Práca počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja: Komplexný sprievodca

Práva zamestnancov počas štátnych sviatkov a dní voľna sú častou témou otázok zo strany zamestnancov aj zamestnávateľov. Pre pracovnoprávne účely považujeme za „sviatky“ štátne sviatky a aj ostatné sviatky. Presné vymedzenie týchto dní nájdeme v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v plánovacom kalendári. Zákonník práce je vo svojej mzdovej časti koncipovaný na princípe ochrany zamestnanca prostredníctvom určenia minimálnych, ale právne garantovaných nárokov, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

ilustračné foto s pracovným kalendárom a legislatívnym textom

Základné práva a mzdové nároky zamestnancov

Zamestnanecké práva a mzdové zvýhodnenie

Základné práva zamestnancov vyplývajúce zo Zákonníka práce, ktorí pracujú počas štátneho sviatku, sú rovnaké ako počas bežného pracovného dňa. Čo je však iné, je najmä mzdové zvýhodnenie pre zamestnanca za výkon práce počas štátneho sviatku. Mzdové zvýhodnenie (príplatok) je v minimálnej výške 100 % a vypočítava sa zo zamestnancovho priemerného zárobku. Tieto nároky upravuje najmä § 122 Zákonníka práce, podľa ktorého má zamestnanec v prípade práce vo sviatok nárok na svoju bežnú mzdu za vykonanú prácu a ďalej nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Je možné, že v niektorých pracovných zmluvách alebo v kolektívnych zmluvách je mzdové zvýhodnenie ešte vyššie, ako je minimálne stanovené v Zákonníku práce, horná hranica nie je v Zákonníku práce stanovená.

Možnosť čerpania náhradného voľna

Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za výkon práce vo sviatok. V tomto prípade však zamestnanec stratí nárok na mzdové zvýhodnenie. Ide vždy o vzájomnú dohodu, pričom čerpanie náhradného voľna nemôže byť zo strany zamestnávateľa nariadené. Ani zamestnancova požiadavka na čerpanie náhradného voľna za prácu vo sviatok nie je nárokovateľná. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.

Špecifiká pre vedúcich zamestnancov

Vyššie uvedené pravidlá pre mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno sa vzťahujú iba na zamestnancov, ktorí nepatria medzi vedúcich pracovníkov. Pri vedúcich zamestnancoch je možné dohodnúť v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok (§ 122 ods. 5 Zákonníka práce). V takom prípade sa zvýšené mzdové nároky za výkon práce počas štátneho sviatku vo vzťahu k vedúcim zamestnancom nebudú aplikovať a nemajú ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu vo sviatok. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce ako zamestnancov, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Nariaďovanie práce počas sviatkov a výnimky

Podmienky pre nariadenie práce

Zamestnávateľ môže zamestnanca nútiť pracovať počas štátneho sviatku alebo dňa voľna iba výnimočne. Na to, aby mohol zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi pracovať cez sviatok, musia byť splnené tri podmienky:

  1. Nastane výnimočná situácia.
  2. Po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.
  3. Ide o nevyhnutné práce, ktoré sú vymedzené v § 94 ods. 3 Zákonníka práce a ak sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch.

Medzi tieto nevyhnutné práce patria:

  • naliehavé opravárske práce;
  • nakladacie a vykladacie práce;
  • inventúrne a uzávierkové práce;
  • práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu;
  • práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach;
  • práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva;
  • kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat;
  • naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe a pri spracovaní potravinárskych surovín;
  • práce v nepretržitej prevádzke a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.
infografika: Podmienky pre prácu vo sviatok

Obmedzenia pre maloobchodné prevádzky

V prípade maloobchodného predaja nie je možné zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu okrem stanovených výnimiek v dňoch:

  • 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12:00 hodine, 25. decembra a 26. decembra.

Výnimkami, kedy je práca v maloobchode povolená, sú:

  • predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami;
  • predaj a výdaj liekov v lekárňach;
  • predaj na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach;
  • predaj cestovných lístkov;
  • predaj suvenírov;
  • predaj kvetov 8. mája;
  • predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.

Sviatky, ktoré nie sú dňami pracovného pokoja podľa Zákonníka práce

Nie každý sviatok prináša aj voľný deň od práce. Aj keď sa v kalendári takýto deň objaví, nemusí ísť automaticky o deň pracovného pokoja v zmysle Zákonníka práce. Od roku 2024 nie je 1. september (Deň Ústavy SR) považovaný za deň pracovného pokoja a ani za sviatok pre účely Zákonníka práce. Rovnaký status má aj 28. október. V tieto dni môžu byť obchody otvorené. V mzdovej agende sa tieto dni evidujú ako pracovné dni, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok.

Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahnu ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Tieto zmeny sa týkajú napríklad 17. novembra a 15. septembra, ktoré majú (alebo budú mať) podobný status, avšak časové zaradenie zmien sa môže líšiť.

Odmeňovanie a špecifické situácie

Sviatok na obvyklý pracovný deň bez práce

Ak sviatok pripadol na obvyklý pracovný deň zamestnanca a zamestnanec nepracoval z dôvodu sviatku, taký deň sviatku sa považuje za odpracovaný. Za taký deň patrí zamestnancovi iba mzda v sume priemerného zárobku, nevzniká nárok na príplatok. Zároveň sa taký deň pripočíta k odpracovaným dňom, napríklad na účely nároku na dovolenku. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou a v taký deň nepracoval, patrí mu nekrátená mesačná mzda. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však možno dohodnúť krátenie mesačnej mzdy a poskytnutie náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku.

Ak zamestnancovi popri mesačnej mzde boli poskytované aj zložky, ktorých výška je previazaná na skutočný výkon práce alebo závisí od individuálneho hodnotenia (napr. podielová mzda), a zamestnanec z dôvodu sviatku nemohol pracovať, zamestnanec túto zložku mzdy nedostane. V takom prípade, aj keď má základnú mesačnú mzdu, musí zamestnávateľ alikvotne krátiť mesačnú mzdu a zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy za dobu sviatku vo výške priemerného zárobku, pretože mu reálne ušla časť mzdy.

Sviatok na deň nepretržitého odpočinku (voľna)

Pokiaľ zamestnanec v deň sviatku nemal pracovať, to znamená, že mu v uvedený deň nepripadla zmena podľa rozvrhu pracovných zmien (napríklad u zmenárov alebo pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času), alebo sviatok pripadol na sobotu či nedeľu (u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom od pondelka do piatka), v tomto prípade nemohla zamestnancovi z dôvodu sviatku ujsť mzda a tak nemá nárok na mzdu, resp. náhradu mzdy za sviatok.

Práca "dohodárov" (dohody o prácach mimo pracovného pomeru)

Na zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru sa v zásade vzťahujú rovnaké pravidlá pri nárokoch na mzdové príplatky za prácu počas sviatkov.

Začiatok a koniec sviatku pri nočných zmenách

Na pracoviskách s nočnými zmenami sa sviatok začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena. Sviatok sa končí 6:00 ďalší deň, hoci už podľa kalendára nejde o sviatok. Napríklad, ak ranná zmena nastupuje o 6:00, sviatok sa začína o 6:00 a končí sa nasledujúci deň o 6:00. Zamestnanec pracujúci v noci od 22:00 dňa sviatku do 6:00 nasledujúceho dňa (ktorý už nie je sviatkom) bude mať celú smenu započítanú ako prácu vo sviatok.

Domácka práca a telepráca

V zmysle § 52 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce zamestnancovi pri výkone domáckej práce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste) a zamestnancovi pri výkone telepráce (vykonáva prácu pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií) nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

Súbeh práce vo sviatok a nadčasov

Ak zamestnanec pracuje vo sviatok a zároveň vykonáva prácu nadčas (napr. pracuje 10 hodín namiesto 8-hodinovej zmeny), má nárok na mzdu, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a navyše aj na príplatok za prácu nadčas.

Riešenie problémov s nedodržiavaním zákona

Ak zamestnávateľ nezabezpečí príplatky za prácu počas sviatku, je potrebné sa ohradiť a žiadať ich výplatu. Odporúča sa postupovať v súčinnosti so zástupcami zamestnancov, obrátiť sa na príslušný Inšpektorát práce a pokiaľ to nepomôže, je potrebné sa obrátiť na advokáta, ktorý vyhodnotí právny stav a v prípade potreby pripraví príslušnú žalobu na súd.

Dôležité sviatky v SR (dni pracovného pokoja)

Pre účely odmeňovania a práce sú v Zákonníku práce a v zákone č. 241/1993 Z. z. definované nasledovné dni ako sviatky, ktoré sú zároveň dňami pracovného pokoja:

  • 1. január - Deň vzniku Slovenskej republiky
  • 6. január - Zjavenie Pána (Traja králi)
  • Veľký piatok
  • Veľkonočný pondelok
  • 1. máj - Sviatok práce
  • 8. máj - Deň víťazstva nad fašizmom
  • 5. júl - Sviatok svätého Cyrila a Metoda
  • 29. august - Výročie SNP
  • 15. september - Sedembolestná Panna Mária
  • 1. november - Sviatok všetkých svätých
  • 17. november - Deň boja za slobodu a demokraciu
  • 24. december - Štedrý deň (po 12:00 hod.)
  • 25. december - Prvý sviatok vianočný
  • 26. december - Druhý sviatok vianočný

Upozornenie: Veľkonočná nedeľa, hoci je v mnohých kalendároch uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona o sviatkoch. Za prácu v tento deň zamestnancovi „zo zákona“ nemôže vzniknúť nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok.

tags: #moze #sa #vo #sviatok #brat #uroda