Pochopenie pravidiel týkajúcich sa odmeňovania za prácu počas sviatkov a nároku na náhradu mzdy je pre zamestnancov aj zamestnávateľov kľúčové. Nie každý sviatok v kalendári automaticky prináša voľný deň od práce alebo špeciálne mzdové nároky. Mzdová agenda a pracovné povinnosti sa líšia v závislosti od konkrétneho sviatku a jeho statusu podľa Zákonníka práce. V tomto článku si zhrnieme základné pravidlá pre poskytovanie mzdy či náhrady mzdy v súkromnej sfére za dni pripadajúce na sviatok.
Definícia Sviatkov a Dní Pracovného Pokoja
Sviatky sú v zásade dňami pracovného pokoja, kedy väčšina zamestnancov nepracuje. Zamestnávateľ má len obmedzené možnosti nariadiť prácu počas týchto dní. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce, napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve, doprave a podobne. Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky, ktoré sú presne vymedzené v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári.
Zoznam sviatkov a dní pracovného pokoja:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (Sviatok svätého Cyrila a Metoda)
- 29. august (Výročie SNP)
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky)
- 15. september (Sedembolestná Panna Mária)
- 1. november (Sviatok Všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december po 12:00 (Štedrý deň)
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Špecifické Výnimky: 1. September a 28. Október
Z tohto pravidla existujú výnimky - 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Hoci sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce takýto status nemajú. Z pohľadu miezd a dochádzky ide o dni, ktoré sa považujú za pracovné. Nemajú status sviatku a zároveň nie sú považované za dni pracovného pokoja.
Vďaka úprave v § 2 ods. 3 zákona o štátnych sviatkoch nie je 1. september od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce. V tento deň môžu byť otvorené aj obchody. Rovnaký status má aj 28. október. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok (neaplikuje sa § 122 ods. 1 Zákonníka práce).
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“.
Príklad 1: Práca nadčas na 1. septembra 2025
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. septembra 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Riešenie: Za nadčas odpracovaný v tento deň mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok. Príplatok za prácu vo sviatok mu nepatrí, nakoľko 1. september nemá status sviatku pre účely Zákonníka práce.
Odmeňovanie za Prácu Počas Sviatkov
Pri odmeňovaní zamestnancov za prácu vo sviatok sa rozdelenie sviatkov na štátne sviatky a dni pracovného pokoja, uvedené v zákone č. 241/1993 Z.z., považuje za nepodstatné. Dôležité je, či ide o deň pracovného pokoja s príslušnými nárokmi. Prácu v dňoch pracovného pokoja a vo sviatok upravuje okrem zákona č. 241/1993 Z.z. aj Zákonník práce.
Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno
Minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok upravuje § 122 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie garantuje zamestnancovi v prípade práce vo sviatok nárok na mzdu za vykonanú prácu plus mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok.
Výška mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok uvedená v Zákonníku práce je minimálna, t. j. v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu mzdového zvýhodnenia, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť aj na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho ale nariadiť. Zamestnávateľ sa musí so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna. Ak zamestnanec nebude súhlasiť s čerpaním náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, musí mu zamestnávateľ mzdové zvýhodnenie vyplatiť. Taktiež zamestnanec môže zamestnávateľovi navrhnúť čerpanie náhradného voľna a ten môže, resp. nemusí súhlasiť.
Ak sa zamestnanec so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, zamestnanec jeho vyčerpaním stratí nárok na príslušné mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu, samozrejme, ostáva zachovaný. V prípade, ak zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna.
Príklad 3: Práca vo sviatok a náhradné voľno
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Odpracoval vo sviatok. Riešenie: Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Príklad: Odpracované hodiny a výpočet mzdy pri dohode o náhradnom voľne
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 7,5 hodiny (týždenný pracovný čas tohto zamestnanca je 37,5 hodín). Za dobu práce v deň sviatku patrí podľa Zákonníka práce zamestnancovi dosiahnutá mzda + mzdové zvýhodnenie. Uvedený zamestnanec sa ale so zamestnávateľom dohodne na čerpaní náhradného voľna za dobu práce vo sviatok, náhradné voľno si vyčerpá v priebehu toho istého mesiaca. Za deň, keď bude čerpať náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. V danom mesiaci mal odpracovať 157,5 hodín, z dôvodu čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok odpracoval len 150 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 4 €/h. Priemerný zárobok za predchádzajúci kalendárny štvrťrok predstavuje napríklad 4,60 €/h.
Iný príklad: Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 10 hodín (pracuje v 8-hodinových zmenách), t.j. pracoval 2 hodiny nadčas. V danom mesiaci mal odpracovať 160 hodín, v skutočnosti odpracoval 162 hodín. Hodinová mzda zamestnanca predstavuje 5 €/h, priemerný zárobok je napríklad 6 €/h.
Náhrada mzdy za sviatok pre neodpracované dni
Ak zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca. Ak zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou neodpracoval v dôsledku sviatku jeden deň, t.j. namiesto 160 hodín odpracoval len 152 hodín (keby nebol sviatok, bol by pracoval, tento deň sa považuje u mesačne odmeňovaného zamestnanca za odpracovaný). U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň v dôsledku sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval. Ak odpracuje zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou plný fond pracovného času na uvedený mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých z dôvodu sviatku nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške.
Krátenie mesačnej mzdy pri sviatku
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve možno dohodnúť, že v prípade sviatku sa bude mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Príklad: Krátenie mesačnej mzdy
Zamestnanec pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (5 dní v týždni po 8 hodín). Jeho mesačná mzda predstavuje 650 €, priemerný zárobok je 5 €. Fond pracovného času v danom mesiaci je 22 dní vrátane 1 dňa sviatku. V pracovnej zmluve je dohodnuté, že zamestnancovi sa bude mesačná mzda za dobu sviatku krátiť úmerne podľa počtu neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku. Zamestnanec má ustanovený 40-hodinový týždenný pracovný čas. Jeho hodinová mzda je 4 € a priemerný zárobok 5 €. Fond pracovného času v mesiaci je 21 pracovných dní, z toho 1 deň predstavuje sviatok. Zamestnanec v dôsledku sviatku odpracuje 160 hodín (20 dní).
Situácie bez nároku na náhradu mzdy
Ak zamestnancovi ušla v dôsledku sviatku mzda, patrí mu náhrada. Pokiaľ ale zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla smena podľa rozvrhu pracovných zmien (uvedená situácia môže vzniknúť predovšetkým u zmenárov a pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase), t.j. sviatok pripadol na deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni a teda nemal podľa harmonogramu pracovných zmien pracovať, v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok. Takáto situácia môže nastať aj u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, a to vtedy, ak pripadne sviatok na sobotu alebo nedeľu, napr. zamestnanec má rozvrhnutý pracovný čas od pondelka do piatka a sviatok pripadne na sobotu, resp. nedeľu. § 122 ods. 4 Zákonníka práce hovorí o sankčnom opatrení, t.j. kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok a mesačne odmeňovaný zamestnanec na nekrátenú mzdu z dôvodu sviatku, v ktorý nepracoval (mzda mu ušla v dôsledku sviatku).
Príklad: Sviatok počas nepretržitého odpočinku
Zamestnanec pracuje na 12-hodinové zmeny, má nepravidelne rozvrhnutý pracovný čas. Na deň 1. september (sviatok) mu pripadne nepretržitý odpočinok v týždni (má voľno). Tomuto zamestnancovi náhrada mzdy za sviatok nepripadá, pretože v tento deň podľa rozvrhu pracovných zmien nemal pracovať.
Osobitné Podmienky pre Vedúcich Zamestnancov
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Uvedené ustanovenie je možné uplatniť len voči vedúcim zamestnancom. Ak sa s vedúcim zamestnancom dohodla mzda v takto uvedenom zmysle, daný vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. To znamená, že ak vedúci zamestnanec s takto dohodnutými mzdovými podmienkami bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Táto možnosť sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Ostatní zamestnanci, ktorí nepatria do okruhu vedúcich zamestnancov, majú nárok v prípade práce vo sviatok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v dohodnutej výške, najmenej 100 % priemerného zárobku - minimálna výška podľa Zákonníka práce.
Práca v Maloobchode počas Sviatkov
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác. Nie je možné sa ani dohodnúť so zamestnancom, aby cez sviatok pracoval, a to aj keby chcel.
Výnimky z obmedzenia maloobchodného predaja:
- Maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami
- Maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach
- Maloobchodný predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
- Predaj cestovných lístkov
- Predaj suvenírov
- Predaj kvetov 8. mája, 1. septembra
- Predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra
Špecifiká Sviatkov pre Nočné Zmeny
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína sviatok hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Vo výrobnej továrni, kde ranná zmena nastupuje o 6:00, obedná o 14:00 a nočná o 22:00, sa ako začiatok sviatku považuje 6:00. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok.
Príklad: Nočná práca počas sviatku
Sviatok 8. mája sa začína o 6:00 a končí sa 9. mája o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 8. mája do 6:00 9. mája bude mať nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok za celú svoju zmenu.
Mzdové Zvýhodnenia pre Prácu v Noci, Sobotu a Nedeľu
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala ako nočná práca, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v noci, avšak najmenej 35 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu (v roku 2025 je to 1,6415 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v sobotu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v sobotu, avšak najmenej 45 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v sobotu (v roku 2025 je to 2,1105 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.
U zamestnávateľa, u ktorého sa vzhľadom na povahu práce alebo podmienky prevádzky vyžaduje, aby sa prevažná časť práce vykonávala v nedeľu, možno dohodnúť aj nižšie zvýhodnenie za prácu v nedeľu, avšak najmenej 90 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu práce v nedeľu (v roku 2025 je to 4,221 eura), a to v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia a ktorý k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka zamestnával menej ako 20 zamestnancov.