dostatkom miesta pre všetkých troch členov posádky a jeho charakteristickými vlastnosťami boli robustnosť, výkonnosť, vysoká nosnosť a rýchlosť. Po dvoch prototypoch prišla 10-kusová predséria, označovaná aj ako Hind B. V júni 1970 sa začali armádne skúšky týchto strojov. V tomto období zomrel vo veku 61 rokov vedúci konštrukčnej kancelárie M. L. Miľ.
Prvé výrobné verzie a ich evolúcia
Do sériovej výroby sa dostala mierne pozmenená a vylepšená verzia označovaná ako Mi-24A (Hind A). Bola to prvá sériovo vyrábaná verzia vrtuľníka Mi-24, ktorej produkcia prebiehala v rokoch 1971 až 1975 a celkovo bolo vyrobených 250 kusov. Dvojica motorov TV3-117 poháňala hlavný päťlistý rotor a trojlistý chvostový rotor, ktorý bol na pravej strane. Operátor - strelec a pilot sedeli v jednom kokpite: strelec vpredu a pilot za ním mierne naľavo. Nákladný priestor pre 8 výsadkárov bol vybavený dvojkrídlovými dverami, ktoré sa otvárali nahor a nadol. Okrem vojakov bolo možné prepraviť interne aj náklad do hmotnosti 1 500 kg, alebo nadmerný náklad s hmotnosťou do 2 500 kg na vonkajšom závese. Výzbroj pozostávala z guľometu kalibru 12,7 mm a štyroch protitankových rakiet 9M17 „Falanga-M“ so systémom manuálneho navádzania. Tieto rakety neboli príliš presné, s pravdepodobnosťou zásahu cieľa nie vyššou ako 30 %, a na Mi-24A boli integrované len preto, lebo vývoj komplexu Šturm meškal. Cvičná verzia s názvom Mi-24U (Hind C) sa od Mi-24A odlišovala absenciou guľometu a riadených protitankových rakiet 9M17, pričom mala zdvojené riadenie.
Takmer štyri roky od úspešného vzletu prvého prototypu, v roku 1973, prichádza konštrukčná kancelária s novou, moderne prepracovanou variantou pomenovanou Mi-24D (Hind D). Výraznej zmeny sa dočkala hlavne predná časť vrtuľníka, kde pilotná kabína dostala tandemové usporiadanie sedadiel za sebou, pričom operátor zbraňových systémov sedel vpredu a za ním, na mierne vyvýšenom poste, pilot. Tretí člen posádky, palubný technik, mal svoje miesto v spojovacom tuneli medzi kokpitom a nákladovým priestorom. Pre lepšiu manévrovateľnosť bol chvostový rotor presunutý z pravej na ľavú stranu a zmenil sa aj smer jeho otáčania. Mi-24D začali schádzať z výrobných pásov v roku 1973 (začiatok sériovej výroby sa datuje do roku 1975). Stroje verzie D určené na export boli označované ako Mi-25. Celkovo bolo vyrobených okolo 350 kusov. U školnej verzie Mi-24DU bol vypustený pohyblivý guľomet a namiesto operátora zbraňových systémov zaujal miesto druhý pilot-inštruktor.
Stále sa zlepšujúca konštrukcia Mi-24 priniesla ďalšiu verziu označenú ako Mi-24V (Hind E). Táto verzia, vyrábaná od marca 1976 až do roku 1986, bola výkonnejšia a disponovala vylepšenými zbraňovými systémami. Bola vylepšená o protitankové rakety 9M114 kompletu 9K113 Šturm-V a zameriavací systém Raduga-Š, ktoré zvýšili pravdepodobnosť zásahu cieľa na 92 %. Rakety 9M114 boli vybavené bojovou časťou s hmotnosťou 6 kg a mali dolet 5 000 m. Neriadené rakety S-5 neboli v boji príliš účinné, preto boli nahradené výkonnejšími S-8 (4 bloky po 20 rakiet) a S-13 (4 bloky po 5 rakiet). Na prelome 80. a 90. rokov sa arzenál Mi-24V rozšíril aj o neriadené rakety S-24. Celkovo bolo vyrobených asi 1000 kusov tejto verzie, exportne známej aj ako Mil Mi-35.
Medzi rokmi 1986 - 1989 bolo vyrobených ešte okolo 620 mierne odlišných Mi-24P (Hind F) a Mi-24G. Ich hlavnou zmenou a vizuálnou odlišnosťou bola zmena v hlavňovej výzbroji. Tieto verzie nepoužívali bežné otočné strelecké veže, ale pevné dopredu strieľajúce 30mm kanóny. Keďže rotačný guľomet JakB-12,7 bol vhodný len na ničenie živej sily a neobrnenej techniky, bol nahradený kanónom GŠ-30K kalibru 30 mm. Jeho vyššia hmotnosť a sila spätného nárazu pri streľbe však neumožňovali jeho inštaláciu do pôvodnej otočnej veže pod nosom vrtuľníka, preto bol uchytený na pravej strane trupu. Ako vyplynulo z reálneho nasadenia Mi-24P, palebná sila GŠ-30K bola zbytočne veľká, preto bol neskôr nahradený pohyblivým dvojhlavňovým kanónom kalibru 23 mm GŠ-23L. Ako ďalšie varianty boli prieskumné a zameriavacie modely Mi-24R (Hind G1) a Mi-24K (Hind G2) a veľa ďalších modernizovaných verzií a príbuzných variant. Objem výroby dosiahol 5 200 kusov a Mi-24 slúžia alebo slúžili v 45 štátoch. Svetová verejnosť sa o existencii tohto typu dozvedela v roku 1974, kedy boli v odbornej literatúre publikované jeho prvé fotografie.
Mil Mi-24 Hind v Československu a Českej republike
Príchod „Hindov“ a ich prerozdelenie
V júli 1978 sa späť domov do Československa vrátila prvá skupina technikov, operátorov a pilotov po úspešnom preškolení na typ z Frunze (dnešný Biškek, hlavné mesto Kirgizstanu). Takpovediac súbežne s ich návratom k 51. vrtuľníkovému pluku do Prostějova ruskí piloti prelietli prvú štvoricu nových bojových vrtuľníkov Mil Mi-24D dňa 24. augusta 1978. Celkovo zo Sovietskeho zväzu putovalo do stavu ČSĽA do roku 1982 spolu 28 kusov vrtuľníkov modelového radu D a dva kusy cvičnej verzie známej ako DU.
Postupnými inováciami a dovybavením vznikali v ZSSR súbežne ďalšie pokročilé varianty. Jednou z nich bol aj Mil Mi-24V HIND E, exportne označovaný a známy aj ako Mil Mi-35. V priebehu rokov 1985 - 89 putovalo z výrobných liniek v Rostove na Donu do vtedajšieho Československa 31 kusov. Ich domovskou základňou sa stal 11. vrtuľníkový pluk sídliaci v Plzni na letisku v Bory.
Rozpadom federácie dochádzalo aj k prerozdeleniu vrtuľníkovej techniky v pomere 2:1 v prospech ČR. Na Slovensko tak putovalo desať „véčiek“, deväť „déčiek“ a jedna „déúčka“, čo bola jedna tretina z celkového počtu „dvadsaťštvoriek“. Plzenský vrtuľníkový pluk sa presunul do Líní, kde zotrval do momentu, keď v ČR prišlo k zlúčeniu vrtuľníkových plukov do jednej spoločnej základne v Přerove. Stroje Mi-24 mali vo výzbroji aj vojenské letectvo Slovenskej republiky. Do roku 2013 bolo plánované ich postupné vyradenie a všetky vrtuľníky Mil Mi-24 vzdušných síl SR boli napokon vyradené už 20. februára 2011.
Modernizácia a postupný koniec služby
Po dosť turbulentných deväťdesiatych rokoch, kedy prevádzka Hindov v ČR bola čiastočne obmedzená pre nedostatok personálu a chýbajúci rezurs, prichádza náprava v podobe dodávky sedemnástich nových vylepšených Mil Mi-24/35, získaných čiastočnou deblokáciou ruského dlhu v rokoch 2003 až 2006. Tieto stroje disponovali výkonnejšou pohonnou jednotkou TV3-117VMA, možnosťou použitia chladičov výstupných plynov, osvetlením exteriéru a interiéru prispôsobeným na použitie nočného videnia, a navigačným vybavením Garmin-155 XL. Ich čiastočná kompatibilita so systémami NATO predurčovala tieto stroje na dlhodobé a perspektívne využitie do budúcich rokov. S generálnymi opravami a čiastkovou modernizáciou zotrvali v prevádzke u 221. vrtuľníkovej letky z Náměště nad Oslavou až do času, keď ich v službách Vzdušných síl Armády ČR nahradili nové bojové vrtuľníky americkej výroby Bell AH-1Z Viper. A ten čas prišiel práve teraz, s koncom kalendárneho roka 2023.
Bojové nasadenie Mil Mi-24: Od PVOS po medzinárodné konflikty
Obrana vzdušného priestoru ČSSR
S „dvadsaťštvorkami“ nasadenými v systéme protivzdušnej obrany štátu (PVOS) sa začalo počítať od roku 1984, kedy hlavne na západnej a juhozápadnej hranici ČSSR slúžili na dočasne vyčlenených stanovištiach v Zhůří, Kříženci, Moravských Budějoviciach, Božiciach a Malackách. Prevažne v západnej časti republiky v okolí Šumavy vrtuľníky Hind vyzbrojené ostrou muníciou často vzlietali ako ostraha proti vrtuľníkom Kiowa a Cobra americkej brigády Redcatchers, pôsobiacej v blízkosti hraníc na území západného Nemecka. Lietalo sa v horskom prostredí, v malých výškach, v údoliach medzi kopcami, veľakrát v krutej zime s vysokou vrstvou snehu. Aj preto mnohí priami účastníci z radov pilotov či technikov považujú tieto misie za pamätné a prínosné. Pádom železnej opony však služba vrtuľníkov v PVOS rapídne strácala opodstatnenie a letov výrazne ubúdalo.
Skúsenosti z Afganistanu a iných konfliktov
Otvorením hraníc a pričlenením k Severoatlantickej aliancii sa nasadenie Mil Mi-24 do zahraničných misií dlhodobo plánovalo a reálne sa uvažovalo nad viacerými variantmi ich využitia. Do úvahy prichádzali operácie na Balkáne, v Bosne a Hercegovine aj KFOR v Kosove. Nezabúdalo sa ani na nasadenie týchto prostriedkov počas vojnového konfliktu v Afganistane. Žiadna zo spomenutých misií sa v skutočnosti nezrealizovala, s výnimkou pôsobenia pilotov, operátorov a technikov v rámci vzdelávania a výcviku nových posádok v Kábule. Tu však k činnosti využívali iba techniku Afganskej armády.
Mi-24 sa zúčastnili intenzívnych bojov v Afganistane v 80. rokoch. Nasadenie sovietskych vrtuľníkov bolo spočiatku pre povstalcov veľmi nepríjemné. Mi-24 čoskoro získali od svojho nepriateľa prezývku „satanov koráb“. Nadvláda vrtuľníkov mala za následok, že USA dodali mudžahedínom protilietadlový komplet FIM-92 Stinger. Prvý Hind bol stratený v boji s mudžahedínmi 30. mája 1979. V Afganistane sa Mi-24 v dôsledku väčších nadmorských výšok, ako aj viacerých skúseností z bojov zväčša odľahčovali, často aj za cenu zníženého pancierovania.
Neskôr boli nasadené ruskou stranou počas viacerých vojen v Čečensku. Zúčastnili sa aj občianskej vojny v Sierra Leone. Počas iránsko-irackej vojny došlo k viacerým leteckým súbojom irackých Mi-25 s iránskymi vrtuľníkmi AH-1J SuperCobra. Irackí piloti si vo všeobecnosti stroje Mi-25 pochvaľovali, najmä pre ich vysokú rýchlosť, dolet, všestrannosť a veľkú nosnosť.
Úloha vo vojne na Ukrajine (2022)
Dňa 24. februára 2022 zahájilo Rusko na Ukrajine letecké operácie na podporu pozemných vojsk, ktoré sa snažili obsadiť niekoľko ukrajinských miest. Popri lietadlách Su-34 zohrávali dominantnú úlohu pri útokoch na pozemné ciele útočné vrtuľníky vrátane typov Mi-24/35. Tie počas prvých mesiacov vojny vykonávali spolu s vrtuľníkmi Ka-52 a Mi-28 bojové lety vo veľmi nízkej výške, odkiaľ pôsobili proti ukrajinským silám. Zvyčajne lietali vo dvojiciach a proti ukrajinskej pechote používali kombináciu neriadených rakiet a kanónov. Proti obrneným vozidlám a iným opevneným cieľom nasadzovali protitankové riadené strely. Stroje Mi-24 a Ka-52 sprevádzali tiež transportné vrtuľníky Mi-8/17 prevážajúce ruské výsadkové jednotky na letisko Hostomel hneď v prvý deň invázie. Počas tejto misie bol zostrelený minimálne jeden Mi-24 protitankovou raketou Javelin použitou v režime priameho útoku.
České Mi-24 vo svete: Tigria letka a Display Team
NATO Tiger Association a „Přerovské Tigre“
Tigria asociácia je vo svojej podstate prestížne medzinárodné združenie armádnych letiek členských štátov NATO, nesúcich vo svojom znaku podobizeň mačkovitej šelmy. Plnohodnotným členom asociácie sa po niekoľkoročnom pôsobení v pozícii čakateľa od roku 2001 stala aj 331. vrtuľníková letka, tzv. „Přerovské Tigre“. Tá vznikla 1. januára 1995 zlúčením vtedy zanikajúcich vrtuľníkových útvarov z Plzne a Prostějova. Dnes ju poznáme ako 221. vrtuľníkovú letku Vzdušných síl Armády ČR, pôsobiacu v rámci 22. základne vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou. So svojimi posádkami a vrtuľníkmi Mil Mi-24 sa zúčastňovali každoročného populárneho stretnutia tigrov, NATO Tiger Meet, kde pravidelne zbierali skúsenosti, úspechy a ocenenia.
Prvým a jedným z najvýznamnejších ocenení bol zisk Silver Tiger Trophy na stretnutí tigrích letiek v roku 2002 za najlepšiu posádku na základni Beja v Portugalsku. Okrem tohto ocenenia české Hindy priniesli domov aj „The Best Painted Aircraft Trophy“, čo je vyznamenanie za najkrajšie sfarbený vrtuľník na Tiger Meet. V roku 2005 sa to podarilo posádke s vrtuľníkom trupového čísla 7353 v sfarbení Night Tiger na stretnutí NTM hostiteľa TuAF 192. Filo na AFB Balikesir v Turecku a o pár rokov neskôr v roku 2016 v španielskej Zaragoze za kamufláž Allien Tiger na vrtuľníku trupového čísla 3366. Žiaľ, posledným tigrím stretnutím pre české „dvadsaťštvorky“ pred ich definitívnym vyradením bolo to, ktoré sa konalo v polovici mája v roku 2022 na leteckej základni Araxos v Grécku.
CzAF Hind Display Team: Balet na oblohe
Demonštrovať na verejných hromadných podujatiach a leteckých dňoch úroveň pripravenosti, vycvičenosti a vybavenia je hlavným poslaním predvádzacieho tímu. Ten z Prostějovského 51. vrtuľníkového pluku svoju premiéru absolvoval v roku 1988 ukážkou dvojice Hindov pod vedením podplukovníka Jiřího Macuru na „Leteckém dni s květy ve Kbelích“. Spoločné vystúpenie posádok zožalo mimoriadne uznanie. Pozvaní na vystúpenia začalo pribúdať. Právom sa ukážka skupinovej zlietanosti a vyššej techniky pilotáže dvojice vrtuľníkov začala prirovnávať k baletu na oblohe. Pádom železnej opony po roku 1990 a otvorením hraníc sa objavili nové možnosti prezentácie smerom na západ od našich hraníc. A tak v roku 1991 piloti prvýkrát prijali pozvanie demonštrovať svoje umenie a vystúpili vo Švajčiarsku.
Rok 1992 priniesol vznik nového predvádzacieho tímu. U 11. vrtuľníkového pluku v Plzni vzniká pod velením podplukovníka Františka Dvořáka nový predvádzací tím tvorený štyrmi Mi-24V, neskôr všetkým známy ako „Display Box“. Ich vystúpenie charakterizoval let štyroch vrtuľníkov v tesnej skupinovej formácii, ku ktorým o rok neskôr pribudol piaty. Ten vypĺňal hluché miesta v zostave skupiny a jeho pilot podplukovník Bohuslav Dvořák ním predvádzal vyššiu techniku pilotáže. Prvú verejnú prezentáciu mali v Přerove, najväčší úspech však zožali na veľkých medzinárodných leteckých dňoch CSIAF 92 v Bratislave. V zahraničí to bol rakúsky Linz.
Mil Mi-24\35 Attack Helicopters In Action
História individuálnych vystúpení sa začala datovať omnoho skôr. „Dvadsaťštvorku“ ČSLA po prvýkrát uvideli diváci už v roku 1981 v Kunoviciach v pilotáži už spomenutého pplk. Jirka Macuru. S malými obmenami sme sa s týmto vrtuľníkom stretávali dlhých 42 rokov a vždy to bolo jedno z najväčších lákadiel leteckých dní. Hind v podaní českých predvádzacích pilotov získal ako v skupinových, tak aj v sólových vystúpeniach nespočetné množstvo ocení a uznaní naprieč celou Európou. Tým najdojemnejším a hodnotným vystúpením bolo to posledné, verejné na Mošnovskom letisku v nedeľu 17. septembra 2023 pri príležitosti minuloročných Dní NATO v podaní mjr. Václava Špačeka. Sezóna leteckých dní 2023 bola zároveň ostatnou aktívnou pre Mil Mi 24/35 Hind Czech Air Force Display Team.
S prívlastkom posledné: Definitívne vyradenie
Záverečné ostré streľby a verejné vystúpenia
V polovici mája minulého roku na strelnici Ondrějov vo vojenskom výcvikovom priestore Boletice, strely odpálené z paluby českých bojových Hindov zasiahli posledné cvičné ciele v rámci plánovaných ostrých strelieb. Počas dňa i v noci s využitím nočného videnia posádky odpálili stovky striel zo štvorhlavňového rotačného guľometu ráže 12,7mm, dvoch dvojhlavňových kanónov GŠ23 ráže 23 mm, ale aj neriadených protizemných rakiet S8, vystrelených z raketových blokov B-8V-20 nesených pod krídlami. Nalietali 16 letových hodín jednotlivo, ale aj v skupine dvoch vrtuľníkov a na nevyhnutné technické operácie medzi jednotlivými vzletmi použili predsunuté poľné letisko, tzv. FARP „Forward Arming and Refuelling Point“, zriadený dočasne neďaleko strelnice.
Viacúčelový bojový vrtuľník Hind v českých farbách predstavoval vždy významné a taktiež nenahraditeľné lákadlo pre divákov, laickú i odbornú verejnosť počas vystúpení na leteckých prehliadkach a výstavách. Posledné medzinárodné vystúpenie za hranicami ČR absolvovala posádka majora Václava Špačeka so strojom trupového čísla 3366 práve na Slovensku počas leteckých dní SIAF 2023 v Malackách. Derniéru vzdušného baletu pred divákmi mali domáci možnosť zažiť počas dvoch dní na najväčšej obrannej a bezpečnostnej prehliadke v strednej Európe, známej ako „Dny NATO a Dny Vzdušných sil Armády České republiky 2023“ v Mošnove pri Ostrave.
Spomienkové stretnutie a odkaz generála Straku
V sobotu, 14. októbra 2023 základňa vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou usporiadala spomienkové stretnutie bývalých a aktívnych príslušníkov armády, ktorí prevádzku „dvadsaťštvoriek“ počas 545 mesiacov aktívnej služby zabezpečovali. Na letisku sa zišli velitelia, piloti, operátori, technici a členovia letového či podporného personálu. „Po desaťročiach opúšťajú našu armádu bojové vrtuľníky Mi-24, ktoré nahradia moderné americké stroje. Vrtuľníky Mi-24 slúžia v armáde 45 rokov. Prvé kusy dorazili v auguste 1978, to bola ešte staršia varianta D. Do desiatich rokov bola ešte doplnená varianta V,“ zaznelo na podujatí.
Generál Rudolf Straka, veliteľ základne v Náměšti nad Oslavou, dodal: „Určite tá nostalgia je, ale musíme si uvedomiť, že musíme naše schopnosti stále doplňovať a vylepšovať. Takže ako má niekto nostalgiu po tlačidlovom telefóne a napriek tomu používa chytrý telefón, tak tak to vidím ja.“ Staré stroje ešte s analógovými prístrojmi strieda kabína, ktorá je digitálna. S postupným rozvojom a stále sa zvyšujúcimi výkonmi vrtuľníkov sa ich úloha menila z púhej transportnej a záchrannej role aj na plnenie úloh priamej palebnej podpory.
Prehľad hlavných verzií a technických charakteristík
Charakteristika konštrukcie
Mi-24 je dvojmotorový vrtuľník celokovovej polškrupinovej konštrukcie. Dva turbohriadeľové motory TV3-117 poháňajú hlavný nosný päťlistý kovový rotor. Vyrovnávací trojlistový rotor je rovnako kovový. Posádku stroja tvoria 2 letci - pilot a strelec-operátor - a palubný technik. Do nákladného priestoru Mi-24 sa zmestí 1 500 kg nákladu alebo 8 sediacich či 16 stojacich plne vyzbrojených vojakov. Výzbroj tvorí jeden štvorhlavňový guľomet 12,7 mm s 1470 nábojmi v prednej otočnej streleckej veži. Pod krídlami unesie max. osem protitankových navádzaných rakiet 9M114 (AT-6 „Spiral“). Ďalej nosiče rôznych druhov neriadených rakiet vzduch-zem.
Varianty Mil Mi-24
Mi-24A (Hind A)
Prvá sériovo vyrábaná verzia (1971-1975, 250 kusov). Dvojica motorov TV3-117, päťlistý hlavný a trojlistý chvostový rotor na pravej strane. Posádka v jednom kokpite (strelec vpredu, pilot za ním mierne naľavo). Nákladný priestor pre 8 výsadkárov alebo 1500 kg nákladu. Výzbroj: guľomet 12,7 mm a štyri protitankové rakety 9M17 „Falanga-M“.
Mi-24U (Hind C) / Mi-24DU
Cvičná verzia s zdvojeným riadením. Odlišovala sa absenciou guľometu a riadených protitankových rakiet 9M17 (u Mi-24U), resp. pohyblivého guľometu a prítomnosťou druhého pilota-inštruktora namiesto operátora (u Mi-24DU).
Mi-24D (Hind D) / Mi-25
Verzia s prepracovanou prednou časťou trupu a dvoma separátnymi kabínami pre pilota a operátora v tandemovom usporiadaní (operátor vpredu, pilot vzadu). Chvostový rotor presunutý na ľavú stranu so zmeneným smerom otáčania pre lepšiu manévrovateľnosť. Sériová výroba od roku 1973/1975. Exportná modifikácia označená ako Mi-25.
Mi-24V (Hind E) / Mi-35
Výkonnejšia verzia (vyrábaná 1976-1986, asi 1000 kusov) s vylepšenými zbraňovými systémami, vrátane protitankových rakiet 9M114 kompletu 9K113 Šturm-V a zameriavacieho systému Raduga-Š. Neriadené rakety S-5 nahradené výkonnejšími S-8 a S-13, neskôr aj S-24. Exportná modifikácia známa ako Mi-35.
Mi-24P (Hind F) a Mi-24G
Verzie vyrábané v rokoch 1986-1989 (okolo 620 kusov) s hlavnou zmenou v hlavňovej výzbroji. Namiesto otočnej veže pevné dopredu strieľajúce 30mm kanóny GŠ-30K na pravej strane trupu, neskôr nahradené pohyblivým dvojhlavňovým kanónom GŠ-23L kalibru 23 mm.
Prieskumné a zameriavacie modely
Zahŕňali Mi-24R (Hind G1) a Mi-24K (Hind G2), ako aj mnohé ďalšie modernizované verzie a príbuzné varianty. Celkovo bolo vyrobených 5200 kusov Mi-24.