S príchodom jesene sa na Slovensku tradične spája sviatok Všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, známy ako Dušičky. Tento čas, kedy si uctievame pamiatku našich blízkych, je zároveň obdobím, keď sa príroda pripravuje na zimu. V posledných desaťročiach však pozorujeme výrazné zmeny v klimatických podmienkach, ktoré ovplyvňujú nielen nástup zimy, ale aj spôsob, akým prežívame tieto sviatky, a to aj vo vzťahu k nadmorskej výške.
Pamiatka Zosnulých a Snehová Pokrývka
Spomienky na Biele Zimy
Mnohí si spomínajú na časy, keď sneh býval aj v nižších polohách už od začiatku novembra a Vianoce boli každoročne biele. Niektorí ľudia, pochádzajúci z miest s nadmorskou výškou len 400 m n.m., tvrdia, že nehovoria o vysokopoložených miestach ani o Orave. V minulosti sa každú zimu lyžovali a sánkovali za dedinou na kopci, korčuľovali na zamrznutom potoku a takisto chodili lyžovať do Jasenskej doliny, kde sa v tom čase nezasnežovalo a aj napriek tomu bol vždy sneh. Dnešné deti už nemajú šancu sa na rovnakom kopci za dedinou sánkovať, väčšinu zimy je tam nanajvýš nejaký poprašok alebo blato. Časy, keď v miestnych školách mávali súťaže na bežkách, či keď rodičia chodili po okolitých poliach na bežkách, sú dávno preč. Dokonca, podľa niektorých spomienok, prvý sneh zvykol napadnúť už na Dušičky. Ešte pred 20 - 25 rokmi ho bolo dosť, aj keď len prvý sneh, ktorý sa rýchlo topil, ale býval.
Mýtus alebo Realita? Štatistiky a Pranostiky
Diskusie o bielych Vianociach a skorom snehu sú často predmetom rozdielnych názorov. Niektorí tvrdia, že od začiatku novembra v nižších polohách sneh nikdy nebýval a biele Vianoce boli aj v minulosti mýtus, okrem horských oblastí. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) určil pravdepodobnosť výskytu snehovej pokrývky počas Vianoc na vybraných slovenských miestach v rokoch 1961 až 2007. Dôležitým faktorom je geografická poloha. Napríklad, pravdepodobnosť sneženia v Bratislave bola len 38 percent, v Košiciach 49 percent. Na druhej strane, iní sú presvedčení, že biele Vianoce nie sú žiadny viktoriánsky mýtus a takéto Vianoce bývali minimálne v Turci. Zahrnúť do štatistiky koniec 20. storočia a 21. storočie, kde už bolo oteplenie na Slovensku značné, nedáva podľa nich logiku, keďže to ovplyvní štatistiku.
Pranostika hovorí, že „svätý Martin na bielom koni popreháňal všetky hony“, čo naznačuje, že začiatkom novembra už v minulosti býval sneh. Niektorí pamätníci z Bratislavy, narodení v roku 1970, si sneh pamätajú každoročne, aj keď nie vždy na Vianoce, kedy sa často akurát oteplilo. Ale Martin na bielom koni prichádzal často a každú zimu sa sánkovali. Je však potrebné zvážiť aj spomienkový optimizmus, kedy si dieťa Vianoce spojí so zimou, no neuvedomí si, že sneh bol až v januári. Pranostiky ako „Katarína na ľade, Vianoce na blate“ tiež nepochádzajú z konca 20. storočia, čo naznačuje, že biele Vianoce evidentne neboli bežné ani vtedy.
Posun Zimných Období
V poslednom čase sa zimy nielen zmierňujú, s výnimkou nepravidelných extrémnych výnimiek, ale hlavne posúvajú na neskôr. Trvalejší sneh alebo mráz často príde až po Troch kráľoch a niekedy ani v máji sa ešte nedá úplne vypnúť kúrenie. Dôsledkom je aj posun výskytu rôznej hávede, ako sú kliešte, na sever a ich takmer celoročný výskyt. Tento trend potvrdzujú aj príklady ako Tatranský ľadový dóm, ktorého ľadové sochy museli byť klimatizované, aby sa neroztopili. Už ani vo vyšších polohách sa človek nemôže spoľahnúť, že je sneh. Je zrejmé, že príroda je poškodená a nefunguje ako predtým.
Ekologický Prístup k Dušičkám
Zodpovedná Pamiatka Zosnulých
Sviatok Všetkých svätých, ktorý sa svätí v katolíckej cirkvi, a Pamiatka zosnulých („na Dušičky“) sú celosvetovo rozšírené. V katolíckych kostoloch sa konajú zádušné omše za mŕtvych, zatiaľ čo protestantská cirkev, ktorá neuznáva kult svätých, si pripomína zosnulých v rámci Dňa reformácie (31. október). Bohužiaľ, Pamiatka zosnulých sa často premieňa na hustý, zdraviu škodlivý dym alebo neestetické, preplnené nádoby na odpad. Na vine nie sú obce, ktoré nezabezpečia častejší odvoz odpadu, ale my - návštevníci cintorínov, ktorí namiesto spomienok a nostalgie donesieme na tieto pietne miesta nerecyklovateľné kilá odpadu či zbytočností.
Dá sa to však zmeniť a aj Dušičky môžu byť ekologické. Umelé ozdoby na hroboch sú väčšinou vyrobené z viacerých materiálov, a preto ich nie je možné recyklovať. Zaspomínať si na svojich blízkych sa však dá aj s prihliadnutím na životné prostredie a správne triedenie odpadu. Namiesto umelých kvetov, vencov a iných ozdôb prinesme na hroby našich blízkych kvety v kvetináči. Sú krajšie a vydržia možno až do prvých mrazov. Využiť môžeme aj výzdobu z prírodných materiálov - šišiek, sušených kvetov či ihličia. Ak už sklenené kahance alebo svietniky máte nakúpené, používajte ich čo najdlhšie. Za zváženie stojí tiež použitie sviečok zo sójového alebo včelieho vosku.
Správne Triedenie Odpadu na Cintorínoch
Aj prírodné materiály jedného dňa skončia ako odpad. Preto je dôležité vedieť, ako správne separovať:
- Živé kvety a prírodné materiály (napríklad vetvičky, šišky) patria do biologického odpadu.
- Plastové časti, ako sú stuhy a ozdoby, vhadzujte do plastového odpadu.
- Sklenené svietniky a kahance, ideálne bez vosku, patria do skla.
- Sviečky v plastových obaloch patria do zmiešaného odpadu (ak nie je možné oddeliť plast od vosku).