Vyučovanie počas sviatkov a voľných dní na Slovensku

Otázka vyučovania počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja sa na Slovensku v poslednej dobe stala predmetom diskusií. Predovšetkým sa to týka 17. novembra, Dňa boja za slobodu a demokraciu, a taktiež širších aspektov organizácie školského roka.

Reakcie škôl na zrušenie dňa pracovného pokoja 17. novembra

Hoci vláda zrušila 17. november ako deň pracovného pokoja, niektoré vysoké či základné školy s tým nesúhlasia. Rozhodli sa vzoprieť a ponechať svojim študentom voľno. Podľa ministra školstva na to majú právo.

Postoj vysokých škôl

Rektori hovoria o symbolickom geste a potrebe pripomenúť si odkaz slobody a demokracie. Sedemnásty november je dňom, ktorý pripomína odvahu a odpor študentov proti totalite. Najskôr v roku 1939, keď nacisti zatvorili české univerzity, a potom v roku 1989, keď sa práve študenti postavili na čelo Nežnej revolúcie. So zrušením voľna v tento deň preto študenti nesúhlasia.

Predseda Študentskej rady vysokých škôl Patrik Prístupný vyhlásil, že "v prípade, keď štát dovolí, aby došlo takýmto spôsobom k zdegradovaniu odkazu 17. novembra, tak práve univerzity sú tie, ktoré majú byť akýmsi morálnym kompasom v spoločnosti a nedovoliť, aby tento sviatok upadol do zabudnutia."

Väčšina vysokých škôl sa rozhodla 17. novembra udeliť voľno, a to aj napriek tomu, že vláda deň pracovného pokoja zrušila. Rektor Žilinskej univerzity v Žiline Ján Čelko zrušenie nepovažuje za šťastný krok. "Stále považujeme 17. november za symbol boja študentov práve proti napádaniu demokracie a za slobodu," dodal. Hovorkyňa Univerzity Komenského v Bratislave Eva Kopecká reagovala, že "kľúčové historické udalosti v roku 1989 sa odohrávali práve na Univerzite Komenského. Rektor Marek Števček zdôrazňuje, že napriek legislatívnym zmenám, univerzita tento deň stále považuje za významný sviatok." Sedemnásty november je zároveň aj medzinárodným dňom študentstva. "Jeden z najvýznamnejších dátumov v kalendári. Považujem za našu morálnu a spoločenskú povinnosť, najmä mladej generácii, pripomínať význam tohto sviatku," poznamenal rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Vladimír Hiadlovský.

Rektor Technickej univerzity vo Zvolene Rudolf Kropil doplnil, že "nám súčasná realita neustále pripomína, že slobodu a demokraciu nemožno považovať za samozrejmosť. Sú to hodnoty, ktoré si musíme chrániť, rozvíjať a posilňovať svojím každodenným konaním na vysokej odbornej i morálnej úrovni, v duchu humanizmu, slobody, solidarity a tolerancie."

Vyjadrenia Ministerstva školstva

Väčšina zo všetkých 33 slovenských vysokých škôl sa rozhodla udeliť voľno. V deviatich pôjdu študenti a zamestnanci do školy. Päť sa ešte nerozhodlo alebo na otázky neodpovedali. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) tvrdí, že školy majú právo udeliť voľno. "Ja to plne rešpektujem. Chcú si uctiť sviatok, majú na to takúto možnosť, či bola nejaká iná možnosť, diskutovali sme viaceré sviatky, musíme konsolidovať," povedal. Jeden zo študentov vysokej školy poznamenal: "Necítim sa v tejto krajine úplne až tak dobre, s tým všetkým, čo sa deje. Takže ďakujem, že mám príležitosť mať voľno a postaviť sa za veci, ktoré vyznávam." Rektor Technickej univerzity v Košiciach Peter Mésároš zhodnotil: "Študenti, okrem toho, že tento deň sa budú učiť a bude prebiehať riadna výučba, si budú môcť sprievodné podujatia pozrieť. Takéto podujatia sú v niektorých prípadoch účinnejšie."

Základné školy a riaditeľské voľno

K univerzitám sa postupne začali pridávať aj niektoré základné školy. Napríklad žiaci na Základnej škole Jarná v Žiline budú mať 17. novembra riaditeľské voľno z dôvodu ďalšieho vzdelávania učiteľov.

Školský kalendár a prehľad prázdnin (2025/2026)

Školáci a študenti sa po návrate z letných prázdnin dlho v školských laviciach neohrejú. Prvým krátkym oddychom po začiatku školského roka bol 15. september - štátny sviatok Sedembolestnej Panny Márie. Postupne sa tak rozbehol tradičný kolobeh školského vyučovania, ktorý bude počas jesene a zimy niekoľkokrát prerušený ďalšími prázdninami a sviatkami.

Jesenné prázdniny

Len niekoľko týždňov po skončení letných prázdnin si školáci opäť oddýchnu. Jesenné prázdniny v školskom roku 2025/2026 pripadnú na štvrtok 30. októbra a piatok 31. októbra. Hneď nasledujúci deň, 1. novembra, je Sviatok všetkých svätých, no tento rok pripadne na sobotu, takže školáci nebudú mať ďalší deň voľna. Do školských lavíc sa vrátia v pondelok 3. novembra.

Jesenné prázdniny sú pre mnohých rodinnou tradíciou spojenou s návštevami cintorínov, ale aj s krátkymi jesennými výletmi. Z pohľadu rodičov ide o príležitosť stráviť s deťmi predĺžený víkend. Po jesenných prázdninách čaká školákov len krátke obdobie bez prerušenia. Už 17. novembra si Slovensko pripomenie Deň boja za slobodu a demokraciu, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sviatky modernej histórie krajiny. Tento deň tradične znamenal pre školy voľno, no vláda v rámci konsolidačných opatrení rozhodla, že 17. november už nebude dňom pracovného pokoja. Žiaci by tak podľa rozhodnutia mali mať bežný vyučovací deň. Napriek tomu sa viaceré školy rozhodli udeliť riaditeľské voľno, aby si študenti mohli symbolicky pripomenúť význam udalostí z roku 1989. Na viacerých univerzitách a vysokých školách zostane 17. november aj naďalej voľným dňom, keďže akademické inštitúcie si tradíciu zachovávajú ako súčasť svojho hodnotového odkazu.

Vianočné prázdniny

Po novembri sa školský kalendár na dlhšie obdobie už nepreruší. Až v decembri sa žiaci dočkajú najdlhších prázdnin školského roka - vianočných. Tie sa začnú v pondelok 22. decembra 2025 a potrvajú do stredy 7. januára 2026. Do škôl sa teda deti vrátia vo štvrtok 8. januára.

Vianočné prázdniny sú pre väčšinu rodín obdobím oddychu a spoločných chvíľ. Spájajú sa s vianočnými a novoročnými sviatkami, ale aj s prestávkou uprostred zimy, ktorá deťom umožňuje načerpať nové sily pred ďalším polrokom. Z praktického hľadiska však pre rodičov môžu predstavovať aj výzvu - zabezpečiť program a dohľad pre deti počas dlhého voľna nie je jednoduché, najmä ak rodičia nemajú možnosť čerpať dovolenku. Napriek tomu zostávajú Vianoce najobľúbenejšou časťou školského kalendára.

Školské prázdniny a predĺžené víkendy v roku 2025 (prehľad):

Náboženský pohľad na svätenie sviatočných dní a štúdium

Nedeľa a sviatočný deň majú v kresťanskej tradícii špecifický význam, ktorý sa odráža aj v otázke práce a štúdia. Gréckokatolícky kňaz a cirkevný právnik Peter Paľovčík a kňaz Jozef Žvanda z ružomberského Univerzitného pastoračného centra biskupa Jána Vojtaššáka poskytujú pohľad na túto problematiku.

Význam sviatočného dňa a odpočinok

Kňaz Peter Paľovčík upozorňuje, že podstatou nedele nie je len návšteva chrámu, ale predovšetkým odpočinok. Podľa jeho slov odpočinkom posväcujeme čas. "Posvätiť siedmy deň je veľmi dôležité pre normálny rozvoj človeka a zároveň v nedeľu oslavujeme Boha pre Kristovo zmŕtvychvstanie," uvádza. "Nedeľa má byť teda dňom odpočinku a zasvätením, keď cez Božie slovo a Eucharistiu budujeme spoločenstvo s ďalšími ľuďmi a umožňujeme odpočinok aj iným," pokračuje gréckokatolícky kňaz.

Svätiť sviatočný deň znamená podľa kňaza Jozefa Žvandu aj nájsť si v priebehu tohto dňa čas na osobnú modlitbu, na čítanie Svätého písma či inej duchovnej literatúry. "Zároveň to znamená, že sa ako rodina presunieme od eucharistického stola k rodinnému stolu, kde sa spolu aspoň raz týždenne zídeme a spolu v nedeľu obedujeme," dopĺňa. Znamená to aj, že v tento deň navštívime svojich starých rodičov alebo chorých, že pôjdeme na spoločnú prechádzku či popoludní na futbal. "Avšak prežiť celý deň iba futbalom mimo svojej rodiny, čo sa, žiaľ, dnes deje, tak to nie je najsprávnejšie," upozorňuje Žvanda. Podľa jeho slov podľa toho, ako prežijeme nedeľu, sa budú odvíjať aj naše nasledujúce pracovné dni. Preto sa snažíme v tento deň nepracovať, a to nielen fyzicky, ale ani duševne.

Povolené a nepovolené práce v nedeľu

Od malička nás učili, že v nedeľu sa nemá pracovať. V praxi potom vidíme, že ľudia, aj kresťania, vykonávajú prácu aj v nedeľu. V akých prípadoch je práca v nedeľu vlastne povolená?

Ide o nevyhnutné práce ako služba lekárov, zdravotných sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov. Ďalej služba hasičov či policajtov a pracovníkov v nepretržitých prevádzkach, ktoré sú pre nás životne dôležité, napríklad prevádzka elektrární či vodární, ďalej napríklad práca v poľnohospodárstve, pri kŕmení zvierat a podobne.

Potom existujú práce, ako napríklad v obchodnom reťazci, kde sa odporúča, pokiaľ je to možné, práci sa vyhnúť. "V človeku nemá prevyšovať túžba po zisku, no pokiaľ ide o nariadenie zamestnávateľa, to je iné," ozrejmuje Paľovčík. Za jednoznačný problém označuje také konanie, keď si človek dobrovoľne nechá pracovné povinnosti na nedeľu.

Práca v záhrade v nedeľu nemusí byť podľa Jozefa Žvandu problémom, a to zvlášť pre ľudí, ktorí napríklad počas celého týždňa pracujú duševne, či už v školách, alebo úradoch. "Práca v záhrade v nedeľu môže byť pre nich vhodným relaxom, tu je však potrebné povedať, že istým spôsobom musíme brať ohľad aj na ľudí v okolí, aby sme ich nepohoršili, veď navzájom sa máme v živote a vo viere povzbudzovať a nie spochybňovať svoje okolie," hovorí. Rovnako by sa nemali v nedeľu používať hlučné stroje, aby sme svojich susedov nevyrušovali. "Nedeľa si predsa zaslúži ticho a pokoj," dodáva Žvanda.

Štúdium v nedeľu z cirkevného pohľadu

Čo sa týka učenia sa do školy v nedeľu, je napríklad príprava na skúšku v nedeľu hriechom? "V tomto prípade by som povedal tvrdo, že sa nemá v nedeľu študovať. Študenti majú dosť času v iné dni," reaguje kňaz Paľovčík s tým, že ak sa študent celý týždeň učil, odpočívať je dobré aj pre duševné zdravie. Odlišný prístup pripúšťa v situácii, keď napríklad termíny skúšok neumožňujú učenie si ideálne rozvrhnúť.

Univerzitný kaplán Jozef Žvanda taktiež tvrdí, že učenie a štúdium je pre žiakov a študentov prácou, a preto by si mali v nedeľu od učenia oddýchnuť. "Viem, že sa to ľahko vraví a že prax je často iná, avšak ak by žiaci a študenti naplno využili svoj čas užitočne, ak by so svojím časom správne narábali, ak by študovali priebežne, možno by v nedeľu študovať nemuseli," hovorí. Takisto vníma rozdiel medzi prednáškovým obdobím a časom skúškového obdobia. "Aj preto je oprávnené niekedy využiť aj nedeľu na štúdium, avšak nikdy by sme nemali vynechať slávenie svätej omše a ani spoločný rodinný obed, a predsa by bolo potrebné, aby sme si trocha aj oddýchli," konštatuje kňaz. Podľa neho nie je správne pravidelne v nedeľu doháňať to, čo sme zanedbali počas týždňa či počas prednáškového obdobia.

Nakupovanie v nedeľu

Čo hovorí cirkev na nakupovanie v nedeľu? Je každý nákup v nedeľu porušením prikázania? Podľa Petra Paľovčíka existujú výnimočné situácie, v ktorých by nákup nevidel ako tragédiu, samozrejme, pokiaľ nejde o zvyk. "Každý rozumný človek vie zvážiť okolnosti, či je to nevyhnutné," hovorí. Podľa neho by mohla byť výnimočne prípustná návšteva obchodu aj v situácii, keď príde nečakaná návšteva a pre dobro hostí sa niečo "vybehne" kúpiť. Oslovení kňazi sa zhodujú, že veľké nákupy v nedeľu nie sú v poriadku. Kňaz Jozef Žvanda upozorňuje na riziko, keď sa ľudia pri nedeľnom nákupe niekedy zbytočne vystresujú.

Vplyv pandémie COVID-19 na organizáciu vyučovania

Pandémia COVID-19 výrazne ovplyvnila školské vyučovanie a zaviedla nové pravidlá pre dochádzku a karanténu, čo taktiež ovplyvňuje, kedy a ako sa vyučovanie uskutočňuje.

Dištančné vzdelávanie a obavy maturantov

Žiaci druhého stupňa a stredoškoláci prešli od 13. decembra na dištančné vzdelávanie. Učiť sa takýmto spôsobom sa budú do piatka 17. decembra, keď budú mať posledný deň vyučovania. Od pondelka 20. decembra sa pre všetkých žiakov začali vianočné prázdniny.

Z rozhodnutia ministra školstva vyplýva, že školské vyučovanie nie je prerušené v základných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základných školách pri zdravotníckych zariadeniach. Rovnako sa bude vzdelávať aj v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a realizovať sa bude aj praktické vyučovanie v stredných zdravotníckych školách. Otvorené zostávajú naďalej aj prvé stupne základných škôl a materské školy.

Niektorí maturanti sa obávajú, ako zvládnu maturitné skúšky. Pripomínajú, že terajší maturanti sú v obzvlášť náročnej pozícii, nakoľko strávili skoro polovicu stredoškolského štúdia doma. Odbor komunikácie a protokolu Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR uviedol, že v školskom roku 2021/2022 sa bude štúdium v stredných školách ukončovať prezenčnou formou tak, ako to bolo v období pred nástupom pandémie ochorenia COVID-19.

"Dnes je už všeobecne známe, že dištančné vyučovanie nie je rovnako efektívne ako prezenčné. Mnohí sa necítia byť pripravení na maturitnú skúšku a je pochopiteľné, že začínajú vznikať nové petície a iniciatívy za zrušenie maturít," povedal prezident Aliancie stredoškolákov Kristián Krivda. Upozornil, že posledné dva roky sú dôkazom, že maturitná skúška nie je dostatočne flexibilná a adaptovaná na 21. storočie. Aliancia stredoškolákov tvrdí, že je najvyšší čas otvoriť konverzáciu o reforme maturitnej skúšky. Podľa Krivdu však z dlhodobého hľadiska tiež nie je reálne rušiť maturitu každý rok. "Pokiaľ však bude dištančné vyučovanie pretrvávať aj v januári, budeme kompetentné orgány žiadať minimálne o redukciu učiva. Tohtoročná maturita musí v nejakej forme zohľadňovať okolnosti, za akých fungovalo školstvo počas pandémie," dodal Krivda.

Rezort školstva uviedol, že školy boli od septembra riadne otvorené, riadia sa školským COVID semaforom. Napriek aktuálnej situácii a zatvoreniu stredných škôl bola informácia o riadnom priebehu maturitných skúšok, záverečných a absolventských skúšok komunikovaná niekoľkokrát so zriaďovateľmi, ako aj riaditeľmi škôl. "Na dištančnom vzdelávaní žiaci strácajú motiváciu učiť sa a nedostatok kontaktu s rovesníkmi im spôsobuje sociálne aj psychické problémy," povedal maturant. Pozastavil sa aj nad zatváraním škôl najmä v Bratislavskom kraji, kde je vysoká zaočkovanosť aj medzi žiakmi a študentmi. Pýtal sa, ako má človek, ktorý chce maturovať z chémie, zložiť skúšku, keď mu neumožnili vyskúšať si pokusy, ktoré sú jej súčasťou. Tiež ho zaujímalo, ako má zmaturovať študent, ktorý nemá prístup k internetu a posledné dva roky mu neposkytli takmer žiadne vzdelanie. V súvislosti s maturitami v roku 2022 vznikla už aj petícia za jej zrušenie, ktorú podpísalo viac ako 18.000 ľudí.

Pravidlá ospravedlňovania neprítomnosti a karantény

V prípade lockdownu platí, že môžete dieťa nechať doma: ak sa žiak nezúčastní vzdelávania z akýchkoľvek dôvodov, napr. aj z obavy z ochorenia, v škole počas obmedzenia slobody pohybu a pobytu zákazom vychádzania aktuálne platným uznesením vlády Slovenskej republiky, považuje sa to za ospravedlnenú neprítomnosť; ak to prevádzkové podmienky umožňujú, riaditelia škôl zabezpečia pre takýchto žiakov dištančné vzdelávanie.

Rodič môže svojím rozhodnutím ospravedlniť žiaka na 5 po sebe idúcich vyučovacích dní (dieťa s povinným predprimárnym vzdelávaním na 7 po sebe idúcich vyučovacích dní, víkendy a sviatky sa nepočítajú) aj z dôvodu ochorenia. Pri absencii viac ako 5 (žiak) / 7 (dieťa s PPV) po sebe idúcich vyučovacích dní z dôvodu ochorenia musí predložiť "Potvrdenie od lekára" od všeobecného lekára pre deti a dorast, ktorý má vedomosť o prebiehajúcom ochorení (bez obmedzenia počtu ospravedlnení počas školského roka). Rodičia detí s nepovinným predprimárnym vzdelávaním "Potvrdenie od lekára" nepredkladajú.

Kým doposiaľ sa čakalo až na potvrdenie PCR testom, ak nerozhodla škola inak, teraz už semafor určuje presné podmienky karantény aj po samosteste. Ministerstvo tiež pripomína povinnosť hlásiť použitie samotestu, ako vám škola určila. Menia sa aj podmienky vstupu do zariadení, a to jednak pre zamestnancov školy, ktorí musia byť v režime OTP (očkovaní, testovaní, prekonaní), tak aj pre rodičov a cudzie osoby, pre tie platí režim OP (očkovaní, prekonaní).

Pri prvom nástupe do školy a po každom prerušení dochádzky do školy v trvaní 3 a viac po sebe nasledujúcich dní (vrátane víkendov a sviatkov) rodič predkladá "Písomné vyhlásenie o bezpríznakovosti" žiaka. Žiak s príznakmi musí zostať doma. Pokiaľ rodič nevie vylúčiť príznaky, kontaktuje detského lekára.

V prípade pozitívneho výsledku Ag samotestovania žiaka počas školského roka žiak zostáva doma a rodič: kontaktuje detského lekára, ktorý mu stanoví ďalší postup, a oznámi škole, že žiak mal pozitívny výsledok Ag samotestu. Žiaci z triedy, ktorí boli v úzkom kontakte so žiakom, ktorý mal pozitívny výsledok Ag samotestu počas obdobia 2 dní pred jeho testovaním alebo objavením sa prvých klinických príznakov, idú do karantény (okrem tých, ktorí si uplatňujú výnimku karantény, pokiaľ neprejavujú príznaky ochorenia).

Príznaky ochorenia COVID-19

Ochorenie COVID-19 je infekčné ochorenie vyvolané vírusom. Prenos ochorenia je možný prenosom kvapôčok (prehltnutie alebo vdýchnutie kvapiek vylúčených infikovanou osobou pri kašľaní, kýchaní a komunikácii v tesnej blízkosti) alebo kontaktom s kontaminovaným povrchom alebo predmetom a následným dotykom úst, nosa alebo očí. Príznaky ochorenia COVID-19 sú akútne (zadýchavanie, tlak a bolesť na hrudi, pocit nedostatku vzduchu, modré pery a bledá tvár, vykašliavanie krvi, porucha alebo strata vedomia), najčastejšie (horúčka, bolesť hlavy, bolesť hrdla, kašeľ, nádcha alebo upchatý nos), bežné (únava, bolesť svalov, dýchavičnosť, hnačka) a zriedkavé (vyrážka na pokožke, zápal spojiviek, strata čuchu alebo chuti, zimnica, vracanie, farebné zmeny končekov prstov).

Variant Omikron a jeho vplyv

Na Slovensku už máme prvé prípady variantu Omikron. Tri osoby, u ktorých v piatok (10. 12.) večer potvrdili Omikron variant nového koronavírusu, navštívili viacero rizikových krajín. Hranice Slovenska prekročili individuálnou dopravou a od príchodu na Slovensko boli od začiatku v domácej izolácii podľa pokynov hygienikov. Títo ľudia ochorenie nešírili ďalej. Zaočkovaní boli dvoma dávkami vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a objavili sa u nich len mierne príznaky ochorenia.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v nedeľu uviedla, že koronavírusový variant Omikron je infekčnejší než variant Delta a znižuje účinnosť vakcín, čo sa týka ochrany pred nákazou a šírením vírusu. Na druhej strane ale podľa predbežných údajov spôsobuje menej závažné príznaky ochorenia. WHO ale zároveň zdôraznila, že pre nedostatok dát nedokáže určiť, či vysoká miera nákazlivosti Omikronu súvisí s nižšou imunitnou odozvou naň, vyššou prenosnosťou alebo s kombináciou oboch týchto faktorov.

"Z aktuálne dostupných dát vyplýva, že Omikron pravdepodobne vytlačí variant Delta tam, kde sa objaví komunitné šírenie (vírusu)," dodala WHO. Dosiaľ síce variant Omikron spôsobil u nakazených ľudí len "mierny" priebeh choroby, respektíve išlo o asymptomatické prípady, avšak momentálne štatistické údaje nie sú dostatočné na to, aby mohla WHO stanoviť, nakoľko je tento variant klinicky závažný.

Na Slovensku sa bude môcť podať tretia dávka už po 3 mesiacoch. Podať posilňujúcu dávku vakcíny proti ochoreniu COVID-19 bude na Slovensku možné už po troch mesiacoch. Vyplýva to z aktualizácie usmernenia k aplikácii dodatočnej tretej dávky mRNA vakcíny, informovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva SR Zuzana Eliášová.

Výnimky a voľno zo školského vyučovania v kontexte COVID-19

Naďalej zostáva zachovaná pre riaditeľa školy možnosť z dôvodu podozrenia na výskyt ochorenia COVID-19 poskytnúť voľno viac ako päť dní so súhlasom zriaďovateľa. "Čas takto poskytnutého voľna sa považuje za mimoriadne prerušenie školského vyučovania v škole s tým, že pre deti a žiakov bude zabezpečené dištančné vzdelávanie," uvádza sa v rozhodnutí.

Zostáva zachované aj predĺženie lehoty na ospravedlnenie neprítomnosti dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. A to z troch po sebe nasledujúcich vyučovacích dní na sedem. Potvrdenie od lekára z dôvodu neprítomnosti dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa bude vyžadovať až vtedy, ak neprítomnosť dieťaťa z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako sedem dní. "Potvrdenie od lekára sa bez ohľadu na dĺžku trvania neprítomnosti nevyžaduje, ak ide o neprítomnosť z dôvodu ochorenia dieťaťa, pre ktoré predprimárne vzdelávanie nie je povinné," uvádza sa v rozhodnutí. Ak ide o žiakov, táto lehota zostáva predĺžená na päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní. Na účel školského vyučovania v škole (prezenčne) a prevádzky školských zariadení sa bude aj v novom školskom roku 2022/2023 predkladať vyhlásenie o bezpríznakovosti.

tags: #moze #sa #vyucovat #cez #sviatok