Najkrajšie Vianoce: Choreografia a aktivity pre deti

Vianoce sú obdobím plným rozprávok, rodinnej pohody a radosti. Jedným zo spôsobov, ako deťom spríjemniť toto čarovné obdobie, je zapojiť ich do tvorby a nacvičovania vianočnej choreografie.

Prečo tancovať s deťmi?

Tanec je nesmierne náročná a zároveň ľahučká vyjadrovacia forma. V čistom a spontánnom prejave detí pri hrách a tančekoch sa skrýva umenie. A práve hra je rozmer, ktorý v ťažkej fyzickej fáze tréningu, neodmysliteľne patriacej k tanečnej technike, pomáha udržať pozitívny aspekt a zvyšuje efektivitu celého procesu.

Umenie prichádza až so skúsenosťou, ale jeho záblesky sa vyskytujú v ktoromkoľvek stupni procesu. V prepojení a súznení vnútornej a vonkajšej pohybovej výpovede. V čistom a spontánnom prejave detí pri hrách a tančekoch, prvých pokusoch mládeže o vyjadrenie sa tancom, spontánnom hraní sa s tancom v improvizácii, alebo vysokej úrovni ktorejkoľvek tanečnej techniky v scénickom umeleckom prejave.

Ak sa neberieme príliš vážne, vždy je v tom hra. A teda zábava. Poďme sa teda hrať. Slovami na úvod od tanečného pedagóga, choreografa a umelca Martina Urbana sa nechajme motivovať aj inšpirovať.

Tanec nezlepšuje len stav mozgu. Podporuje aj vytrvalosť, ohybnosť a rovnováhu. Zistilo sa tiež, že pravidelný nácvik tanečných choreografií sa odzrkadlil na zlepšení vytrvalosti, ohybnosti a rovnováhy. Najmä rovnováha je vo vyššom veku, ako naše telo a mozog starnú, rozhodujúcim faktorom, od ktorého závisí zdravie, ale aj bezpečnosť pri každodenných pohyboch a úkonoch.

Tanec je úžasný v tom, že je skvelou kombináciou rozvoja aeróbnej vytrvalosti, senzomotorických zručností a kognitívnych schopností a zároveň je pri ňom veľmi nízka pravdepodobnosť vzniku zranení.

Stredoškoláčka Silvia sa už jedenásť rokov venuje tancu a hovorí: "Už od malička mám veľmi rada hudbu - vždy, keď mi ju rodičia pustili, začala som tancovať a predstavovala som si, že tancujem na javisku. Pri tanci sa dokážem uvoľniť, zabudnúť na všetky problémy, odísť na chvíľu z reality. Ja som ten typ človeka, ktorý skôr vyjadrí svoje pocity pohybom ako rečou. Mne osobne sa najlepšie tancuje o tom, čo práve prežívam, pretože vtedy je to najviac zo srdca."

Podstatné je vložiť do tanca srdce, odovzdať príbeh divákom, dať tancu správnu myšlienku, aby tomu ľudia porozumeli. Treba dbať aj na mimiku, pretože výraz robí veľa.

Ako začať s choreografiou?

Ivka Antolová je choreografka a profesionálna tanečnica. "Baví ma fakt, že človek sa v tanečnom umení rozvíja, posúva svoje hranice, uvedomujúc si vlastné limity, rozširuje obzory, spoznáva fascinujúce možnosti pri spoznávaní nových techník, prístupov, pohľadov. Je to svet plný inšpirácie, ktorý v istom zmysle odmieta „jedinú“ pravdu, „jediný“ pohľad na vec. Svet sebadisciplíny a neuväznenej krásy. Svet pravdy a autentickosti, drilu, sebaspoznávania aj sebadarovania."

Choreografia vzniká tak, že mi napadne nejaká téma, myšlienka alebo sa mi zapáči nejaká pesnička a viem, že chcem na ňu tancovať, lebo ma chytí za srdce. Najťažšie na choreografii je nájsť tú správnu hudbu a namixovať ju tak, aby sa hodila k tancu.

Tipy na tvorbu choreografie

• Inšpirujte sa vianočnými príbehmi: Vytvorte tanec na motívy obľúbenej vianočnej rozprávky alebo koledy.
• Zapojte deti do výberu hudby: Nechajte ich vybrať si vianočné piesne, ktoré sa im páčia.
• Kombinujte rôzne tanečné štýly: Nebojte sa experimentovať s moderným tancom, ľudovými prvkami alebo baletom.

Príprava na tréning

Bez rozcvičky nikdy nezačínajte... Rozcvička pripraví telo, aj myseľ. Pri správnej rozcvičke sa správne naladia deti, aj pedagóg. Po dobrej rozcvičke deti s radosťou pokračujú - a pedagóg ľahšie napreduje...

Rozcvičenie a zahriatie

Na úvod deti „zohrejeme“ kráčaním, pri ktorom dbáme, aby deti dodržiavali rytmus a „kráčali do hudby“. Pokojne využite aj modernú hudbu, ktorú deti poznajú a majú rady. Dôvod? Moderná hudba má jasne zvýraznenú prvú dobu, ktorá deťom pomôže pri správnom kráčaní do rytmu (na rozdiel od skladieb ľudovej hudby, kde je spravidla dôraz na druhú dobu, tzv. „estam“).

Pri kráčaní do rytmu necháme deti kráčať úplne prirodzene, nevedieme ich ku kráčaniu cez špičku (je to neprirodzený pohyb), dbáme na to, aby deti našľapovali cez pätu na celé chodidlo, pričom aby nezvýrazňovali nášľap cez pätu a podobne.

Ľadová kryha a koordinácia

Pri chôdzi do rytmu využívame „ľadovú kryhu“. Predstavte si, že my všetci sme na šírom mori, spoločne na jednej veľkej ľadovej kryhe. Ak by sme sa postavili všetci na jednu časť tejto kryhy, kryha by sa naklonila a my by sme postupne padli do mora... Preto sa musíme snažiť, aby sme po celej ľadovej kryhe boli v rozostupoch, čo zabezpečíme tak, že sa nebudeme jeden druhého dotýkať, že keď sa pri pohybe začneme približovať k niekomu inému, všimneme si to a zmeníme smer, aby sme sa nedotkli.

Ľadová kryha a kráčanie do rytmu - každé dieťa podľa svojho rozhodutia, schopností a odvahy si samo rozhodne, kedy a v akom čase bude meniť rôzne smery pri kráčaní: dopredu, cúvanie, natáčanie, chôdza bokom...

Rozhýbanie tela a končatín

Po úvodnom rozohriatí pristúpime ku postupnému rozhýbaniu tela a končatín. Môžme využiť fantáziu a nechať aj deťom, aby si vymysleli pohyb pre rôzne zvieratká, ktoré všetci napodobňujú.

Využiť môžeme zaužívané telocvičné pohyby: mačička, psíček, žabka... ale môžeme vymyslieť akékoľvek iné zvieratko: tuleň, medveď, ježko, slon... Dôverujme deťom a veďme ich k odvahe, aby sa nebáli predviesť svoju predstavu pohybu rôznych aj ďalších zvieratiek.

Podstatou polohových pretekov je potom pohyb všetkých detí dohodnutým spôsobom podľa pokynu pedagóga, ktoré zvieratko majú deti napodobňovať. Pedagóg dbá na to, aby jednotlivé pohyby zvieratiek na seba nadväzovali, nie je vhodné prudko meniť polohy v úvodnej fáze rozcvičky.

Tréning rytmu a pamäti

Pedagóg si na zvolenú riekanku alebo vyčítanku vymyslí rytmiku, ktorú „vyťukáva“ drevenými vareškami, alebo paličkami. Rytmiku naučí pedagóg deti spoločne s riekankou. Deti si tak trénujú pamäť aj rytmus. Tento spôsob trénovania rytmu je vhodný aj pre úplných začiatočníkov, pre najmenšie deti.

Aktivity a inšpirácie pre trénovanie rytmu

Do rytmu pustenej piesne deti tlieskajú na každú slabiku spievaného slova. Najprv sa deti učia tlieskanie do rytmu samostatne (môžu trénovať aj doma), postupne tlieskajú všetky deti spoločne do rytmu.

Podávanie potlesku v kruhu

Deti sa posadia, alebo postavia do kruhu (navrhujeme striedať formu postavenia). Deti si „podávajú“ potlesk. Prvé dieťa tlieskne smerom doprava (pri ďalšom opakovaní aj doľava), jeho sused tlieskne smerom k ďalšiemu susedovi v tom istom smere.

Dbáme na to, aby sa deti postupne dopracovali k pravidelnému rytmu, ktorým si potlesk „podávajú“ v jednom smere kruhu. Pedagóg im môže na úvod s rytmom pomôcť, ale cieľom je dosiahnuť, aby sa deti samy dostali do pravidelného rytmu a vedeli si ho udržiavať.

Po získaní dostatočnej praxe deťom pustíme muziku a dbáme, aby deti tlieskali do rytmu. Výberom vhodného tempa v hudbe vieme deťom postupne úlohu robiť stále náročnejšou. Od pomalšieho tempa sa vieme posunúť k tempu rýchlejšiemu.

Ak niektoré dieťa nestihne tlesknúť na dobu nasledujúcu po potlesku jeho suseda, dbá pedagóg na to, aby dieťa tlesklo na najbližšiu dobu v správnom rytme.

Ozvena a zrkadlo

Ozvena: Keď je kruh dostatočne veľký, a deti bezproblémovo zvládajú základnú verziu podávania potlesku, môžu si deti potlesk podávať aj tak, že začnú viaceré deti naraz, alebo keď potlesk „odíde“ do inej časti kruhu, prvé dieťa s istým odstupom znova „pošle“ potlesk - najprv v tom istom smere ako odišiel prvý potlesk, alebo po získaní dostatočnej šikovnosti všetkých detí aj do opačného smeru.

Zrkadlo: Keď majú deti dostatočnú prax s podávaním potlesku v oboch smeroch po kruhu aj s ozvenami, môžu začať používať aj „zrkadlo“: dieťa namiesto podania potlesku v smere nastaví „zrkadlo“ (pohyb proti potlesku dvomi rukami, v ktorých akoby dieťa držalo zarámované veľké zrkadlo). Na nastavené zrkadlo musí zareagovať to dieťa, ktoré tlieskalo ako posledné - a musí tliesknuť a podať potlesk do opačnej strany. Cieľom je dosiahnuť, aby aj tento prvý potlesk po zrkadle nasledoval v stanovenom rytme, najlepšie hneď na prvú nasledujúcu dobu.

Namiesto potlesku si deti podávajú varešku, alebo neskôr aj palicu, ktorou pri podaní buchnú o zem.

Rôzne formy koordinácie

Rôzne formy napodobňovania vláčika, koordinácia pohybu detí navzájom za sebou. Staršie dieťa stojí, mladšie pred ním čupí. Staršie dieťa chytí hlávku menšieho opatrne do oboch rúk a miernym pohybom rukami „osieva“ hlávku dieťaťa pred sebou.

Dve deti naproti sebe sa chytia za ruky na široko, akoby spoločne držali veľké sito. Pohyb do rytmu vyčítanky, rôznymi formami napodobňujeme osievanie, necháme deťom, aby si vymysleli vlastnú formu „osievania“.

"Cip, cip, cipovička, mak, mak makovička." Deti sú v drepe, dbáme na to, aby nemali deti na podlahe celé chodidlá, ale aby boli chodidlá len na prednej časti - a v drepe deti sedia na pätách. Udržiavajú si tak rovnováhu. V tejto polohe sa pokúšajú kráčať, alebo neskôr aj skákať.

Využijeme medzi deťmi obľúbený princíp na zemi nakreslenej „skákacej škôlky“. Políčka skákacej škôlky však zoradíme tak, aby sme deti viedli k tréningu tanečného kroku. Pre najmenšie deti - a v úplnom začiatku - necháme deti, aby si vo svojom vlastnom tempe škôlku preskákali, pričom dbáme len na to, aby deti „triafali“ správnou nohou do políčok škôlky. Dodržiavame princíp, že políčka na pravej strane sú pre pravú nohu, políčka na ľavej strane pre ľavú nohu.

Trénujeme kráčanie do rytmu po priestore (formou ľadovej kryhy) alebo po kruhu. Zvolíme najprv sp...

ZUMBA KIDS TECUCI - Shakin Stevens - Snow Is Falling

Princípy práce s detským folklórnym súborom

Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru akéhokoľvek zamerania, podstatou mojej činnosti musí byť poznanie materiálu, poznanie tradičnej kultúry, ktorú chcem spracovávať a prezentovať prostredníctvom súboru. Dôležité sú súvislosti - ľudový tanec súvisel s ľudovou hudbou a spevom, s ľudovým odevom, ten vyplýval z geografických daností ktoré ovplyvňovali celú materiálnu kultúru - a to všetko bolo pod vplyvom zásad a princípov obsiahnutých v duchovnej kultúre.

Ak chcem byť vedúcim folklórneho súboru, musím pracovať s ľuďmi - to znamená prijať ich ako individuality s jedinečnými vlastnosťami, pochopiť ich jedinečnosť, spoznať ich priority, pozitívne danosti - a tie využiť v prospech výsledku celého kolektívu.

Nezatvárajme naše tradície do „konzervy“ folklórnych súborov, nechajme im právo na vývoj ako súčasti našich tradícií. Ak sa ako vedúci súboru rozhodnem pre dokonalé kopírovanie pôvodného materiálu, čím mu uberám právo na jeho ďalší život a nepridávam ku kopírovaniu žiadnu svoju hodnotu, stávam sa „archivárom“ - aj to je dôležitá funkcia, iste aj dnes potrebná - ale väčšinou nespĺňa kritériá umeleckého diela...

Ak idem opačným extrémom a snažím sa o umelecké spracovanie, dávam si laťku veľmi vysoko: musím dokonale poznať pôvodný materiál, lebo len v jeho poznaní viem nájsť správnu inšpiráciu pre umeleckú tvorbu. Musím nájsť interpretov, ktorí sú schopní zvládnuť technicky náročné partie môjho diela tak, aby ho nedegradovali na balast.

Najvhodnejšia cesta pre súbory Slovákov v zahraničí bude pravdepodobne niektorá zo zlatých stredných ciest medzi naznačenými hraničnými formami. Poučme sa však z múdrosti našich predkov: všetko so všetkým súvisí, estetika a forma vždy súvisí s obsahom, ktorý je určujúci. Príliš veľké odchýlky od zaužívanej formy (všetkého) naši predkovia nikdy nepripúšťali a prirodzene tieto extrémy vypudili z kolektívu. Zlatá stredná cesta je plná inšpirácií aj možností - a práve tradíciou inšpirovaná prirodzenosť vie aj dnes upútať.

Vianočné podujatia a festivaly pre deti

V Dome tradičnej kultúry Gemera sa vytvoril priestor pre deti, kde mohli celý deň spievať, hrať sa a tancovať. Počas programu sa predstavili detské folklórne súbory z Gemera, Haviarik z Rožňavy s detskými hrami „na ovce“, Radzimček s tanečnými choreografiami tých najmenších, Kincskeresó z Drnavy so sólistami, mládežnícky súbor Borostyán so spevmi z maďarských oblastí Gemera.

Na podujatí nesmela chýbať ani detská ľudová hudba Lúčka z Rožňavy s melódiami z Gemera, ktorá už trinásť rokov vykonáva záslužnú prácu v oblasti hudobného folklóru detí. Na motiváciu detí sa predstavili aj dospelí, folklórny súbor Dubina z Rožňavy.

Detský folklórny festival svojou prítomnosťou poctila aj víťazka mnohých súťaží Evka Dovcová z Rožňavského Bystrého, ktorá momentálne pôsobí v Bratislave v súbore Lúčnica. Počas festivalu prebiehal aj metodický seminár, kde sa vedúcim folklórnych súborov venovali Ondrej Hlaváč, Natália Poprocká a Eva Dovcová, ktorí svoje cenné rady a skúsenosti odovzdali ďalej.

Tabuľka: Inšpiratívne aktivity pre deti

tags: #najkrajsie #vianoce #choreografia