Film Moja veľká indická svadba, známy pod pôvodným názvom Bride and Prejudice, je americko-britská komediálna muzikálová dráma z roku 2004, ktorá sa snaží spojiť prvky tradičného Bollywoodu s citlivosťou západného publika. Ide o romantickú komédiu a muzikál inšpirovaný klasickým dielom anglickej literatúry - románom „Pride and Prejudice“ (Pýcha a predsudok) od Jane Austenovej.
O filme: Kontext Bollywoodu a fúzia žánrov
Pre tých, ktorým nič nehovorí pojem „Bollywood“, vedzte, že sa ním označuje indický komerčný filmový priemysel a jeho špecifický produkt - výpravné romantické dobrodružstvá popretkávané grandióznymi tanečnými scénami s prepracovanou choreografiou. Bollywood tvorí druhý najväčší filmový priemysel na svete (čo do počtu nakrútených filmov), pričom ročne vyprodukuje okolo tisíc filmov.
Bollywoodske filmy sú zvyčajne ťažko stráviteľné pre bežného západného diváka. Z času na čas sa preto stretávame s pokusmi o fúziu bollywoodskeho žánru s témami a technikami, bližšími euroamerickému obecenstvu. Medzi podobné projekty patrí aj Moja veľká indická svadba. V podstate ide o klasickú indickú zápletku upravenú tak, aby konfrontovala kultúrne rozdiely medzi tradičnou indickou rodinou a západnou kultúrou a vyťažila z nich zaujímavý príbeh. Toto dielko môže mať zmysel ako ľahké predstavenie bollywoodskej tvorby pre laického diváka.
Dej a námet
Príbeh sa odohráva na dvoch kontinentoch - prvá časť v mestečku v Indii, kde žijú štyri sestry so svojou panovačnou matkou, ktorá ich chce stoj čo stoj vydať, a tichým otcom, ktorý sa z času na čas odváži odporovať ženiným rozhodnutiam. Dobrosrdečná pani Bakshi (Nadira Babbarová) hľadá pre svoje štyri krásne dcéry vhodných nápadníkov. Na návštevu do mestečka zavíta mladý, úspešný Ind Balrádž, ktorý sa zaujíma o najstaršiu dcéru menom Džaja. S Balrádžom prichádza aj jeho najlepší priateľ, bohatý americký hotelový magnát Will Darcy (Martin Henderson), dedič veľkej siete hotelov. V centre pozornosti je druhá najstaršia dcéra, očarujúca a tvrdohlavá Lalita (Aishwarya Raiová), ktorá má problém s matkinými plánmi, pretože sa chce vydať iba z lásky.
Keď Lalita stretne Willa Darcyho, preskočí medzi nimi iskra, no zároveň narastá napätie. Lalita ho považuje za rozmaznaného a samoľúbeho Američana, ktorý nemá dostatok rešpektu voči tradíciám jej krajiny. Napriek tomu na neho musí neustále myslieť. Príbeh sa neskutočne zamotá, až tak, že mu chýba akýkoľvek ťažiskový moment. Námet je ako vystrihnutý z knihy „Ako natočiť úspešnú romantickú komédiu o obrovských medzikontinentálnych rozdieloch“.
Tvorcovia a obsadenie
Film s dĺžkou 111 minút (alebo 2 hodiny) bol vyrobený v produkcii USA a Veľkej Británie.
- Réžia: Gurinder Chadha
- Scenár: Paul Mayeda Berges, Gurinder Chadha
- Kamera: Santosh Sivan
- Hudba: Anu Malik, Craig Pruess
- Producenti: Gurinder Chadha, Deepak Nayar, François Ivernel, Cameron McCracken, Duncan Reid
- Podľa predlohy od: Jane Austen (román „Pride and Prejudice“)
- Žánre: Komédia, Muzikálová komédia, Romantická komédia
Hlavné úlohy
- Aishwarya Rai ako Lalita Bakshi
- Martin Henderson ako Will Darcy
- Nadira Babbar ako pani Bakshi
- Anupam Kher
- Naveen Andrews
- Namrata Shirodkar
- Daniel Gillies
- Indira Varma
- Alexis Bledel
- Marsha Mason
- Ashanti
Kritický pohľad a prijatie
Film Moja veľká indická svadba (Bride and Prejudice) reprezentuje všetky znaky typické pre Bollywood, s množstvom farieb, zvukov a pohybov. Avšak, hodnotenie tohto dielka je rozpačité, a to z viacerých uhlov pohľadu.
Ako romantická komédia a dráma
Na to, aby bola Moja veľká indická svadba kvalitnou romantickou komédiou (à la Moja veľká grécka svadba či Láska nebeská), má príliš pomalé tempo a príliš malú variabilitu humoru. Jednotlivé zdroje gagov (pojašená mladšia sestra, ctihodná matka, namyslený nápadník) sa využívajú nadmerne a s únavným opakovaním. Všetci na plátne sa snažia vytvoriť atmosféru milej, rodinnej, vtipnej komédie, ale žiaľ, moc im to nevychádza. Netvrdím, že niektoré scény neboli vtipné, ale na takú musíte čakať pekelne dlho.
Z pohľadu drámy, aj napriek tomu, že dej vychádza z klasického diela anglickej literatúry, pôsobí film rozpačito. Úvod filmu je zaťažený častými muzikálovými scénami a dramatické predely medzi nimi (napr. prvý rozhovor Lality s Willom) pôsobia ako nutné zlo. V kombinácii s patetickým, silno exponovaným hereckým prejavom (ďalší typicky bollywoodsky prvok) vzniká pocit ako pri telenovele či lacnom erotickom filme. V ďalšom priebehu síce stúpne podiel dramatických scén a tým aj kvalita kresby charakterov, divák dostáva šancu navyknúť si na daný štýl stvárnenia postáv, je to však už neskoro a prvý dojem z úvodu sa prekonáva len veľmi ťažko.
Ako muzikál
Základným znakom bollywoodskej tvorby je miešanie žánrov, a teda aj prítomnosť muzikálových čísel. Z pohľadu bollywoodskeho muzikálu bolo toto dielko pre niektorých značným sklamaním. Piesňové sekvencie, od ktorých sa očakávalo, že diváka „zmetú z nôh“, boli až príliš zriedené. Film je celkovo nevyvážený; hudobné vložky sú len sporadické a niektoré scény sú nekonečné, niektoré zas príliš krátke. Dialógy vyvolávali dojem odfláknutosti a postavy pôsobili umelo a nereálne.
Jazyk a kultúrna autenticita
Bride & Prejudice dance scene - Naveen Andrews - HQ
Za veľkú škodu je považovaná voľba anglického jazyka. Lámaná angličtina hercov možno priblíži film Američanom lenivým čítať titulky, ale zároveň čiastočne ruší dojem z „indickosti“ a lokálnosti snímky, na ktorej je celá postavená. Pohľad na skupinku indických žien vo farebných sárí, prechádzajúcich sa po meste s typickou indickou architektúrou a spievajúcich si po anglicky, pôsobí zvláštne.
Celkové hodnotenie a postrehy
Film sa na jednej strane snaží reprezentovať indickú nezhýralosť, neskazenosť a odpútanie sa od amerického vplyvu. Na druhej strane sa dej točí okolo zámožnej indickej rodiny, ich dcéra sa zamiluje do boháča a strávi s ním zvyšok života ako oddaná družka, napriek predchádzajúcim rečiam o svojej nezávislosti, čo vytvára istý rozpor v posolstve. Napriek výhradám sa počas celých 111 minút filmu z kinosály nikto neodišiel, aj keď u niektorých divákov mohla byť táto chuť prítomná. To naznačuje, že film si našiel svoje publikum, aj keď nie každému vyhovoval. Je pravdepodobné, že vnímaniu tohto filmu záleží na individuálnej nálade a preferenciách diváka.
Dialóg medzi západnou kinematografiou a Bollywoodom môže mať aj oveľa tvorivejšie a pestrejšie podoby, o čom svedčí aj fakt, že predchádzajúci počin režisérky Gurinder Chadhy Blafuj ako Beckham sa teší lepším ohlasom než Moja veľká indická svadba. Pre juhovýchodnú Áziu a jej divákov sú postupy použité vo filme možno prirodzené. Pre západného diváka je to možno síce príjemné obzvláštnenie, ale na uspokojenie kinematografických chúťok je to neskutočne málo.