Meno Moriarty, hoci na prvý pohľad evokuje konkrétnu postavu, v skutočnosti predstavuje fascinujúci prierez rôznymi oblasťami literatúry a kultúry, od klasických detektívok, cez moderné romány, až po kultové diela beat generation a interaktívne zážitky. Jeho "posledné dedičstvo" tak nadobúda viacero podôb, od nesmrteľného protikladu génia, cez tajomnú závet, až po symbol nekončiacej cesty a hľadania zmyslu.
Profesor James Moriarty: Napoleon Zločinu a Holmesov Arcineprijateľ
Profesor Moriarty je fiktívna postava z poviedok a románov Sira Arthura Conana Doyla o Sherlockovi Holmesovi. Holmes ho opisuje ako zločineckého génia, ktorý je "Napoleonom zločinu". Toto označenie použil Doyle podľa Roberta Andersona, ktorý tak nazval skutočného zločinca Adama Wortha.
Pôvod a Charakter
Doyle pôvodne postavu vymyslel predovšetkým preto, aby mal ako zabiť Sherlocka Holmesa a ukončiť sériu poviedok. Moriarty je vykreslený ako mimoriadne inteligentný, prešibaný, ľstivý, vypočítavý a manipulatívny. Je to génius, filozof a človek abstraktného myslenia s prvotriednym mozgom. Hoci sám koná málo, sedí nehybne "ako pavúk uprostred siete, ale tá sieť má tisíc lúčov a on bezpečne reaguje na najmenší záchvev každého z nich".
Je organizátorom veľkej časti zla a takmer všetkého, čo v Londýne zostalo nevypátrané. Má množstvo výborne organizovaných agentov. Ak má byť spáchaný nejaký zločin, ukradnutý dokument, vydrancovaný dom alebo ak má zmiznúť človek - stačí slovko profesorovi a celá vec je zorganizovaná a vykonaná. Agent môže byť chytený, pričom sa nájdu peniaze na kauciu alebo na obhajcu, avšak centrum, pre ktoré agent pracuje, nie je nikdy odhalené - dokonca naň ani nepadne podozrenie.
Jeho povýšenosť nad akékoľvek bežné podozrenie a imunita voči kritike sú pozoruhodné. Je majstrom organizovania zločinov a zároveň vlastného krytia. Podľa Holmesa, hoci je to "najväčší intrikán všetkých čias, organizátor kdejakého diabolského kúsku, mozog, ktorý riadi podsvetie - mozog, ktorý je schopný vážne ovplyvniť osudy celých národov", nazvať ho zločincom by bola v očiach zákona urážka na cti.
Moriarty je tiež váženým autorom knihy Dynamika asteroidov, ktorá sa povznáša do takých éterických výšin čistej matematiky, že sa údajne nenašiel človek, ktorý by o nej bol schopný napísať do odborného tlače kritiku. Preto je jeho verejný obraz neodškvrnený.
Kľúčové Konfrontácie
Okrem poviedky Posledný prípad, kde je Moriarty predstavený v plnej svojej sile, bol spomenutý len krátko. V Poslednom prípade je Sherlock nútený utiecť z Anglicka na kontinent v snahe uniknúť smrti. Zločinecký génius ho však nasleduje a dostihne pri Reichenbašských vodopádoch. Stretnutie zdanlivo končí smrťou Holmesa i Moriartyho.
Okrem tohto prípadu sa Moriarty objaví už len v románe Údolie strachu, ktorý sa odohral pred Posledným prípadom, ale vydaný bol neskôr. V tom, či Doktor Watson profesora pozná, je Sir Arthur Conan Doyle nekonzistentný; Watson sa s ním stretol iba v príbehu Dom hodvábu, ktorý však napísal Anthony Horowitz, kde sa pokúsil Holmesovi pomôcť dostať sa z väznice Holloway.
Moderné Interpretácie: Úniková Miestnosť Sherlocked
Dedičstvo profesora Moriartyho pretrváva aj v moderných popkultúrnych adaptáciách, vrátane únikových miestností. Jedna z nich, nazvaná "Sherlocked", situuje hráčov do Londýna roku 1901, do viktoriánskej éry. V tomto scenári, plnom priemyselného rozmachu, obchodu, ale aj chudoby, "rybacieho zápachu ulicami a zdierania", jeden muž ovláda celé mesto - Moriarty. Pod palcom má všetky obchody, továrne, parlament aj políciu, a zákon je naňho prikrátky.
V prestrojení za jedného z obchodníkov sa Sherlock Holmes dostal na posledné tajné jednanie Moriartyho s majiteľmi potravinových reťazcov. Dozvedel sa, čo sa chystá ten "naničhodník" urobiť a mal by usvedčujúce dôkazy o jeho vine. Hráči, sediaci bezradní v Holmesovom byte na Baker Street 221b, postupne zisťujú, že ich detektív nenechal úplne bez stopy. Ich úlohou je sledovať kúsky skladačky, ukladať ich na správne miesto a odhaliť ohromujúci príbeh, na ktorý Sherlock prišiel, a dotiahnuť do konca to, čo ani najväčší detektív všetkých čias nestihol, aby sa nakoniec spojili s Watsonom.
Liane Moriarty: Literárne Dedičstvo Románu „Posledné dedičstvo“
Pod rovnakým priezviskom sa skrýva aj súčasná autorka Liane Moriarty, ktorej dielo Posledné dedičstvo (v origináli The Last Anniversary) prináša úplne iný druh dedičstva - záhadné a život meniace. Román bol vydaný v roku 2019 vo vydavateľstve PIKOLA.
O Románe a Jeho Postavách
V centre príbehu stojí Sophie, ktorej sa tiahne na štyridsať. Hoci je optimistka, ktorá podľa svojej kamarátky Claire vidí pohár úplne plný, začínajú ju znervózňovať biologické hodiny a nová známosť je v nedohľadne. Prehodnocuje, či neurobila chybu, keď tak ľahkovážne pustila k vode Thomasa, najlepšieho muža, akého kedy spoznala. Sophie začína mať pocit, že jej život uviazol na mŕtvom bode.
Jedného dňa však zistí, že jej Thomasova prefíkaná prateta z Ostrova pokreslených eukalyptov vo svojej závete odkázala niečo tak nečakané, že tým Sophie život obráti úplne naruby ako rozprávková krstná mama.
Ďalšie postavy dopĺňajú mozaiku príbehu: Grace je krásna ľadová kráľovná, ktorá má všetko, o čom kedy snívala: manžela, ktorý ju miluje, a čerstvo narodeného syna. Naopak, Veronike sa v živote nič nedarí a na všetkých má zášť, najviac na pratetu Connii za to, že umrela a do svojej závete zahrnula práve Sophii. Veronika je odhodlaná závet napadnúť a hnať celú "kauzu" až pred najvyšší súd, a takisto vyriešiť záhadu Ostrova pokreslených eukalyptov a napísať o tom knihu.
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Autor | Liane Moriarty |
| Väzba | pevná |
| Vydavateľ | PIKOLA |
| Počet strán | 272 |
| Rok vydania | 2019 |
| ISBN | 9788076177994 |
Dean Moriarty: Hľadanie Strateného Dedičstva v Románe „Na ceste“
Postava Deana Moriartyho z kultového románu Na ceste (1957) od Jacka Kerouaca predstavuje úplne iný typ dedičstva - ducha neustáleho pohybu, slobody a hľadania zmyslu, ktorý formoval celú beat generation.
Zrod Cesty a Beat Generation
Úvodná veta Kerouacovho rukopisného zvitku „S Nealom som sa spoznal spoznal nedlho nato, ako mi zomrel otec… Práve som sa vylízal z vážnej choroby, o ktorej sa tu nejdem rozširovať, a keď, tak hádam len toľko, že mala čo robiť s otcovou smrťou a s mojím odporným pocitom, že všetko je mŕtve, stojatá voda“ evokuje zvuk motora štartujúceho auta a zároveň naznačuje zásadný moment opozície života pred a po stretnutí Jacka (literárneho alter ega Sala Paradisea) s Nealom Cassadym (literárneho alter ega Deana Moriartyho). Všetko, čo prišlo s Nealom, rozhýbalo "stojaté vody" dovtedajšieho života.
Román kladie otázky: Za čím sa vlastne hľadá v jednom z najslávnejších románov americkej literatúry? Prečo bolo nevyhnutné, aby sa Kerouacovi hrdinovia vydali na cestu? Podľa štúdií k rukopisnému vydaniu románu, postavy hľadajú "stratené dedičstvo, otcov, rodinu, domov, a dokonca i Ameriku."
Jack a Neal sa stávajú modelovými literárnymi predobrazmi členov umeleckého hnutia beat generation, ktorého najvýznamnejšími predstaviteľmi boli okrem Jacka Kerouaca aj Allen Ginsberg a William Burroughs. Slovo "beat" Kerouaca obzvlášť zaujalo: "Pre mňa znamenalo byť chudobný, spať v podchodoch, ako to robil Huncke, ale pritom byť osvietený, mať osvietené názory na apokalypsu a tak." Išlo aj o prozaické zbližovanie spisovateľov s hudobníkmi a vzájomné prepájanie ich tvorby.
Rytmus a Spiritualita Kerouacovho Diela
Texty Kerouaca najlepšie vyznievajú, keď sa čítajú nahlas, čo súvisí s legendou, že svoj najslávnejší román napísal na jednu súvislú rolu papiera. Táto nepretržitosť a plynutie sú zrejmé predovšetkým pri čítaní necenzurovanej verzie diela. "Vtedajší bebop sa prejavil v Kerouacovom rytmickom štýle písania. Jeho vety a próza v románe Na ceste sú presnou nápodobou hudobného frázovania (...). Afroamerickí muzikanti napodobňovali rečové kadencie a Kerouac napodobňoval dychové kadencie Afroamerických trubkárov a znovu ich prevádzal do slov." Hudba v sebe pre beatnikov obsahuje esenciu posvätnosti, to, čo nazývajú „TO“, spoločne to hľadajú a spoločne to preciťujú.
Pojem beatifikácia (z latinského slova beatus - blažený) možno nahradiť synonymom blahorečenie. Tieto spirituálne aspekty beat generation boli Kerouacovi blízke aj kvôli katolíckej výchove. Román Na ceste objavuje iné formy posvätnosti, preskúmava extázu vyvolanú v dôsledku súbehu životných okolností a skúseností. Jack opisuje stav, v ktorom sa nachádza, keď ho Neal Cassady - ako predobraz novodobého svätca - prišiel doslova a do písmena zachrániť: "Na krátky okamih som dospel do extázy, do akej som vždy chcel dospieť a ktorá bola dokonalým prekročením hranice chronologického času do bezčasových tieňov, a úžasom nad pustotou a bezútešnosťou ríše smrteľníkov, a pocitom, že smrť ma kope do nôh, aby som sa pohol ďalej, sama poháňaná vpred iným prízrakom, a sám sa teda náhlim k mostíku, z ktorého vzlietajú všetci anjeli do nekonečnosti. V takom stave som bol." Tento stav predstavuje pomedzie života a smrti, zmyslového vnímania a nevysvetliteľných vnuknutí, prechádzku po tenkej hranici medzi hľadaním a objavovaním.
Tvorivá Metóda a Plynulosť Rozprávania
Práve vďaka šírke tematického záberu románu je možné jeho jednotlivé vrstvy objavovať v podstate donekonečna. Kerouacov rukopisný zvitok akoby sa nikdy neprestal rozvíjať, a to nielen v rámci tohto konkrétneho románu, ale aj naprieč celou autorovou značne autobiografickou tvorbou, ktorej koncept je niekedy označovaný termínom Duluozova legenda podľa Jacka Duluoza - autorovho alter ega. Kerouac okrem prózy písal aj poéziu, napríklad dvojjazyčné česko-anglické vydanie titulu Rozprášené básne (Scattered poems) z roku 1995.
Kerouacovu tvorivú metódu môžeme najlepšie sledovať pri vzájomnom porovnaní jednotlivých diel, prípadne aj pri porovnaní verzií diela Na ceste. Rozdiely v interpunkcii medzi originálnou rukopisnou a upravenou verziou menia čitateľský zážitok a vnímanie eufonickosti textu. Napríklad:
- Originálna verzia (2011): „,nežnú f-á-á-á-j-n romancuʻ-hodilo ho nabok-,l-á-á-á-s-ka je sviá-to-o-o-kʻ-s odporom a otrávený z celého sveta triasol hlavou-,bude námʻ-ako nám bude?-všetci napäto čakali, on smútil-,O-kej.ʻ Z klavíra vyletel akord. ,Tak, malá, poď, zavri svoje kr-á-á-á-s-ne očk-á-á-áʻ-ústa sa mu chveli, díval sa na nás, na Neala a na mňa“
- Upravená verzia (1991): „,nežnú fááájn romancuʻ - hodilo ho nabok - ,lááásku mi dájʻ - s odporom a otrávený z celého sveta triasla hlavou - ,bude náámʻ - ako nám bude? všetci napäto čakali - ,úžasne, okejʻ - a chrapľavo: ,V náručí ma maj.ʻ Z klavíra vyletel akord. ,Tak, malá, poď, zavri svoje krááásne očká-áʻ ústa sa mu chveli, díval sa na nás, na Deana a na mňa“
Tieto zmeny v interpunkcii môžu ovplyvniť čitateľovo vnímanie rytmu a hudobnosti textu, čo je pre Kerouacov štýl kľúčové.
Nekončiaca Cesta a Otázky Dedičstva
Dôležitým leitmotívom knihy je hľadanie Nealovho otca, ktorého protagonisti nikdy nenašli, hoci prešli Ameriku z východu na západ. Stretli množstvo ľudí, užili si nesmierne veľa zábavy aj napätých situácií, vypili litre alkoholu a zbalili nejednu ženu (Neal napríklad stihol v priebehu deja vystriedať tri manželky). Niektorí čitatelia román čítajú dokonca ako návod na cestu po Amerike, berú si Jacka a Neala ako sprievodcov a skúšajú, koľko z ich nápadov dokážu zopakovať.
Vyvstáva otázka: Koľko z ducha generácie beatnikov vôbec mohlo prežiť až do dnešných čias? Chápeme ich problémy a vieme sa s nimi stotožniť, alebo sa pre nás stali už len bizarným čriepkom literárnej histórie, ktorý si na ceste Route 66 v cadillacu pripomenieme z úcty k nostalgii?
Po preskúmaní vysnívaného západu krajiny sa protagonisti knihy vydali na juh do Mexika, a potom sa ich cesty rozdelili. Neustály pohyb je stelesnením životného pocitu povojnovej generácie, ktorú ženie vpred nespokojnosť so životnou situáciou a permanentný pocit krízy a dezilúzie. Vydanie sa na cestu je gestom odporu voči konvenciám spoločnosti, jej materializmu a povrchným hodnotám. Román však neponúka jednoznačné odpovede, ale skôr kontemplatívny záver, ktorý zanecháva priestor pre vlastné zistenia.
Posledné metre rukopisného zvitku sú podľa legendy stratené; hovorí sa o rukou napísanej poznámke, že ich „ZOŽRAL PES“, čo sa k celému fascinujúcemu príbehu akosi úplne hodí. Vzletná cesta za objavovaním samého seba sa tak končí prozaickým prebudením do každodennej reality.