František Mikloško, narodený 2. júna 1947 v Nitre, sa už od mladosti formoval v prostredí silného protikomunistického presvedčenia. Vyrastal v katolíckej rodine, kde bol svedkom perzekúcií a zatýkania známych zo strany komunistického režimu. Tieto skúsenosti, spolu s matkiným neustálym strachom z väzenia a výsluchov, utvrdili jeho odpor voči totalitnému systému.
Po maturite na Strednej priemyselnej škole stavebnej v roku 1966 začal študovať matematiku na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdií sa zoznámil s kľúčovými postavami formujúcej sa tajnej cirkvi, najmä s Vladimírom Juklom. Mikloško sa stal aktívnym členom náboženských krúžkov a zapojil sa do štruktúr tajnej cirkvi, kde organizoval duchovné cvičenia a budoval komunity medzi študentmi.
V roku 1971 úspešne ukončil štúdium a nastúpil do Ústavu technickej kybernetiky Slovenskej akadémie vied, kde sa venoval numerickej matematike. Okrem práce sa naďalej intenzívne angažoval v tajnej cirkvi, kde sa mu darilo rozširovať sieť malých spoločenstiev. Sedemdesiate roky boli charakteristické tichou prácou a snahou o budovanie širokej siete týchto spoločenstiev, ktoré sa vyznačovali silou, dôvernosťou a dôverou voči vedeniu.
Postupne sa aktivity tajnej cirkvi rozšírili. V 80. rokoch sa k organizovaniu duchovných cvičení pridalo aj organizovanie masových pútí, ktoré sa stali otvorenými protirežimovými akciami. Tieto púte, ktorých sa zúčastňovali tisíce ľudí, neunikli pozornosti Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorá prísne monitorovala všetky aktivity cirkvi. František Mikloško sa tak nevyhol vypočúvaniam a sledovaniu. V roku 1983 bol dokonca prepustený zo Slovenskej akadémie vied a začal pracovať ako robotník.
Druhá polovica 80. rokov bola poznačená úpadkom komunistického režimu. František Mikloško sa v tomto období aktívne podieľal na všetkých významnejších aktivitách tajnej cirkvi, vrátane prípravy Sviečkovej manifestácie v marci 1988. Intenzívne sa tiež venoval odovzdávaniu správ do zahraničných rozhlasových staníc o porušovaní občianskych a náboženských slobôd v Československu.
Významným medzníkom bola púť vo Velehrade v roku 1985, ktorá sa napriek obštrukciám režimu konala za účasti približne 250 000 ľudí. František Mikloško ju označil za psychologický zlom, kedy štátna moc ustúpila pod tlakom davu. Podobne aj Sviečková manifestácia v Bratislave v roku 1988, hoci sa jej zúčastnilo menej ľudí, potvrdila morálne víťazstvo účastníkov napriek obliatiu a bitkám.
Nežná revolúcia na Slovensku - 17. november 1989 | Reflex
Prvé dni Nežnej revolúcie ho zastihli na súde, kde podporoval Jána Čarnogurského. Zároveň vnímal intenzívne masové demonštrácie, ktoré viedli k pádu komunistického režimu. Generálny štrajk 27. novembra a následné zrušenie ústavného článku o vedúcej úlohe Komunistickej strany Slovenska boli kľúčovými momentmi. Ako zástupca katolíckeho disentu bol oslovený, aby sa zapojil do hnutia Verejnosť proti násiliu (VPN), ktoré sa stalo centrom vtedajšieho odporu.
Politická kariéra a odkaz
Po páde komunizmu František Mikloško zostal v aktívnej politike. Od roku 1990 pôsobil ako poslanec Slovenskej národnej rady (SNR) a neskôr Národnej rady Slovenskej republiky až do roku 2010. V rokoch 1990 - 1992 zastával funkciu predsedu SNR. V období 1992 - 2008 bol členom Kresťanskodemokratického hnutia (KDH). Dvakrát neúspešne kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky.
Mikloško vníma november 1989 ako "biblický zázrak" a "vánok Boží". Zdôrazňuje, že príbeh Slovenska po páde komunizmu je obdivuhodný, s budovaním demokracie, vstupom do EÚ a NATO. Zároveň však poukazuje na nedostatky a výzvy, ako je potreba vnútorného sebavedomia a sebapoznávania národa, aby sa nestal "plebejským" a nepotreboval, aby mu iní ukazovali cesty.
Pri príležitosti výročia komunistického prevratu 25. februára 1948 František Mikloško vždy zdôrazňuje potrebu pamätať na obete komunizmu. Poukazuje na 70-tisíc väznených a mnohých popravených či zastrelených. Podľa neho je kľúčové, aby na Slovensku vzniklo múzeum obetí komunizmu, ktoré by pripomínalo ich odkaz a cenu slobody.
Pri hodnotení obdobia po roku 1989 Mikloško varuje pred tým, aby sa zmenou politickej ideológie za ekonomickú moc nestalo, že sa november 1989 stane "najlepším obchodom" pre komunistov. Zdôrazňuje, že je potrebné poučiť sa z histórie, aby sa podobné chyby neopakovali a aby budúce generácie neplatili za chyby minulosti.
František Mikloško sa v minulosti viackrát stretol s kritickým pohľadom na jeho politické názory, najmä v súvislosti s jeho osobným životom a konzervatívnymi postojmi. Napriek tomu sa však vždy zasadzoval o nenásilný odpor voči zlu a nespravodlivosti. Jeho kandidatúra na prezidenta bola často spájaná s jeho dlhoročným zápasom proti komunizmu a snahou o vytvorenie spravodlivejšej spoločnosti.
Po odchode z KDH v roku 2008 sa pokúsil presadiť s vlastnou stranou Konzervatívni demokrati Slovenska (KDS). V roku 2012 spolu s ďalšími konzervatívnymi demokratmi prijal miesta na kandidátke OĽaNO Igora Matoviča, no kvôli požiadavke na test na detektore lži sa stiahli. Mikloško sa dlho bránil modernej technike, mobil používa len krátko a odmieta sa riadiť prieskumami verejnej mienky, pričom sa drží biblického hesla: "Keď človek položí ruku na pluh, už sa nemá obzerať."
tags: #miklosko #frantisek #vyrocie #komunistickeho #pucu