Muhammad Ali, vlastným menom Cassius Marcellus Clay Jr., bol jednou z najikonickejších postáv 20. storočia. Bol nielen vynikajúcim boxerom, ale aj aktívistom, filantropom a inšpiratívnou osobnosťou. Vo všetkom, čo robil, bol neopakovateľný, jedinečný, inšpiratívny, ale aj kontroverzný. Zomrel 3. júna 2016 vo veku 74 rokov.
Skoré roky a začiatky kariéry
Na svet prišiel 17. januára 1942 v Louisville, Kentucky, USA, ako Cassius Marcellus Clay. Meno dostal po svojom otcovi, Cassiusovi Marcellusovi Clayovi Sr., ktorý bol pomenovaný po abolicionistovi 19. storočia Cassiusovi Clayovi. Bol starším z dvoch synov, jeho brat sa volal Rudolph Valentino Clay. Bol bystré dieťa, no trpel dyslexiou, pre ktorú mal problémy v školách. V polovici minulého storočia sa často stretával s prejavmi rasovej neznášanlivosti a opovrhovania pre jeho farbu pleti.
K športu ho priviedla nečakaná udalosť. Keď mal dvanásť rokov, rodičia mu kúpili nový bicykel. Na tamojšom kultúrnom stredisku rozdávali deťom zadarmo popcorn a koláčiky. Malý chlapec si chcel tiež zamaškrtiť. Keď už bol čas na návrat domov, zistil, že bicykel mu niekto ukradol. Smutného a roztraseného chlapca vypočúval policajný dôstojník Joe Martin, ktorý sa venoval aj trénovaniu boxu. Ali mu povedal, že ak niekedy zlodeja nájde, utlčie ho vlastnými rukami. Svoj bicykel už nikdy nevidel, no začal pravidelne navštevovať telocvičňu a chodiť na hodiny boxu. Jeho kamarát z detstva Lawrence Montgomery spomínal: „Povedal mi, že raz bude majstrom sveta v ťažkej váhe. Vtedy som to považoval len za výplod jeho fantázie a doberal som si ho, že to sa predsa nikdy stať nemôže. Dnes s hrdosťou konštatujem, že som sa veľmi mýlil.“
Úspechy mladého boxera prišli rýchlo. Šesťkrát ovládol Zlatú rukavicu v Kentucky a dvakrát vyhral národný šampionát. Na strednej škole sa stal veľmi úspešným amatérskym boxerom, keď vyhral 100 zo 108 zápasov a dve majstrovstvá Amatérskej Atletickej Únie. S boxom pokračoval na olympiáde v Ríme v roku 1960, kde vo veku 18 rokov získal zlatú olympijskú medailu v polot'ažkej váhe (v kategórii do 81 kg), aj keď sa bál lietania a na cestu si pribalil padák. Vo finále vyhral 5:0 na body nad Poliakom Zbigniewom Pietrzykowským.
Incident s olympijskou medailou a prechod k profesionálom
Návrat z olympiády a radosť z cenného kovu však 18-ročného mladíka veľmi rýchlo prešla. V rodnom Louisville sa vybral do reštaurácie, no čašník ho odmietol obslúžiť s dodatkom, že služby ponúkajú iba bielym. Následne sa Clay pobil s gangom bielych agresorov. Tento moment ho tak nahneval, že na znak protestu voči rasovej neznášanlivosti zahodil zlatú olympijskú medailu do rieky Ohio.
V ten istý rok sa rozhodol ukončiť amatérsku kariéru (s bilanciou 100 víťazstiev a 5 prehier) a prešiel k profesionálom. Dňa 29. októbra 1960 v Louisville Cassius Clay zvíťazil vo svojom prvom profesionálnom zápase, keď v šiestom kole porazil Tunnela Hunakera. V rokoch 1960-1963 získal rekordných 19 víťazstiev bez porážky s 15 knockoutmi, porazil boxerov ako Tony Esperti, Jim Robinson, Donnie Fleeman, Alonzo Johnson, George Logan, Willi Besmanoff či Lamar Clark. Medzi jeho pôsobivé výhry patrila aj tá proti Sonnymu Banksonovi, ktorého knockoutoval, alebo víťazstvo nad Archiem Moorom, ktorý mal do tej doby na konte 200 víťazstiev. Vyhral aj nad Dougom Jonesom v desiatich kolách rozhodnutím rozhodcov, pričom zápas bol nazvaný „Zápasom roka pre rok 1963”.
Prelomové momenty a zmena identity
Čoraz známejší boxer sa dostával do povedomia širokej verejnosti nielen vďaka úspechom v ringu, ale aj svojím nebojácnym výrokom a netradičným štýlom. Namiesto toho, aby si chránil oboma rukami hlavu a tvár, využíval hlavne svoje nohy na rýchly pohyb v ringu a ruky držal väčšinou dole. Muhammad meral 1,91 m a na boxera ťažkej váhy mal veľmi neobvyklý štýl. Ruky držal na úrovni bokov oveľa častejšie ako ostatní boxeri, ktorí ich držali vysoko, aby si bránili tvár. Medzi jeho slávne výroky patrili: „Lietam ako motýľ, bodám ako včela“ alebo „Nič nie je nemožné“. "Súperov vyviedol svojím správaním z miery ešte pred zápasom, v ringu sa následne vznášal ako motýľ a bodal ako včela."
Majster sveta a zmena mena
Vo februári 1964 vyzval na zápas o titul majstra sveta Sonnyho Listona, obávaného súpera, ktorého údery mali silu granátu. Clay po ringu „lietal“ a bol jasne lepší. V treťom kole bol Clay jasne lepší a Liston do prestávky odchádzal s tržnou ranou pod okom. V štvrtom kole Liston znovu získal pôdu pod nohami a po niekoľkých sekundách v ringu bol Clay oslepený neznámou látkou. Dodnes sa nevie, či to bola masť, čo pomohla Listonovi zastaviť krvácanie a Clayovi sa nešťastnou náhodou dostala do očí, alebo sa jednalo o úmysel Listonovho tímu. Napoly vidiaci Clay sa s ťažkosťami vyhýbal Listonovým úderom, no bol schopný sa udržať v dostatočnej vzdialenosti, kým mu pot látku z oka nevyplavil. V šiestom kole bola jeho prevaha nad Listonom jasne zreteľná. Konec prišiel ešte pred začiatkom siedmeho kola, keď Liston odmietol nastúpiť do ringu kvôli údajne vykĺbenému ramenu. Vo veku 22 rokov tak Ali porazil Listona a stal sa majstrom sveta v ťažkej váhe.
Po tomto zápase sa preslávil aj z iných dôvodov: prezradil, že je členom organizácie Nation of Islam, a zmenil si meno na Cassius X. Odhodil tak priezvisko, ktoré dostali jeho predkovia v časoch otroctva, podobne ako Malcolm X. V roku 1964, po tom čo vstúpil do organizácie Nation of Islam, si zmenil meno na Muhammad Ali. Neskôr, v roku 1975, konvertoval na sunnitský islam. Ali potvrdil svoje schopnosti, keď 25. mája v Lewistone znovu porazil Listona a knockoutoval ho hneď v prvom kole. V novembri toho istého roku sa Ali stretol a porazil aj predošlého šampióna Floyda Pattersona.
Odmietnutie vojenskej služby a boj o návrat
Ali sa stal nepopulárnym u mnohých Američanov nielen preto, že sa stal moslimom, ale aj kvôli odmietnutiu vojenskej služby vo vojne vo Vietname. „Nemám nič proti Viet-Congu, nikto z nich ma nenazval negrom,“ vyhlásil. Následkom jeho odmietnutia nastúpiť mu bola v máji 1967 odňatá boxerská licencia svetovou asociáciou boxu a bola mu udelená pokuta za porušenie vojenskej povinnosti. Napriek tomu, že bol odsúdený na päť rokov väzenia, po troch rokoch bol prepustený. V roku 1970 Ali získal späť boxerskú licenciu. Jeho prvým súperom po nútenej pauze bol Jerry Quarry, ktorého 26. novembra 1970 porazil hladko v treťom kole. Krátko po tomto zápase súd uznal, že Alimu bola licencia odobratá neprávom.
Pamätné zápasy a tretie majstrovstvo
Potom ho čakal zápas v New Yorku s Oscarom Bonavenou v Madison Square Garden 8. marca 1971. Utkání je známe ako „Zápas storočia“ a stal sa jedným z najslávnejších a najočakávanejších zápasov všetkých čias. Obaja boxeri mali mnoho skúseností a dovtedy neokusili chuť porážky. Zápas bol vyrovnaný až do 11. kola, kedy začal mať Ali problémy. Na začiatku 15. kola bol Ali „uzemnený“ tvrdým ľavým hákom, a hoci vstal, Frazierova prevaha bola absolútne zjavná. Víťazom sa na body stal Joe Frazier, čím Ali utrpel prvú prehru v profesionálnej kariére.
TOP 20 Muhammad Ali Best Knockouts | Boxing Highlights Full HD
V roku 1973 po sérii víťazstiev nad špičkovými súpermi v ťažkej váhe si Ali vynútil odvetu s Frazierom. Taktiež sa stretol s Kenom Nortonom, v zápase s ktorým utrpel zlomeninu čeľuste.
„Rachot v džungli“ a „Thriller v Manile“
Ali sa stal znovu držiteľom titulu 30. októbra 1974 po pokorení šampióna Georgea Foremana. Zápas prebehol v Zaire pod názvom „The Rumble in the Jungle“ (Rachot v džungli). Takmer nikto, dokonca ani dlhoročný Aliho fanúšik Howard Cosell, nedával Alimu šancu na úspech. Ali sa chystal boxovať na väčšiu vzdialenosť, no počas druhého kola bol Ali zatlačený až k lanám, kde ojedinele Foremanove údery vracal a zároveň sa mladému borcovi vysmieval. Aliho zámerom bolo Foremana rozzúriť a donútiť ho k najtvrdším úderom, aby ho unavil mentálne aj fyzicky. Šampión posielal na Aliho stovky úderov, ale v priebehu siedmich kôl boli stále menej efektívne. Na konci ôsmeho kola bol Foreman tak unavený, že Aliho víťazom už tipoval každý. Nakoniec Ali rýchlou kombináciou úderov vyčerpaného a vrávorajúceho Foremana poslal k zemi. Týmto víťazstvom získal titul majstra sveta v ťažkej váhe po tretíkrát.
V roku 1975 bol Alimu znovu navrhnutý boj proti Joeovi Frazierovi. Očakávania boli obrovské, bol to finálny súboj medzi týmito dvoma veľkými boxermi ťažkej váhy. Aliho časté urážky, nadávky a básne zvýšili očakávanie a vzrušenie z boja. Po 14 vyčerpávajúcich kolách odmietol Frazierov tréner Eddie Futch dovoliť Joeovi pokračovať. Novinári po zápase citovali Aliho výrok: „Nikdy som nebol tak blízko smrti!“ Ring Magazine nazval zápas „Zápasom roka“ a tiež „najväčším zápasom všetkých čias“. Ali vyhrával na začiatku niekoľkých kôl, ale Frazier vždy dokázal urobiť uprostred kola comeback. Avšak v neskorších kolách mal Ali zápas už pod kontrolou. Tento duel je známy ako „Thriller v Manile“.
Koniec kariéry a boj s chorobou
V roku 1976 Ali knockoutoval dvoch prakticky neznámych protivníkov, „Belgického kamenára“ Jean-Pierra Coopmana a Angličana Richarda Dunna. Dňa 30. apríbra 1976 stál Ali proti Jimmymu Youngovi, pričom vážil 104 kg, najviac v kariére. Napriek kontroverznému rozhodnutiu rozhodcov, ktoré mnohí považovali za nespravodlivé, bol Ali vyhlásený víťazom. V septembri toho istého roku sa proti Alimu postavil v ringu Ken Norton v ich treťom zápase.
V roku 1977 Aliho lekár Ferdie Pacheco opustil doprovodný tím, pretože súdil, že Ali sa ničí tým, že pokračuje v boxovaní príliš dlho, a neprial si niesť za to zodpovednosť. Pacheco odporučil Alimu ísť do dôchodku hneď, keď zaznamenal, že jeho reflexy sa spomaľujú. Ali však držal svoj titul do roku 1978, kedy ho stratil s olympijským víťazom z roku 1976, Leonem Spinksom. Ali sa tak stal prvým šampiónom v ťažkej váhe v histórii boxu, ktorý stratil titul s nováčikom. V septembrovej odvete v New Orleans Ali vyhrál na body po 15 kolách nad zmäteným Spinksom a titul získal späť už po tretíkrát.
V júni roku 1979 vo veku 37 rokov odišiel z profesionálneho boxu s 59 víťazstvami a len 3 porážkami. Kvôli jeho rozhadzovačskému životnému štýlu však čoskoro potreboval peniaze, preto sa v roku 1980 opäť vrátil do ringu, aby bojoval s Larrym Holmesom za 8 miliónov dolárov. Holmes nakoniec súboj v 11. kole vyhral technickým K.O. O rok neskôr Ali boxoval profesionálne naposledy, keď sa stretol s Trevorom Berbickom. Mesiac pred 40. narodeninami bol porazený už piatykrát vo svojej kariére. Po tejto prehre sa Aliho zdravie prudko zhoršilo.
Súboj s Parkinsonovou chorobou a posledné roky
V roku 1982 mu bola zistená Parkinsonova choroba, s ktorou bojoval až do konca života. Lekári špekulovali, že choroba prepukla kvôli otrasom hlavy, ktoré utŕžil počas ťažkých zápasov. Ali zaplatil obrovskú cenu za približne 29 000 úderov do oblasti hlavy, ktoré počas bohatej kariéry utŕžil. Napriek chorobe si zachoval svoju dôstojnosť a stal sa symbolom boja s touto chorobou. Keď v roku 1996 zapaľoval v Atlante olympijský oheň, milióny divákov po celom svete plakali od dojatia, pretože už nevideli nezkrotného rebela, ale vážnou chorobou poznačeného, roztraseného muža.
V roku 2001 natočil Michael Mann film s názvom Ali, v ktorom Muhammada Aliho stvárnil Will Smith. V roku 2009 bol natočený film Muhammad Ali: Tváří v tvář. V roku 2005 sa Aliho kondícia zreteľne zhoršila, no podľa dcéry Hany žil v stave absolútneho mieru. Muhammad Ali bol štyrikrát ženatý a mal deväť detí, sedem dcér a dvoch synov. Medzi jeho dcéry patria Maryum Ali, Hana Yasmeen Ali, Laila Ali a Rasheda Ali. Jeho dcéra Khaliah Ali sa dokonca dala na kariéru boxerky, hoci Ali vyjadril nesúhlas nad účasťou žien v tomto športe.
Odkaz a úmrtie
Muhammad Ali, boxer, aktivista, filantrop, športová osobnosť 20. storočia, bol mnohými považovaný za 'Najväčšieho'. Americký obrázkový športový magazín Sports Illustrated ho vyhlásil za Športovca storočia, britská televízia BBC za Športovú osobnosť storočia. V roku 1999 získal Ali ocenenie „Športovec storočia“, ktoré udeľovali Sports Illustrated a BBC. Bol sedemnásobným víťazom ankety o najlepšieho boxera v International Hall of Fame a jedným z troch boxerov, ktorí boli vyhlásení športovým časopisom „Športovcom roka“. Muhammad Ali porazil takmer každú špičkovú ťažkú váhu svojej doby, ktorá býva nazývaná Zlatým vekom ťažkej váhy. V osobnom živote vystupoval ako bojovník za ľudské práva a básnik. Keď sa v minulosti dostal otázku, ako by chcel, aby si ho ľudia pamätali, odpovedal: „Ako človeka, ktorý nikdy nezapredal svojich ľudí. Ak by to bolo moc odvážne, tak len ako dobrého boxera.“
Muhammad Ali zomrel 3. júna 2016 v noci na sobotu v americkom Phoenixe, štát Arizona, vo veku 74 rokov. Príčinou úmrtia bolo ochorenie dýchacieho systému, ktoré skomplikovala Parkinsonova choroba. Bol hospitalizovaný v nemocnici vo Phoenixe pre problémy s dýchaním. Pohreb sa konal v jeho rodnom meste Louisville v štáte Kentucky.
Na jeho úmrtie reagoval celý svet. Promotér Don King povedal: „Je to smutný deň… Miloval som Muhammada Aliho, bol to môj priateľ. Ali nikdy nezomrie… Tak ako Martin Luther King aj jeho duch bude žiť ďalej, symbolizoval svet.“ Promotér Bob Arum konštatoval: „Bol to najväčší bojovník všetkých čias, ale jeho boxerská kariéra je druhoradá v porovnaní s jeho prínosom svetu. Bol najväčšou transformačnou postavou svojho času.“ Bývalý profesionálny boxer Floyd Mayweather dodal: „Už nebude ďalší Muhammad Ali. Černošská komunita po celom svete ho potrebovala. Bol mojím hlasom.“
tags: #muhamad #ali #narodeniny