Tento text predstavuje prepis Kroniky obce Lúky, tak ako ju v rôznych spoločenských a politických obdobiach zaznamenali jednotliví kronikári. Pre zachovanie autentickosti neboli do štylistiky ani pravopisu pôvodných autorov vykonané žiadne zásahy. Prvým oficiálnym kronikárom obce bol ustanovený Rudolf Jaroušek, správca rímskokatolíckej ľudovej školy, a to na základe uznesenia obecného zastupiteľstva z 20. marca 1933.
Opis a charakteristika obce
Obec Lúky, ktorej názov je odvodený od polohy kraja, sa rozprestiera po obidvoch stranách krajinskej cesty vedúcej z Púchova cez Lysský priesmyk na Moravu. Dedina leží uprostred Púchovskej doliny, je dlhá 2 km a predstavuje najužšie miesto v doline. Po stranách cesty stoja zväčša drevené domy, pričom murované stavby tvoria najmä kostoly, fary, školy, notársky úrad, pošta a četnícka stanica.
Významné inštitúcie a stavby
- Píla: Na hornom konci obce sa nachádza schreibrovská parná píla, ktorá v minulosti zamestnávala desiatky robotníkov.
- Katolícky kostol: Najstarší chrám v okolí, ktorého vznik sa podľa kanonickej vizitácie datuje do roku 1228, za čias panovania Arpádovcov.
- Školy: V obci pôsobí rímskokatolícka škola (v roku 1929 bola postavená moderná dvojtriedka) a evanjelická a.v. škola založená v roku 1913.
- Židovská náboženská obec: Súčasťou obce bol aj židovský kostol (postavený v roku 1872) a vlastná židovská škola, ktorá však po prevrate zanikla.
Vodstvo a pôdne podmienky
Juhovýchodnou stranou obce preteká potok Biela voda, ktorý pramení na Čertove. Hoci je potok zvyčajne plytký, počas dažďov sa mení na dravú rieku. Pôda v chotári pozostáva z piesku, hlinačky, slienu a štrku. Zaujímavosťou je výrazný nárast zalesnenej plochy: zatiaľ čo v roku 1882 bolo v obci 166 katastrálnych jutár lesa, v roku 1930 to bolo už 2431 katastrálnych jutár.
Obyvateľstvo a zamestnanie
Podľa sčítania z roku 1930 mala obec 783 obyvateľov. Väčšinu tvoria robotníci, ktorí za prácou dochádzali na sezónne práce alebo stavby, ako napríklad železnica Púchov - Horní Lideč. Miestne obyvateľstvo sa venovalo aj chovu dobytka a poľnohospodárstvu.
| Rok | Počet domov | Počet obyvateľov |
|---|---|---|
| 1913 | 168 | 718 |
| 1919 | 139 | 555 |
| 1930 | 198 | 783 |
Kultúrne dedičstvo a doprava
V minulosti boli pre občanov typické pestré kroje, avšak po prevrate sa muži krojov takmer úplne vzdali, zatiaľ čo ženy ich naďalej využívajú ako sviatočný odev. Z hľadiska infraštruktúry bolo významným míľnikom zavedenie železničnej premávky na Štefánikovej dráhe dňa 2. mája 1937, čo nahradilo dovtedajšiu autobusovú dopravu.