Vianoce a Miro Jaroš jednoznačne patria k sebe. Sú to sviatky plné radosti, lásky a nezabudnuteľných chvíľ, ktoré spevák pravidelne prináša svojim fanúšikom prostredníctvom hudby aj príbehov. Jeho vianočná tvorba a osobné spomienky nám približujú skutočný význam tohto čarovného obdobia.
Miro Jaroš - VO VIANOČNEJ PEKÁRNI (Oficiálny videoklip)
Vianočné turné Mira Jaroša: Radosť pre deti i rodičov
Miro Jaroš sa po roku vracia s vianočným turné, ktoré je určené hlavne deťom, no na svoje si prídu aj rodičia. Obľúbené vianočné pesničky a koledy zaznejú v jedinečnom prevedení s kapelou. Medzi skladbami, ktoré si poslucháči môžu užiť, sú napríklad „Vo vianočnej pekárni“, „Už sa teším na Ježiška“, „Nech už nasneží“, „Zabalené do papiera“, „Bola raz malá hviezdička“, „Príde Mikuláš“, „Cesta do rozprávky“, „Ako na Vianoce“, „Najkrajší darček“, „Zima na saniach“, „Každý rok budú vraj Vianoce“, „Vločka“ a mnoho ďalších prekvapení.
Koncert sa odporúča deťom starším ako 3 roky a deťom dobre znášajúcim hlasnú hudbu. Vstupné sa platí na osobu. Dĺžka koncertu je približne 70 minút, pričom deti do jedného roka veku majú vstup zdarma (bez nároku na miesto).
Cesta od hudby pre dospelých k detským hitom
Miro Jaroš priznáva, že na začiatku svojej kariéry, po účasti v televíznej šou Superstar, si vôbec nevedel predstaviť, že sa bude jeho tvorba uberať smerom k detskému publiku. „Tvoril som hudbu pre dospelé publikum a aj sa objavila v rádiách. Nepovažoval som ju za takú, že by sa jej nedarilo. Bol som spokojný s tým, čo bolo,“ spomína. Zlom nastal náhodou s projektom Veselé zúbky, ktorý spočiatku považoval len za „odbočku“ a dokonca si želal, aby ho nikde nespomínali.
Avšak, ako hovorí, „celé to zrazu prevalcovalo to pôvodné, tvorba pre deti hodila taký tieň na dospelácku tvorbu, že ma to samého veľmi prekvapilo.“ Približne po roku a pol prijal za svoju „žltú košeľu“ a odvtedy robí súbežne dva projekty - pre rodičov a pre deti.
Album „List Ježiškovi“: Zvuk, spracovanie a inšpirácie
Začiatkom decembra vydal Miro Jaroš svoj druhý vianočný album s názvom „List Ježiškovi“. Medzi najväčšie rozdiely oproti predchádzajúcej vianočnej tvorbe patrí oveľa rozsiahlejšie použitie sláčikových sekcií, čo albumu dodáva pompéznejší a orchestrálnejší zvuk. Kým na prvom albume boli skôr popovejšie pesničky, „List Ježiškovi“ prináša kombináciu nových autorských skladieb a cover verzií.
Na albume nájdete obľúbené koledy, autorské skladby, emotívnu prerábku z rozprávky Perinbaba (Nech už nasneží), či pesničku „Spievaj Aleluja“ nahratú so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu a BL-Gospelom. Remastrovaná verzia obsahuje hity ako „Vo vianočnej pekárni“, „Zima na saniach“ a duet s Nelou Pociskovou - „Nech už nasneží“. Jednoznačne ide o najkrajší vianočný album pre malých i veľkých.
Zoznam skladieb na albume:
- Už sa teším na Ježiška
- Zabalené do papiera
- Spievaj Aleluja
- Vo vianočnej pekárni
- Daj boh šťastia tejto zemi
- Nech už nasneží (Perinbaba)
- Zima na saniach
- Máme tu dni sviatočné
- Sen o bielych Vianociach
Prerábka „Bola raz malá hviezdička“: Etika a autorské práva
Jednou z cover skladieb na albume je aj pieseň „Bola raz malá hviezdička“ zo Zlatej brány. Miro Jaroš posunul jej text z pôvodnej baladickej formy do takej, ktorá priamo súvisí s Vianocami. Zásah do autorského diela si však vyžiadal rozsiahle zisťovanie a povolenia. „Toto bol najväčší problém. Najskôr zistiť, ako to vôbec je. Aj to, kto vlastne pesničku napísal, pretože na niektorých obaloch albumov sa, bohužiaľ, zabudlo uviesť mená autorov,“ vysvetľuje Jaroš.
Po kontaktovaní SOZA sa dozvedel, že autorom hudby je Vojtech Adamec a text robila Mária Rázusová-Martáková. Keďže už obidvaja nie sú medzi nami, bolo nutné kontaktovať dedičov a požiadať ich o súhlas so zásahom do originálneho diela. „Keďže mi vždy bolo ľúto, keď som počul ako na konci malá hviezdička zomiera. Povedal som si, že môžem dať hviezdičke iné posolstvo. Ona nás môže doviesť k Ježiškovi do jasličiek, do Betlehema,“ objasňuje spevák. Na získanie súhlasu kontaktoval LITA a následne rodiny oboch autorov.
Pieseň „Vianoce“ od Petra Nagya: Prejav úcty
Ďalšou skladbou na albume, kde si Miro Jaroš žiadal o súhlas, no do piesne nezasiahol, sú „Vianoce“ od Petra Nagya. Túto skladbu si vybral, pretože sa mu najviac spája s Vianocami a vedel si ju predstaviť ako rozhovor dieťaťa s dospelákom. Hoci technicky nemusel žiadať o povolenie, „taká slušnosť vo mne mi hovorí, že vždy keď robím prerábku skladby niekoho iného, tak mu dám vedieť,“ hovorí Jaroš. Peter Nagy s verziou súhlasil a vyjadril spokojnosť.
Transformácia skladby Karla Wágnera (Hana Zagorová)
Na albume sa objavuje aj cover piesne Karla Wágnera, ktorú pôvodne naspievala Hana Zagorová. Táto pieseň nie je pôvodne vianočná, ale aranžmánom získala tento charakter. Miro Jaroš požiadal priamo pána Žáka o povolenie preložiť text skladby. Musel navrhnúť znenie dvoch viet, ktoré sa nedali preložiť do slovenčiny. „Zaradil som ju na album práve preto, že Vianoce sú o rodine a táto pesnička je rodinná a vždy sa mi páčila,“ vysvetľuje. Priznal, že na toto povolenie čakal asi štyri mesiace a obával sa, či sa pesnička vôbec dostane na album.
Proces tvorby a štúdiová spolupráca
Väčšinu skladieb Miro Jaroš pripravil vo dvojici - buď s Randym Gnepom alebo s Markom Danom. Spolupráca s Marekom Dannom funguje tak, že Miro mu oznámi zámer (napríklad vianočný album), a Marek mu pošle nápady. „Zatiaľ každý nápad, ktorý mi Marek poslal som otextoval a aj nahral. Marek je veľmi talentovaný a za tie roky, čo som ho objavil na talentovej súťaži, sa veľmi dobre poznáme. Už vie, čo sa mi bude páčiť. Vie mi teda uštrikovať hudbu na mieru,“ hovorí Jaroš. Príkladom je skladba „Každý deň v roku“. Jeho vlastný proces tvorby spočíva v tom, že si pustí hudbu a naspieva si do nej melódie, väčšinou „na prvú šupu“, a potom ju otextuje a nahrá.
S Randym Gnepom, s ktorým spolupracuje od roku 2007 (ich prvý rádiový singel bol „Tlakový níž“), Miro nahráva v jeho Štúdiu 7. Randyho úlohou je technická stránka a „obliekanie“ nápadov do nástrojov. „Randy je producent a ja som výkonný producent albumu. Radíme sa,“ dodáva Jaroš. Niektoré piesne, napríklad „Kto ukradol sneh“, vznikli z pôvodného rytmu a boli postupne dotvorené. „To ma skutočne prekvapilo, ako krásne to vyšlo. Od začiatku je tam cítiť tú zimnú atmosféru, že ma to hneď odnesie do detstva, že som sklamaný, že opäť nenapadol sneh,“ opisuje.
Veľmi sa mu páči aj pesnička „Chlapec so saxofónom“, ktorá vznikla z textu od kamarátky Zuzky Kubašákovej, pričom Mark Dann pridal akordy.
Osobný dotyk v skladbách: príbeh „Listu Ježiškovi“
Pred vydaním albumu Miro Jaroš netestuje nahrávky široko, drží sa svojej vízie. Randy Gnepa je pre neho kľúčový. Ak však niekomu pustí nahrávku, je to zvyčajne kvôli overeniu zrozumiteľnosti textu. „Podľa reakcie pár respondentov, čo je väčšinou moja mama a dvaja kamaráti, ten text upravím alebo prepíšem,“ hovorí. Tak sa stalo aj pri piesni „List Ježiškovi“. Pôvodne bola o túžbe vrátiť sa domov na Vianoce, no kamarát Vratko mu navrhol poňať ju detskými očami.
Miro sa zamyslel a prepísal text z pohľadu chlapca. „Tým, že aj mne v detstve chýbal otec, tak som sa snažil vžiť do sveta dieťatka, ktorého rodičom nevyšiel vzťah a na Vianoce je iba s jedným rodičom a veľmi túži byť na tie Vianoce s oboma,“ vysvetľuje. Najväčším darčekom pre dieťa je, aby sa rodičia stretli za jedným stolom s ním. Keď potom pieseň opäť pustil, všetci plakali a vedeli, že toto je tá správna verzia.
Úspech albumu sa prejavil aj v predpredaji na e-shope, kde bola hneď prvá várka vypredaná. To znamenalo aj obrovské množstvo práce - odbaľovanie, podpisovanie, opätovné balenie, lepenie nálepiek, vypisovanie dodacích listov a odnášanie na poštu. „Keď príde takýchto objednávok cez tisícku, tak to veľmi dlho trvá. Som veľmi precízny a nechcem to popliesť. Veľmi sme makali,“ dodáva spevák, spokojný s tým, ako album vyšiel.
Kniha „Tešíme sa na Ježiška“: Dobrodružná cesta k poznaniu Vianoc
Keď Miro Jaroš v minulosti vydal CD „Tešíme sa na Ježiška“, trávil veľa času medzi deťmi a rozprávali sa o Vianociach. Všimol si, že len málo z nich vie, o čom Vianoce naozaj sú. Preto sa rozhodol, že ich zoberie na dobrodružnú cestu, aby spolu objavili skutočný - najväčší dar Vianoc, a napísal rovnomennú knižku. „Knižku som písal na viacerých miestach. U mňa na byte, na Liptove aj v Izraeli. Potreboval som na to svoj pokoj a spomienky. Vrátil som sa do svojho detstva a spomínal,“ rozpráva Miro Jaroš.
Svoj príbeh rozpráva cez súrodencov Lujzu a Maxa, ktorí bývajú v malej dedinke. Všetky situácie sa odohrávajú v Mirovej rodnej Tepličke nad Váhom. V desiatich kapitolách zažívajú veľa dobrodružstiev. Deti sa dozvedia, ako Lujza napísala Ježiškovi list, aj keď nepozná písmenká, že Mikuláš skutočne existuje, alebo prečo na Vianoce chodia na návštevu dedko s babkou. V každom príbehu sa nájdu aj skryté odkazy na dobro okolo nás.
„Moje obľúbené rozprávky z detstva Snehová kráľovná či Medovníkový domček majú tiež svoje miesto v knižke,“ prezrádza Miro. Akurát sú zmenené a svojím rozuzlením deti prekvapia. Kniha obsahuje desať príbehov, ktoré majú názvy podľa pesničiek na jeho vianočnom CD. Začínajú sa jeseňou a končia vianočnými sviatkami, a samozrejme, veľkým poznaním - odhalením najväčšieho vianočného daru.
„Keď som v rukách držal opravený rukopis, na ktorý dohliadala Alenka Hošková, priznám sa, že mi vyšli slzy. Bola to pre mňa akási terapia,“ priznáva spevák. „Za najväčší zázrak považujem to, že som našiel zmier v srdci. Týka sa môjho otca, s ktorým sme nikdy spolu nevychádzali, napriek tomu ho v knihe vykresľujem ako dobrého človeka. Rozhodol som sa, že takto si ho budem pamätať. Pre mňa je to veľká vec.“
Na knižke „Tešíme sa na Ježiška“ spolupracoval jeho kamarát a preňho najlepší ilustrátor Adrián Macho. Fotografie Zuzky Gavulovej upravil do zimného prostredia tak, že má človek až pocit, že scenérie sú skutočné. „Presne tak si predstavujem dokonalú zimu,“ dodáva Miro.
Vianočné tradície a spomienky v rodine Mira Jaroša
Miro Jaroš miluje Vianoce a všetko, čo k nim patrí: svetlá, trblietavé ozdoby, vôňu medovníkov a ihličia. „Vianoce milujem, všetko čo bliká, čo svieti, čím farebnejšie, tým som nadšenejší,“ hovorí. V Izraeli, kde tri roky žil, Vianoce neoslavovali, o to viac sa tešil domov na kapustnicu, zemiakový šalát, zdobenie stromčeka a sneh.
V rodine Jarošovcov je už zvykom, že Miro varí deluxe kapustnicu podľa receptu, ktorý našiel na internete. Rodina z nej bola taká nadšená, že odvtedy chodí domov dva dni pred Vianocami, aby ju uvaril a aby sa odstáta na Štedrý večer. Okrem toho pripravuje aj zemiakový šalát a zdobí vianočný stromček. Rodinné sviatky si spoločne užívajú, ako sa dá.
Nezabudnuteľné ozdoby a pamiatka na mamu
Stromček Mira Jaroša bol vždy originálny - plný starých a ručne robených ozdôb, ktoré mali dušu. Ozdoby od jeho mamy Štefánie († 69), ktorá prehrala dlhý boj so zákernou chorobou v júli 2024, majú pre neho dnes nevyčísliteľnú hodnotu. Vianoce po jej odchode sú preňho obzvlášť silné. „Myslím, že mi bude chýbať vždy. Keď na mňa príde smútok, spomeniem si na vďačnosť. A to mi pomáha,“ netají Miro. Na Vianoce spomína na mamu s vďačnosťou, teší sa, že stihli dať urobiť pomník s fotkami rodičov, kde sa so súrodencami určite zastavia.
U Jarošovcov sa vianočné dekorácie vyrábali odjakživa. „Zo začiatku to boli ježkovia - pozlátka alebo alobal sa natáčali na ceruzky, ktoré sa zlepili a zavesili na stromček. Potom mama robila anjelikov, zvončeky či háčkovala vianočné gule,“ spomína Miro. Jeho mama háčkovala na dôchodku takmer neustále, a tak jej výtvory nemá len on, ale aj mnohí jeho priatelia. Kedysi ich dokonca predávala aj na jeho vianočnom koncerte. Dnes sú tieto ozdoby najmä krásnou a cennou spomienkou. Miro priznáva, že zručnosť po mame nezdedil: „Nemám na to povahu, ja radšej napíšem pesničku.“
Posledné roky trávil Vianoce v rodnej Tepličke nad Váhom, kde mali u mamy umelý stromček doslova obsypaný jej vlastnými výtvormi. V Mirovej domácnosti sa aj dnes nájdu ozdoby z minulých čias. „Pochádzam z rodiny, kde máme tri rehoľné sestričky a jedného rehoľného brata, takže oni nám často nosili z kláštora betlehemy z tvrdého papiera a dreva. Dodnes máme aj stromček, ktorý sa točí a zvoní. Hoci už nezvoní ako kedysi, vždy sme ho vkladali na Vianoce do sekretára.“ Kým jeho mama žila, Miro mal na starosti tri veci - urobiť zemiakový šalát, navariť kapustnicu a ozdobiť stromček. Dnes sú Vianoce iné, o to silnejšie však v ňom rezonujú spomienky na mamu Štefániu, ktorá sa narodila na druhý sviatok vianočný.
Vianočné posolstvo a želanie do budúcnosti
Miro Jaroš vyjadruje ľútosť nad súčasnou situáciou v spoločnosti, vrátane útokov medzi očkovanými a neočkovanými, a podľahnutia hoaxom. „Mrzí ma to, že ľudia veľmi podľahli hoaxom a týmto veciam. Niekedy mám pocit, že je to na škodu. Mám pocit, že ľudia zabudli na empatiu. Že sme zabudli byť k sebe dobrí, láskaví, milí. Zabudli sme, že keď sa spojíme, vieme spolu dokázať veľké veci,“ hovorí. Verí, že ak by sa ľudia spojili, situácia na Slovensku by bola viac pod kontrolou. Svojim fanúšikom a všetkým želá, aby sa zamysleli nad týmito hodnotami a snažili sa ich priniesť do nového roka.