Otázka, či je hriech jesť mäso v piatok alebo počas prikázaného sviatku, je v Katolíckej cirkvi dlhodobo diskutovaná. Tento článok sa zameriava na historické, teologické a praktické aspekty tohto zvyku, aby poskytol komplexný pohľad na túto tému. V katolíckej cirkvi sa veriaci tradične postia od mäsa každý piatok, najmä počas Veľkého piatku pred Veľkonočnou nedeľou. Táto prax má hlboké korene v náboženských a kultúrnych zvyklostiach, pričom piatok je dňom pripomienky Kristovho utrpenia a smrti na kríži.
Historické pozadie pôstu
Katolícke spoločenstvá už od nepamäti odlišujú piatok od ostatných dní. V tento deň si pripomínajú Kristovo utrpenie a v radosti sa snažia trpieť spolu s ním, aby ho raz mohli osláviť. Veríme, že Kristus trpel a zomrel na kríži v piatok, a preto sa už prví kresťania snažili v tento výnimočný deň zjednotiť s Kristovým utrpením. Cirkev v tom čase dokonca považovala každý piatok za veľký piatok. Kresťania si tak kajúcnosťou pripomínali Kristovo utrpenie.
Aj väčšina dávnych kultúr považovala mäso za delikátny pokrm a vykŕmené teliatko zabíjali len na výnimočné udalosti. Keďže piatok bol ustanovený za deň kajúcnosti a umŕtvovania sa, jesť mäso na „oslavu“ smrti Ježiša Krista nebolo vhodné. Napríklad v stredoveku bolo až 190 pôstnych dní, ktorých počty neskôr ubúdali. Podľa starobylých pravidiel mal v tieto dni byť pôst zdržovaním sa telesných pôžitkov, čím bolo napríklad mäso z teplokrvných zvierat. Podľa vtedajšieho učenia sa na Veľký piatok neprelievala krv zvierat, pretože v tento deň bol obetovaný sám Ježiš Kristus. Zákaz konzumovať práve mäso v pôstne dni je podmienený skutočnosťou, že mäso kedysi bolo len pre bohatých. Jedenie mäsa pri bohatom stole znamenalo oslavu, hostinu, akýsi symbol hojnosti, neviazanosti. Nepatrilo sa hodovať a zabávať v piatok - v deň, keď Kristus na kríži dokonal svoju kalvársku vykupiteľskú obetu.
Definícia "mäsa" a povolené pokrmy
Mäsitým pokrmom na účely pôstu rozumieme akékoľvek mäso živočíšneho pôvodu okrem rýb a morských plodov. Tiež výrobky z mäsa, ktoré obsahujú mäsovú zložku v akomkoľvek pomere (párky, škvarky, mäsové salámy, klobásy atď.). Teda aj pečienku, kurací vývar a masť.
Ryby zaraďujeme do inej kategórie. V latinčine sa mäso, ktoré sa nemá jesť v piatok, nazýva carnis. Toto slovo sa jasne vzťahuje na mäso zvierat a nikdy nezahŕňalo ryby. Ryby boli povolené aj preto, že nedýchali pľúcami. Veľmi často sa jedávali aj bobry či vydry, a to hlavne kvôli šupinatému chvostu, ktorý nápadne pripomínal rybu. Z týchto zvierat, ktoré boli v jeden čas na pokraji vyhynutia, sa konzumovali okrem chvostov aj zadné nohy, uvarili sa a podávali so špeciálnou omáčkou, vyrobenou z chleba, namočeného vo víne. Chlieb sa neskôr rozdrobil a prelisoval, do omáčky sa ešte pridali hrozienka a na koniec sa osladila medom.
Rybacie mäso je veľmi výživné a zdravé. Ryba je totiž výborný zdroj proteínov, vitamínu D, selénu a Omega-3 mastných kyselín. Vďaka častému konzumovaniu rýb existuje menšie riziko srdcovocievnych chorôb, ľudia majú nižší krvný tlak a tiež to má výborný vplyv na mozog.
V minulosti počas Veľkého piatku ľudia jedávali pokrmy z múky - ako chlieb, pečivo, placky, kaša, ale aj strukoviny, zelenina či sušené ovocie. To platí aj dodnes. Okrem rýb sa na pôstny deň odporúčajú aj iné jedlá, napríklad zemiakový prívarok s vajíčkom, hustá strukovinová polievka, rezance s makom alebo tvarohom či dukátové buchtičky.
Pôstna disciplína v Katolíckej cirkvi
Pôstna disciplína Katolíckej cirkvi bola aktualizovaná po Druhom vatikánskom koncile. Pápež Pavol VI. vydal 17. februára 1966 apoštolskú konštitúciu „Paenitemini„, ktorou uviedol v Cirkvi nový pôstny poriadok, ktorý presne hovorí o dodržiavaní pôstnej disciplíny pre veriacich katolíkov. Hneď v úvode sa hovorí, že všetci veriaci majú z Božieho zákona konať pokánie. Pôstna disciplína má dva rozmery: zdržiavanie sa mäsitého pokrmu a pôst. Záväzné pre celú Cirkev sú jednotlivé piatky v roku a Popolcová streda (alebo v inom obrade prvý deň Veľkého pôstu).
Záväznosť a vekové hranice
Kánonické právo stanovuje určité pravidlá týkajúce sa pôstu a zdržiavania sa od mäsa. Kán. 1252 Kódexu kánonického práva hovorí, že:
- Zákon zdržiavania sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili štrnásty rok života.
- Zákon pôstu (prísny) však zaväzuje všetkých plnoletých (teda od 18 rokov) až do začatia šesťdesiateho roka života.
Veriaci, ktorí už dovŕšili 14. rok života, sú povinní zdržať sa mäsa a mäsitých výrobkov na Popolcovú stredu a každý piatok, ak naň nepripadne niektorý deň, ktorý je uvedený medzi slávnosťami. Prikázaný pôst sú povinní zachovať veriaci, ktorí dovŕšili 18. rok života a nezačali 60. rok.
Popolcová streda a Veľký piatok
Dňami prísneho pôstu sa rozumejú Popolcová streda a Veľký piatok. Veľký piatok alebo Piatok utrpenia Pána je v kresťanskom kalendári piatok pred Veľkou nocou a tento deň je pripomienkou smrti Ježiša Krista na kríži. V Latinskej cirkvi je Piatok utrpenia Pána jedným z dvoch dní prísneho pôstu (spolu s Popolcovou stredou) a dňom zdržiavania sa mäsitého pokrmu.
V tieto dni je podľa tradícií a učenia Cirkvi predpísané držať prísny pôst, čo znamená zdržovať sa jedla, najmä mäsa. Okrem zaužívaného zdržiavania sa mäsa je dovolené najesť sa dosýta len raz počas dňa. Celkovo je možné jesť trikrát do dňa, z toho však len raz do sýta. Prísny pôst zakazuje požívať mäso a pokrmy z živočíšneho tuku. Pritom možno obed zameniť za večeru, pri ktorom sa môže človek najesť dosýta, možno začať už o 11. hodine, a to podľa ktoréhokoľvek času. Pôst musí byť súvislý. Kto sa na raňajky riadne nasýti, lebo v ten deň nemôže už zachovať prísny pôst, hriechom sa neprehrešuje, ak má na to dostatočnú príčinu. Ak sa na raňajky nenasýti a na obed len niečo zjedol, má právo večer sa najesť dosýta. Na raňajky autori povoľujú asi 60 gramov, k obedu, keď je dovolené najesť sa dosýta, asi 300 gramov v severných krajoch.
Ostatné piatky v roku
Ostatné piatky v roku (okrem liturgických slávností, ak pripadnú na piatok, a piatkov vo Veľkonočnej a Vianočnej oktáve) sú dňami pokánia. Nie je podmienkou prísny pôst v rozsahu, ako je určené na Popolcovú stredu a Veľký piatok; rovnako dňami pokánia je i celé pôstne obdobie. V piatok sa nepostí, ak naň pripadne slávnosť, napríklad svätých Petra a Pavla alebo iný prikázaný sviatok.
Čo jesť na Prerušovanom Pôste + Jedálniček + Nákupný zoznam
Výnimky a dišpenzy
Od pôstu sú oslobodení:
- Vážne chorí, diabetici alebo tehotné a dojčiace matky, ktorí z dôvodu zdravotných obmedzení nemusia zachovávať pôst a môžu jesť viackrát za deň bez obmedzenia.
- Ťažko fyzicky pracujúci (napr. tí, čo kopú, zvážajú obilie atď.).
- Cestujúci, ak cestovanie trvá väčšiu časť dňa a vyčerpáva ich.
- Tí, ktorí vyučujú hodiny denne alebo žiaci, ktorí stále študujú.
- Osoby, ktoré majú vážne ťažkosti s dodržiavaním pôstu.
Ak by niekto mal veľkú ťažkosť zachovať deň pokánia, môže v jednotlivých prípadoch udeliť farár dišpenz od zachovania dňa pokánia, alebo zmeniť za iné nábožné skutky. Ak chorí, robotníci, ktorí musia konať svoje povinnosti, môžu sa množstvá jedla zvýšiť. Obyčajné tekutiny sa môžu požívať kedykoľvek, ale ak si zahryznúť (chlieb, pečivo atď.), tak to už nie.
Zmysel pôstu a pokánia
Pôst nie je len o odriekaní si jedla, ale aj o vnútornom obrátení a zmene zmýšľania. Má viesť k nábožným a mravným činom, modlitbe a skutkom lásky. Zmyslom každého pôstu, aj toho piatkového, má byť odumieranie sebe a návrat k Bohu. Pôst nie je nejakým záslužným skutkom, ide o pokánie, o prostriedok k návratu k Bohu. Pôst nemá byť iba nejakým formálnym splnením príkazu Cirkvi, ide pri ňom o vnútorné obrátenie v duchu biblickej výzvy: „Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, pôstom a modlitbou.“ Telesným odriekaním vyjadrujeme lásku k Pánovi, zároveň dáva pôst aj príležitosť ku skutkom lásky k blížnemu. Vnútorné nastavenie ducha majú sprevádzať dobrovoľné vonkajšie skutky pokánia.
Alternatívne formy pokánia na Slovensku
Kódex kánonického práva (kán. 1253) uvádza, že Konferencia biskupov môže bližšie vymedziť zachovávanie pôstu a zdržiavanie sa mäsa za iné formy pokánia, najmä za skutky dobročinnej lásky a cvičenia nábožnosti. Slovenskí biskupi na zasadnutí v roku 1992 určili spôsoby, ktorými sú veriaci povinní konať pokánie v dňoch pokánia. Patrí medzi ne:
- Zdržiavať sa mäsa.
- Zrieknuť sa sledovania televízie, fajčenia, alkoholických nápojov.
- Vykonať dobročinný skutok.
- Venovať sa viac modlitbe.
- Vykonať iné ozajstné sebazaprenie.
Tieto skutky pokánia sú morálne rovnocenné a je do značnej miery na svedomí a slobode každého veriaceho, akým spôsobom naplní povinnosť piatkového pokánia. Pôst môže byť pestrejší, ako sa zdá. Dôležité je, aby sa viera týkala každodenného života, rozhodnutí a skutkov, a aby sme sa snažili žiť podľa Božej vôle.
Zhrnutie pôstnych predpisov
Aby sme to zhrnuli, zámerom Cirkvi je nabádať veriacich, aby Bohu prinášali obety zo srdca a zjednocovali svoje utrpenie s utrpením Krista na kríži. Odrieknuť si mäso je najčastejším prejavom kajúcnosti, no stále treba mať na zreteli jeho podstatu. Celkom určite to neznamená, že všetky pôstne piatky treba mať na stole homára.