V kontexte pretrvávajúcej kultúrnej krízy a spoločenských napätí na Slovensku, ktoré vyvrcholili začiatkom roka 2026, Silvester Lavrík v Denníku N ponúka hĺbkovú analýzu stavu slovenskej kultúry a vyzýva k aktívnemu odporu. Jeho text, uverejnený 8. augusta, odhaľuje, že skutoční protivníci umenia a kultúry nie sú len konkrétni jednotlivci či politické prúdy, ale oveľa subtílnejšie a všadeprítomnejšie javy.
Skutoční škodcovia kultúry: Ľahostajnosť a nedostatok publika
Silvester Lavrík ostro polemizuje s predstavou, že hlavnými antagonistami slovenskej kultúry sú postavy ako Gustáv Murín a jeho patróni. Podľa neho sú oveľa „najúčinnejšími škodcami“ ľahostajnosť a nedostatok autentického publika. Poukazuje na „absenciu spontánnej a vytrvalej potreby navštevovať galérie, divadlá, koncertné siene, kníhkupectvá, knižnice, festivaly“.
Toto tvrdenie sa opiera o nedávne udalosti, ktoré naznačujú hlbokú polarizáciu a politizáciu kultúrneho prostredia. Medzi ne patria napríklad snahy o spochybňovanie objektivity relácií (Mediálna rada posudzovala reláciu Odpovede s Ankou Žitnou na STVR pre možnú neobjektívnosť) a zásahy do prípravy výstav (ministerstvo kultúry zasiahlo do príprav výstavy busty Cecilie Gonzagy v Spišskom múzeu v Levoči, čo viedlo k odkladu).
Volanie po účinnom odpore: Odmietať a bojovať za kultúru
Lavrík zdôrazňuje, že v čase, keď sa "kultura nedokáže režírovať", ani komunistami, ani fašistami, a rovnako tak ani súčasnými "červenými ľudákmi", je kľúčové aktívne sa brániť. Odkazuje na situáciu, kde je problémom vlády a ministerstva kultúry, že to, čo robia s STVR, nechápu ako službu. V reakcii na to Platforma Otvorená kultúra vyzýva k riešeniu situácie v rezorte kultúry a žiada odvolanie ministerky Martiny Šimkovičovej, riaditeľky STVR Martiny Flašíkovej a členov Rady FPU.
V tejto atmosfére Lavrík vyzýva k proaktívnemu odporu: „Musíme im vytrhnúť z rúk vlajky, štandardy, trikolóry.“ Navrhuje konkrétne kroky:
- Odmietanie ich počínania: Je nevyhnutné, aby bol nesúhlas vyjadrený „nahlas a zreteľne“. Namiesto jednej petície by mali vznikať „desiatky a stovky“.
- Poučenie z minulosti: Pripomína listy pracujúcich vedeniu Strany z minulosti, ktoré na "nich" fungovali, aj keď sa dnes zdajú "smiešne".
- Aktívny boj proti "tupelám zaliatym v loji sentimentu": Hoci Lavrík neverí, že matičiari sú len tupelá, jeho výzva je jasná: „Keď folkloristi znova a znova vypískajú ministerku Martinu Jachta Dubajovú tam, kam sa ponáhľala ako ťava do oázy, sucho v krku ju aj zabolí.“
- Ignorovanie a odmietanie:
- „Prestaňte ich pozývať na svoje podujatia.“
- Ak sa vnútia, „pekne poďakujte“.
- „Nebojte sa odmietnuť záštity. Peniaze. Dnes sú to naozaj judášske groše.“
- „Ignorujte podujatia organizované ministerstvom kultúry.“
Lavrík tvrdí, že "nič vznešené ani koncepčné v ich zámeroch nie je", pričom ich motiváciu vidí v tom, že sú "urazení a pomstychtiví", a ide im predovšetkým o "peniaze a honór". Hovorí, že to zažil na vlastnej koži.
Civic Engagement: Why it Matters
Taktika obrany a útoku: Nakresliť červené čiary
Podľa Lavríka je čas „účinne demonštrovať nesúhlas, štrajkovať, koledovať si o vyhadzov“. Nejde však o to, aby sa prestalo pracovať, ale práve naopak - „veci treba robiť tak, ako najlepšie vieme.“ Ak z nás robia nepriateľov, musíme sa „ako nepriatelia začať správať.“
Kľúčovým krokom je stanovenie obranných línií: „Na začiatok si musíme nakresliť obranné línie. Červené čiary. Každý sám za seba. A spoločný postup už z toho vyplynie.“ S odkazom na taktické príručky dodáva, že „do útoku sa dá vyraziť iba zo zabezpečenej obrany.“
Svoje posolstvo uzatvára výzvou šíriť tieto informácie „do celého sveta. Na všetky vidieky, leto je na to ideálny čas.“ Zdôrazňuje, že si nemôžeme dovoliť zostať ticho a nesmieme byť ako „matka hamižného syna.“
Zdroj: LAVRÍK, Silvester: Urazení a hamižní útočia, bráňme sa. In: Denník N, 8. 8.