Zmeny v kalendári pracovných voľných dní
Rok 2026 prinesie pre Slovákov zmeny v počte pracovných voľných dní. V rámci vládnych konsolidačných opatrení dôjde k úbytku troch dní pracovného pokoja. Okrem toho sa štyri sviatky tohto roka uskutočnia počas víkendu.
Predĺžené víkendy v roku 2026
Napriek niektorým zmenám si Slováci v roku 2026 užijú niekoľko predĺžených víkendov vďaka sviatkom. Klasický predĺžený víkend počas Veľkej noci - Veľký piatok pripadne na piatok 3. apríla a Veľkonočný pondelok na pondelok 6. apríla. Sviatok práce, 1. mája, tento rok vyšiel na piatok, čo taktiež ponúka ideálnu príležitosť na predĺžený víkend.
Konsolidácia verejných financií a jej dopad na sviatky
V rámci konsolidácie verejných financií sa zmenil rozsah sviatkov, ktoré sú zároveň dňom pracovného pokoja. To znamená, že hoci tieto dni zostávajú sviatkami, ľudia budú počas nich normálne chodiť do práce a do školy. Zmena je dočasná len pre rok 2026, kedy pracovným dňom bude 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) a 1. september. Trvalá zmena sa týka 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu), ktorý už nie je dňom pracovného pokoja. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj tento rok nebudú dňami pracovného pokoja 1. január, 6. január, 25. marec, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 2. september, 15. september, 1. november, 17. november a 24. december.
Zatvorené obchody počas sviatkov
V roku 2026 bude iba 5 a pol dňa sviatkov, počas ktorých musia byť obchody zatvorené. Počas väčšiny sviatkov si teda budete môcť bez problémov nakúpiť. Týka sa to Štedrého dňa (24. decembra), Prvého sviatku vianočného (25. decembra), Druhého sviatku vianočného (26. decembra), Dňa vzniku Slovenskej republiky (1. januára), Veľkonočného piatku (3. apríla) a Veľkonočnej nedele (5. apríla).
Významné dni a ich historický kontext
Slovenské národné povstanie (SNP) - 29. august
Deň 29. august si pripomíname ako dôležitý štátny sviatok, výročie Slovenského národného povstania (SNP). Tento deň bol vyhlásený za štátny sviatok Národnou radou Slovenskej republiky dňa 20. októbra 1993. Skupina oddaných dôstojníkov slovenskej armády pod vedením podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana z Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici sa intenzívne pripravovala už od mája 1944 na plánované ozbrojené povstanie. Napokon sa 29. augusta 1944 tisíce vojakov a partizánov postavili na obranu svojej vlasti. Prvé výstrely oznamovali začiatok boja, keď vojaci žilinskej posádky pod vedením majora Jozefa Dobrovodského odhodlane čelili nemeckým jednotkám, ochraňujúc svoje mesto a obyvateľov pred neprajníkmi. SNP predstavuje jednu z najdôležitejších udalostí v novodobej histórii Slovenska, keď sa naši predkovia zdvihli v ozbrojenom odboji proti nacizmu a fašizmu.
Slovenské národné povstanie (SNP) vypuklo 29. augusta 1944 ako reakcia domáceho odbojového hnutia na vstup nemeckých okupačných vojsk na územie Slovenskej republiky. SNP bolo ozbrojené povstanie slovenského domáceho odboja počas druhej svetovej vojny proti vstupu nemeckého Wehrmachtu na územie vojnovej Slovenskej republiky. Začalo sa 29. augusta 1944. Centrom povstania bola Banská Bystrica. Nemecké jednotky povstaleckú armádu porazili a v noci z 27. na 28. októbra 1944 časť jej jednotiek prešla na partizánsky spôsob boja.
Plán ozbrojeného povstania pripravovala od mája 1944 skupina dôstojníkov slovenskej armády pod vedením pplk. gšt. Goliana. Podľa optimálneho variantu mal ozbrojený boj začať v koordinácii so sovietskou stranou. Krízový scenár počítal s vyhlásením vojenského odporu v prípade, že nemecké vojská začnú obsadzovať Slovensko. Rozhodujúcu úlohu hrala v tomto pláne Východoslovenská armáda, ktorá mala sovietskym vojskám otvoriť cestu cez karpatské priesmyky. Sovietski činitelia boli o prípravách povstania informovaní na začiatku augusta 1944 exilovou československou vládou a kuriérom pplk. gšt. Goliana. Nič však nepodnikli, nakoľko celú akciu vyhodnotili ako nereálnu. Do príprav povstania negatívne zasiahli aj partizánske skupiny, ktoré od polovice augusta 1944 uskutočňovali diverzie na komunikačných zariadeniach a terorizovali príslušníkov nemeckej menšiny. Slovenská vláda nebola proti nim schopná účinne zasiahnuť, čo vyvolávalo v Berlíne stále väčšie znepokojenie. Symbolický pohár trpezlivosti nacistov pretiekol 27. augusta 1944, keď partizáni obsadili Ružomberok. Mesto totiž ležalo na strategickej železničnej trati a vyrábal sa v ňom dôležitý vojenský materiál. Na základe správ o potýčkach príslušníkov žilinskej posádky s prichádzajúcimi nemeckými jednotkami vyslal pplk. gšt. Golian 29. augusta 1944 krátko po 20.00 hod. heslo “Začnite s vysťahovaním!”, ktoré bolo signálom na začiatok ozbrojeného odporu. Väčšina západoslovenských posádok však jeho výzvu neuposlúchla a Východoslovenskú armádu Nemci takmer bez boja odzbrojili. Vzhľadom na to zostalo povstalecké územie zredukované na oblasť stredného Slovenska, horné Ponitrie a východnú časť Spiša. Došlo tiež k zbytočným stratám veľkého množstva vojenského materiálu.
Deň víťazstva nad fašizmom - 8. máj
8. máj je sviatok na počesť ukončenia druhej svetovej vojny. Po nástupe komunizmu bol stanovený za štátny sviatok. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, ale i svojou krutosťou išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.
Sviatok sv. Cyrila a Metoda - 5. júl
Sviatok sv. Cyrila a Metoda sa oslavuje 5. júla. V mnohých neslovanských krajinách sa oslavuje 14. februára. U nás sa tento sviatok oslavuje 5. júla na žiadosť olomouckého arcibiskupa Bedřicha. Medzi dôvody jeho presunu patrilo nevhodné ročné i liturgické obdobie. Sviatkom si pripomíname príchod slovanských vierozvestov na naše územia, zostavenie hlaholiky a preklad biblických textov do staroslovienčiny.
Sviatok Sedembolestnej Panny Márie - 15. september
Panna Mária bola v roku 1966 vyhlásená pápežom Pavlom VI. za hlavnú Patrónku Slovenska. Prvá zmienka o sviatku Sedembolestnej Božej Matky pochádza z roku 1412. Panna Mária zažila vo svojom živote množstvo bolesti a číslo sedem znamená v biblickom zmysle plnosť.
Sviatok Všetkých svätých a Pamiatka zosnulých - 1. a 2. november
Katolícka cirkev slávi 1. novembra sviatok Všetkých svätých, na ktorý hneď 2. novembra nadväzuje deň Spomienky na všetkých zosnulých. Ľudovo toto obdobie nazývame Dušičky. Veriaci si pripomínajú svätých, ktorí viedli pravý kresťanský život, žili a zomreli vo viere v Ježiša Krista.
Deň boja za slobodu a demokraciu - 17. november
17. november pripomína udalosti, keď bolo v Prahe popravených deväť študentov (po proti-nacistickej demonštrácii) a tisíce ďalších boli poslané do koncentračného tábora Sachsenhausen. Označovaný aj za Medzinárodný deň študentov.
Štedrý deň - 24. december
Štedrý deň je posledný deň príprav vianočných sviatkov. Bol aj začiatkom sviatkov zimného slnovratu. Spájame s ním množstvo predkresťanských i kresťanských tradícií.
Prvý sviatok vianočný - 25. december
Prvý sviatok vianočný je druhý najdôležitejší sviatok v rímskokatolíckej cirkvi. Označovaný aj ako Sviatok Narodenia Pána. Veriaci svoju oslavu sústreďujú najmä na čas medzi 24. a 25. decembrom - polnoc, kedy odchádzajú na omšu (známa polnočná omša).
Druhý sviatok vianočný - 26. december
Tento sviatok je zasvätený sv. Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi. Kvôli svojej vernosti Ježišovmu učeniu bol ukameňovaný. Svätý Štefan bol prvým kresťanom, ktorý bol zabitý za šírenie svojho náboženstva. Na našom území sa v tomto období konajú vinšovačky, koledy, navštevujú sa príbuzní. V tento deň sa tiež konáva tzv.
Trojkráľový deň - 6. január
Sviatok sv. Cyrila a Metoda patrí k najstarším kresťanským sviatkom, ktorý sa slávi už od 3. storočia. Ide o deň, kedy sa na oblohe objavila hviezda oznamujúca všetkým národom, že sa narodil Boží Syn. Ako k celým vianočným sviatkom, aj k Trom kráľom sa viažu rôzne obyčaje. Najznámejšími u nás sú „trojkráľové obchôdzky,“ počas ktorých obchádzajú domácnosti mladí chlapci oblečení v bielych košeliach a s korunkami na hlavách. Predvádzajú imitáciu návštevy Troch kráľov po Ježišovom narodení. V dedinskom prostredí je bežné aj koledovanie kňazov so sprievodom, pri ktorom kňaz na dvere napíše iniciály troch biblických mudrcov - G. M. B. - pokropí dom svätenou vodou a zaželá zdravie, šťastie a hojnosť. Tento sviatok je tiež považovaný za koniec vianočného obdobia.
Veľký piatok - 3. apríl
Veľký piatok je piatok pred Veľkou nocou, súčasť Svätého týždňa a veľkonočného tridua. Pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži je pre kresťanov dňom utrpenia, a preto sa v rímskokatolíckych chrámoch neslúži omša a oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci sa v tento deň postia od mäsových pokrmov a najesť by sa mali do sýtosti iba raz za deň.
Veľkonočný pondelok - 6. apríl
Veľkonočný pondelok je v kresťanstve jedným z dní veľkonočnej oktávy, kedy veriaci prežívajú veľkonočnú radosť zo svojho vykúpenia. Je spojený s mnohými tradíciami a zvykmi, ktoré symbolizujú prechod z končiacej zimy do začínajúcej jari. Ide pôvodne o nekresťanské zvyky, ktoré boli ale postupom času v mnohých kultúrach teologizované a pridané do kresťanského rámca.
Sviatok práce - 1. máj
Sviatok práce sa oslavuje od roku 1890 na základe ustanovujúceho kongresu II. Internacionály v roku 1889 v Paríži, slúžiaci ako spomienka na všeobecný štrajk a masovú demonštráciu chicagských robotníkov za 8-hodinový pracovný čas.
Významné udalosti a výročia
Výročia oslobodenia v roku 2026
Rok 2026 si pripomenieme viaceré významné výročia oslobodenia miest a obcí na Slovensku, najmä v súvislosti s koncom druhej svetovej vojny. Mnohé z nich sa budú konať v apríli.
- 1. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia obcí Gáň, Uhrovec, Miezgovce, Harmanec. Pietne akty a kladenie vencov sa uskutočnia v rôznych mestách ako Kremnica, Bratislava, Prievidza, Martin a ďalších.
- 2. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia miest a obcí. Pietne spomienky sa budú konať v mestských častiach, pri pamätníkoch a na cintorínoch.
- 4. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia Bratislavy a ďalších obcí. Kladenie vencov na Slavíne a iných významných miestach. Zorganizuje sa aj koncert venovaný Karolovi Duchoňovi a akcia "Upracme Vráble".
- 6. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia obcí Kálnica, Čáry, Bernolákovo a mesta Turčianske Teplice.
- 7. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia mesta Turčianske Teplice a ďalších obcí.
- 8. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia miest Brezová pod Bradlom a iných obcí.
- 10. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia miest a obcí, vrátane Martina a Vrútok.
- 11. apríla: Turistický pochod "Vojenská päťdesiatka" ako súčasť osláv oslobodenia mesta Trenčín.
- 25. apríla: Výstup na Minčol a Žibrid pri príležitosti 81. výročia oslobodenia mesta Vrútky.
- 26. apríla: Rôzne podujatia pri príležitosti Dňa Zeme a výstupy na Šíp a iné kopce.
- 27. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia obcí Trenčianska Teplá a Skalité.
- 30. apríla: Pietne spomienky na 81. výročie oslobodenia miest Považská Bystrica, Kysucké Nové Mesto a obce Beluša.
Iné významné výročia a udalosti
- 1. apríla: Pripomienka 81. výročia oslobodenia obce Gáň.
- 1. apríla 1951: Štábny strážmajster ZNB Václav Kronika bol zastrelený agentom amerických spravodajských služieb Lubomírom Koukalem.
- 1. apríla 1955: Otvorená bola najstaršia zoologická záhrada na Slovensku - Národná zoologická záhrada Bojnice.
- 2. apríla 1928: Tretí transport v rámci hnutia proletariátu Interheľpo odišiel do mesta Frunze v Kirgizskej SSR.
- 2. apríla 1953: V ľudovodemokratickom Československu začala sériová výroba nákladného automobilu Praga V3S.
- 3. apríla 1953: Mal premiéru film "Dovolená s Andelem".
- 3. apríla 1987: Bol založený Folklórny súbor Poleno Bratislava-Petržalka.
- 4. apríla 1949: Bola založená Dedina mládeže v okrese Komárno.
- 6. apríla 2026: 41. ročník Veľkonočný výstup na Šimonku (Slanské vrchy).
- 10. apríla 2026: Medzinárodný deň čínskeho jazyka, Deň čínskych filmov v Slovenskej národnej galérii.
- 11. apríla 2019: Britská polícia zatkla zakladateľa WikiLeaks Juliana Assangeho.
- 12. apríla 1961: Let prvého človeka do vesmíru.
- 12. apríla 1963: Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky schválilo zákon o novej organizácii riadenia poľnohospodárstva.
- 16. apríla 1919: Dočasné Národné zhromaždenie Československej republiky prijalo zákon o pozemkovej reforme.
- 16.-20. apríla 2026: Podujatie "Ku Dňu Zeme" v obci Uhrovec.
- 18. apríl: Európsky deň práv pacientov.
- 20. apríla 1960: Narodil sa prezident Kubánskej republiky Miguel Diáz-Canel.
- 21. apríla 1948: Zákonom NZ ČSR č.95/1948 Zb.
- 22. apríl: Pripomienka výročia narodenia V. I. Lenina.
- 22. apríla 1974: Zomrel akademik Ladislav Szántó.
- 24. apríla 1972: V Slovenskej socialistickej republike začala výstavba Jadrovej elektrárne Bohunice V1.
- 27. apríla 1927: Čínski projaponskí militaristi popravili Li Ta-čao.
- 28. apríla 2003: Vojaci americkej 82.
- 29. apríla: Strážmajster ZNB Čestmír Dobrovolný bol zabitý na hranici.
- 30. apríla 1955: Bol oficiálne otvorený Park kultúry a oddychu v Bratislave.