Otázka odmeňovania práce vykonávanej počas sviatkov je komplexná, a ešte viac sa komplikuje, ak sa takáto práca realizuje v rámci pracovnej cesty. Zákonník práce Slovenskej republiky jasne stanovuje podmienky pre prácu vo sviatok, ako aj pre pracovné cesty, avšak ich vzájomná kombinácia si vyžaduje podrobné pochopenie právnych predpisov.
Uplatnenie slovenskej legislatívy pri pracovných cestách
Pri zahraničnej pracovnej ceste sa podľa § 57 Zákonníka práce na zamestnanca nevzťahuje právo štátu, v ktorom zamestnanec vykonáva prácu v prospech svojho zamestnávateľa, ale platí slovenská legislatíva. To znamená, že aj v zahraničí sa na zamestnanca vzťahujú slovenské predpisy týkajúce sa odmeňovania práce vo sviatok a nadčasov.
Princípy odmeňovania práce vo sviatok
Práca vo sviatok nie je samozrejmosťou. Zákonník práce ju umožňuje iba vo výnimočných prípadoch. Ak k nej dôjde, musí byť zamestnanec náležite odmenený. Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok je finančná kompenzácia, ktorú zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za výkon práce počas štátneho sviatku alebo dňa pracovného pokoja.
- Základný princíp je jasný: zamestnanec má za prácu vo sviatok nárok na dosiahnutú mzdu a mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100% jeho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
- So zamestnancom sa však možno dohodnúť na čerpaní náhradného voľna namiesto finančného príplatku. Na rozdiel od českej legislatívy, na Slovensku nemá náhradné voľno prednosť.
- Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. V takom prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí.
- Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia troch kalendárnych mesiacov, nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca vo sviatok vykonaná, alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie.
- Za čas čerpania náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
- Ak zamestnanci nepracujú vo sviatok, na ktorý mali v rozvrhu zmien naplánovanú zmenu, patrí im náhrada mzdy za sviatok.
Zákonník práce v § 94 stanovuje jasné podmienky, kedy môže zamestnávateľ prácu vo sviatok zamestnancovi nariadiť. Ak práca nespadá do týchto výnimiek a zamestnanec s ňou nesúhlasí, nemôže mu ju zamestnávateľ jednostranne nariadiť. Zamestnanec má právo odmietnuť prácu vo sviatok, ak nespadá do zákonom stanovených výnimiek. Výnimkou sú profesie, kde je práca vo sviatkoch bežnou súčasťou režimu - ako napríklad zdravotníctvo, doprava alebo výroba v nepretržitej prevádzke.
Súbeh práce vo sviatok a práce nadčas na pracovnej ceste
Situácia sa komplikuje, keď sviatok pripadne na víkend alebo keď zamestnanec vo sviatok pracuje nadčas v rámci pracovnej cesty. Zastúpenie Ing. Evy Gášpárovej poskytuje užitočný pohľad na takúto problematiku:
Predstavme si scenár: Zamestnanec, pracujúci od pondelka do piatka a odmeňovaný mesačnou mzdou, je vyslaný v čase sviatku na služobnú cestu a pracuje.
- Patrí mu za tento sviatok aj náhrada mzdy za nadčas + príplatok za nadčas + príplatok za sviatok?
- Ak by si čerpal za tento sviatok náhradné voľno, tak nemá nárok na náhradu mzdy, ani nárok na príplatok za nadčas a ani za sviatok?
Pohľad autora na problematiku: Ak zamestnanec podľa § 57 Zákonníka práce na pracovnej ceste vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal, so zreteľom na § 118 ods. 1 Zákonníka práce mu za vykonanú prácu patrí mzda. Za výkon práce na pracovnej ceste sa podľa § 37 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. považuje čas, kedy zamestnanec reálne vykonáva pracovné činnosti.
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Odpovede k scenáru súbehu:
V prípade súbehu práce vo sviatok a práce nadčas na pracovnej ceste má zamestnanec nárok na:
- Mzdu za vykonanú prácu.
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok (najmenej 100 % priemerného zárobku).
- Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (najmenej 25 % priemerného zárobku, pri rizikovej práci 35 %).
Ak si zamestnanec za prácu vo sviatok čerpá náhradné voľno, stráca nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku mu však patrí za čas čerpania náhradného voľna. Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas ostáva zachované, ak bola práca nadčas vykonaná.
Posudzovanie pracovného času a príplatkov na pracovnej ceste
Čas strávený na pracovnej ceste vyvoláva otázky ohľadom rozsahu dňa, za ktorý patrí príplatok. Napríklad v situáciách, keď zamestnanci v rámci marketingových akcií pracujú aj v sobotu, nedeľu alebo do noci, často mimo bežného miesta výkonu práce (nákupné centrá, u zákazníkov, tuzemské alebo zahraničné pracovné cesty).
Na otázku, za ktoré časové úseky má zamestnanec na pracovnej ceste dostať príplatok podľa Zákonníka práce, platí, že príplatok patrí len za čas skutočného výkonu práce. Cestovanie na pracovnú cestu (ak zamestnanec nie je vodičom), či čas oddychu alebo prípravy na hoteli, sa štandardne nepovažuje za výkon práce, pokiaľ zamestnávateľ výslovne neurčil inak a nezapočítal ho do pracovného času.
Prípad školenia v dňoch pracovného pokoja
Ak sa zamestnanec obce zúčastnil školenia, ktoré sa konalo v dňoch pracovného pokoja (t. j. v sobotu a v nedeľu), a nebola s ním uzatvorená žiadna dohoda o práci nadčas, ani mu nebola písomne nariadená práca nadčas, má nárok na príslušnú časť funkčného platu plus príplatok za prácu nadčas a príplatok za prácu v sobotu a nedeľu v zmysle platných ustanovení zákona č. 553/2003 Z. z., ak sa školenie považuje za výkon práce. Dôležité je posúdiť, či bolo školenie povinné a považované za plnenie pracovných úloh.
Prípad pružného pracovného času vo sviatok
Ak má zamestnávateľ zavedený pružný pracovný čas a na účely pracovnej cesty stanovil pracovný čas od 08:00 do 16:00, ale zamestnanec vo sviatok cestoval (nejde o vodiča) v čase od 12:00 do 17:00 a od 17:00 do 20:00 vykonával prácu, vyhodnotenie je nasledovné:
- Cestovanie (12:00-17:00): Tento čas sa, ak nejde o vodiča, spravidla nepovažuje za výkon práce a nie je zaň nárok na príplatky.
- Výkon práce (17:00-20:00): Tento čas sa považuje za výkon práce. Keďže ide o prácu vykonanú vo sviatok, zamestnancovi patrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Zároveň, ak táto práca presahuje štandardne určený pracovný čas pre pracovnú cestu (08:00-16:00), ide aj o prácu nadčas, a teda patrí mu aj mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Ide o súbeh príplatkov.
Pokročilá časová analýza | Vorsr.sk
Evidencia pracovného času a mzdové zvýhodnenia
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, čo je kľúčové pre správne vykazovanie a odmeňovanie práce vo sviatok a nadčasov, najmä počas pracovných ciest.
Mzdové zvýhodnenia (príplatky) sú okrem samotnej dohodnutej mzdy aj dodatočné plnenia, na ktoré vzniká nárok za určitých podmienok. Tieto príplatky sa obvykle určujú ako percento zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy. Zamestnávateľ môže dohodnúť aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce.
Dôležité je, že príplatky sa kumulujú. Tzn., ak zamestnanec vykonáva prácu napríklad vo sviatok a zároveň ide o prácu nadčas, patrí mu príplatok za sviatok aj za nadčas.
Výnimky pre vedúcich zamestnancov
S vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.