Monika Kandráčová, rodená Kaňuščáková, sa narodila 26. januára 1956 vo svojom rodnom dome v Ďačove. Jej rodičmi boli matka Mária Kaňuščáková, rodená Šteľbašská, a otec Ján Kaňuščák. Narodila sa ako druhá zo šiestich súrodencov a vyrastala v chudobnej rodine.
Raný život a vzdelanie
Základnú školu navštevovala vo svojom rodisku. Keď chodila do školy do Lipian, otvorili tam aj ľudovú školu, ktorú navštevovala. Spev ju učil pán učiteľ G. Popovič. Neskôr sa jej ujali iní učitelia a postupom času sa z nej rodila speváčka. Ako stredoškoláčka reprezentovala šarišský regionálny folklór v Petrohrade a Moskve. Strednú ekonomickú školu absolvovala v Sabinove. Po zmaturovaní sa zamestnala v školskej jedálni v obci Šarišské Dravce.
Hudobné začiatky a rodinné korene
Celý jej život sprevádza spev. Svoje prvé spevácke vystúpenia mala už na základnej škole. Prvé ocenenie získala ako dvanásťročná na celoslovenskej súťaži detského folklóru v Prešove.
Vo svojich spomienkach Monika Kandráčová zdôrazňuje, že piesne ju sprevádzajú od útleho detstva a boli jej učiteľkami i radosťou. Spomína na domov, dvor, ale aj na gréckokatolícky kostol v Ďačove, kde bol jej dedko Andrej Kaňuščák modlitebníkom a predspevákom. Dedko sa predmodlieval ruženec 46 rokov a predspevoval aj na púťach v Levoči a Ľutine. Vo Veľkom týždni sa každý deň modlil „Zlatý Otčenáš“. Aj keď sa modlil v nárečí, na jeho úcte k Pánu Bohu to neubralo.
V rodine Kandráčovcov sa stále spievalo, všetky cirkevné sviatky boli ozdobené spevom. Spev pre nich znamenal viac ako prostá reč. Spev zdedila po rodičoch, starých rodičoch a prarodičoch. Pradedko Kaňuščák bol dedinský muzikant. Každú nedeľu po večerni hral na husličkách mládeži na moste v strede dediny, za čo mu dali pačku dohanu. Monika Kandráčová spomína, že jej susedky hovorili, že je „pitna“ (podobná) ako jej prababka Kaňuščáková, ktorá bola vzrastom menšia a všade, kam išla, si spievala, dokonca aj keď išla bosá po žitnom strnisku.
Monika Kandráčová a jej minioslava narodenín
Kariéra a významné ocenenia
V roku 1974, ako študentka, vyhrala celoštátnu súťaž „Melódie priateľstva“, kde získala zlatú medailu a letecký zájazd do Moskvy a Leningradu. V časopise Rytmus bola uverejnená fotografia, na ktorej jej národný umelec Janko Blaho odovzdával ocenenie. Zúčastnila sa mnohých folklórnych festivalov nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Je častou interpretkou v televíznych a rozhlasových programoch Slovenskej televízie a televízie Lux.
V roku 1974 sa zúčastnila folklórneho festivalu v Michalovciach, kde ju známy folklorista Ondrej Demo pozval do Bratislavy na nahrávanie v rozhlase. Pieseň „Hej dze tota ovečka“ bola zaradená do medzinárodnej súťažnej prehliadky rozhlasových nahrávok PRIX MASIQUE FOLKLORIQUE de RADIO BRATISLAVA a v kategórii autentického folklóru získala tretiu cenu. Zvíťazila aj v súťaži folklórnych nahrávok 12 európskych rozhlasových staníc PRIX bez nástrojového sprievodu.
Roku 1982 naspievala šarišské uspávanky pre televízny večerníček „Spievanky, spievanky“ a v roku 1983 sa podieľala na úspešnom vystúpení Dedinskej folklórnej skupiny z Krásnej Lúky v rozhlasovej „Klenotnici ľudovej hudby“. V Dome slovenskej kultúry v Prahe hosťovala v rokoch 1985, 1986 a 1988. Jej aktívna činnosť pokračovala úspešnými vystúpeniami na folklórnych festivaloch vo Východnej, Strážnici, v Rachove na Ukrajine. V roku 1988 reprezentovala Šariš v Zakopanom, Poronine (Poľsko) a vo Viedni. V roku 1990 prišla do Mníchova, Bölingenu a Stuttgartu.
Nahrávky a publikácie
Firma A.L.I. RECORDS v Bratislave vydala nahrávky Moniky Kandráčovej na magnetofónových kazetách s názvami:
- Dze ši sosničko rosla
- O, Marie Mati Boža
- Staroslovjanski Marianski pisni
Firma A.R.I. Prešov vydala v spolupráci s Dr. Františkom Matušom, Csc. pesničky a rozprávania Moniky Kandráčovej v publikáciách:
- Na Ľevockej hure dzvon še oziva
- Dze ši sosničko rosla
Monika Kandráčová má v diskografii aj ďalšie nahrávky:
- CD - Anjelským pozdravením / Kandráčovci (spolu s Ondrejom Kandráčom, obsahuje mariánske piesne)
- CD - Spievajme Márii / Kandráčovci (spolu s Ondrejom Kandráčom, mariánske duchovné piesne)
- CD - Moje Vianoce (známe vianočné piesne v jej typickom prevedení)
Rodinný život a stretnutie s manželom
Vydala sa 25. októbra 1975. Jej manželom sa stal PaedDr. Milan Kandráč, akordeonista, hráč na gajdici, spevák a učiteľ.
V súvislosti so stretnutím s budúcim manželom Milanom Kandráčom spomína na zaujímavú udalosť. Milan, ktorý bol učiteľ a priatelil sa s etnografom Jánom Lazoríkom, prišiel k nim domov s jej fotografiou z časopisu Rytmus po tom, ako ako študentka vyhrala celoštátnu súťaž Melódie priateľstva v roku 1974. Bola práve v kostole, keď sestra pribehla, že má ísť rýchlo domov. Milan a Ján sa predstavili ako učitelia. Na večeru mamka piekla naľeśňiki - zemiakové placky, ktoré návštevníkom neskutočne chutili. Monika Kandráčová hovorí, že to nebola láska na prvý pohľad, ale oni sa iba ako dvaja učitelia a folkloristi prišli zoznámiť, zaujímalo ich, čo je to za dievča, ktoré vyhralo spevácku súťaž. Milan, ktorý bol od nej o šesť rokov starší, sa už vtedy venoval ľudovej hudbe a viedol detský súbor. Postupne si na seba zvykli, mali aj spoločné záujmy. Prežili požehnaný spoločný život plný harmónie a radosti, koncertovali a narodili sa im deti.
Monika Kandráčová má dvoch synov, staršieho Ondreja a mladšieho Milana. Celá jej rodina má vzťah k ľudovej hudbe; manžel hral na akordeóne a obaja synovia na husliach. Monika je hrdá na svoju nevestu Eriku a teší sa, že syn Ondrej sa ani po svadbe nezmenil, je dobrý syn a stará sa o ňu. Pán Boh ju pohladil, lebo jej požehnal tri vnúčatá.
Duchovný život a stretnutia s pápežmi
Liturgický spev je pre ňu modlitbou a výrazom oduševnených náboženských citov a oslavou samotného Boha. Monika Kandráčová vyrastala vo veľmi harmonickej rodine, v kruhu milujúcich rodičov a súrodencov - má štyroch bratov a jednu sestru. Hlboko prežíva utrpenie Pána Ježiša a jeho zmŕtvychvstanie. K Veľkej noci má mimoriadny vzťah, lebo jej manžel odišiel do večnosti na Veľkonočný pondelok. V čase rozprávania o tejto udalosti to bolo už šestnásť rokov. Kňazi, ktorí ho pochovávali, mali biele rúcha a jeho pohreb bol veľkou oslavou večného života. V týchto chvíľach si spieva pôstne piesne s veľkou duchovnou hĺbkou. Napríklad: „Bolestivá Matka tam pod krížom stála, Ukrižovaného v slzách ľutovala. Ach, Synu, Synu, za akú len vinu tečie dnes krv tvoja na kameň a hlinu, Synu môj.“ Alebo: „Keď Ježiša nevinného, už usmrteného, dolu z kríža zložili, telo v lono Matky milej, Matky ušľachtilej, s veľkým žiaľom vložili: vidiac rany jeho, zaplakala, v žiali srdca svojho zavzdychala.“ Tieto piesne, ktoré vyjadrujú obrovský cit Matky k Synovi, ju ako matku dvoch synov vždy dojmú k slzám.
Spomína si, ako raz po veľkonočnej nedeľnej liturgii manžel povedal: „Duchovný otec mal krásnu kázeň, ale viete, deti, čo je najdôležitejšie zo všetkého? Že všetci ľudia zomreli, ale iba jeden vstal z mŕtvych a to bol Pán Ježiš.“ Syn Ondrej v starých archívoch našiel pieseň, kde matka spieva: „Synu muj, synu muj, synu premiľeni, či me budzeš chovac, či me budzeš chovac na mojo stare dni?“ A syn odpovedá: „Ej, budzem ja, verim, kym śe neoženim, a jak śe oženim, a jak śe oženim, ta śe vam premenim. A kedz vam načerpem na misečku stravy, moja mlada žena, moja mlada žena ku mne ňeprehvari.“
Monika Kandráčová najviac si cení vystúpenie s jej rodinou pri privítaní Sv. Otca, pápeža Jána Pavla II. Keď kultúrna komisia v Prešove v roku 1995 uvažovala o programe počas pápežovej návštevy Slovenska, navrhli, aby ho privítala rodina Kandráčovcov. Vybrali starodávnu cirkevnú pieseň. Pred generálkou Monika povedala chlapcom a manželovi, aby si ešte raz prešli nástupy. Keď začali hrať, tak sa vcítila do toho, pred kým budú vystupovať, až sa rozplakala. Mladší syn vtedy povedal: „Keď sa naša mamka na pódiu rozplače, môžeme všetko zabaliť.“ Boli to emotívne chvíle, ktoré vďaka Bohu zvládla. Tento neopakovateľný zážitok si pripomína, keď jej je ťažko.
Po 26 rokoch, v roku 2021, znovu spievala počas pápežovej návštevy, keď bol Svätý Otec František v Prešove. Hoci Svätého Otca Františka privítala v Prešove tou istou piesňou, vystupovala už v inom zložení - so synom Ondrejom a s jeho skupinou Kandráčovci.
Osobný prístup a dedičstvo
Pre Moniku Kandráčovú je kroj veľmi blízky, je to jej odev. Ľudová pieseň je pre ňu prirodzený spôsob, ako vyjadriť vnútorné city.
Náš známy kňaz Nikefor Petrašovič, etnomuzikológ gréckokatolíckej cirkevnej hudby, jej odovzdal svoj celý piesňový archív. Z tohto archívu nahrala štyri magnetofónové kazety mariánskych piesní, medzi ktorými bola aj pieseň „Boža Mati, čista Divo, Marije slavna“.
Keď prišlo utrpenie v podobe manželovej choroby, brala to ako skúšku, ale aj ako Božie riadenie. „Pán Boh dopustil, ale neopustil,“ hovorí a dodáva, že jej vždy dodal posilu. Žila v každodennej prítomnosti a pre manžela i pre seba musela mať zásobu slov na povzbudenie. Vo svojom živote sa riadi aj citátom: „Veď Boh nám nedal Ducha bojazlivosti, ale Ducha sily, lásky a rozvahy.“ (2 Tim 1,7).
tags: #monika #kandracova #narodeniny