Hoci vianočný stromček patrí do obývačiek mnohých rodín aj ulíc slovenských miest a dedín, málokto vie, ako presne táto tradícia vznikla. Nemecko sa najčastejšie skloňuje ako miesto, odkiaľ nápad pochádza, no dodnes sa o jeho pôvode sporia.
Počiatky vianočného stromčeka
V Rakúsku vďaka tajnej polícii vedia, že ako prvá ho začiatkom 19. storočia predstavila Fanny von Arnstein v roku 1804. O jej príbehu nedávno písal rakúsky denník Der Standard, podľa ktorého sa s ňou spája prvý vianočný stromček vo Viedni. Arnsteinovci bývali najskôr v dome Nathanových rodičov na adrese Graben 17. „Priniesli salónnu kultúru, ktorá pochádzala z Francúzska.“ Hoci v prípade Nemecka sa hovorí o tradícii vianočného stromčeka približne od 16. storočia, do Viedne sa dostal až o storočia neskôr, v roku 1814.
Utečenecká kríza a výzvy integrácie
Utečenecká kríza rozdelila Európu na dva tábory. Maďari cvičia armádu, zatiaľ čo Nemci niektorých utečencov neprijímajú. Dostať sa do utečeneckého tábora je komplikovaný proces, ktorý trvá niekoľko dní, pričom utečenci potrebujú špeciálne povolenie. Pred tým ich ale policajti ešte rozdelia do skupín. Každý príchod autobusu sprevádza tlmočník a imigrační úradníci.
Niektorí migranti klamú úradníkov pre svoj vek. „Počula som, že niektorí ľudia z Afganistanu alebo Iraku po príchode do Európy tvrdia, že sú zo Sýrie. Neviem, prečo to robia,“ hovorí utečenkyňa zo Sýrie Judi. Technický inžinier Abou už počul o obavách Európanov, ktorí majú strach, že medzi utečencami môžu byť aj radikáli z Islamského štátu. Názor na obavy Európanov majú aj dvaja otcovia rodín, ktorí sú aktuálne ubytovaní v nestráženom tábore na srbskej strane. „Každý deň sme s deťmi zažívali v Sýrii bomby a smrť.“
Vianoce v záchytnom tábore na Slovensku
Dňa 8. decembra 2015 mali na Slovensko priletieť 25 asýrskych kresťanských rodín. Kvôli uzavretému vzdušnému priestoru sa však ich príchod musel odložiť. Úrady sa nevzdávajú a snažia sa im zabezpečiť cestu v čo najbližšom termíne. „Veríme, že túto záchrannú misiu čo najskôr dotiahneme do konca. Aj súčasná situácia okolo ich odletu z Iraku jasne dokazuje, že títo ľudia sú v dennodennom ohrození života,“ vyjadril sa hovorca ministerstva vnútra Ivan Netík.
Zamestnanci záchytného tábora v Humennom utečencom pripravili aj vianočný stromček. „Každej rodine zabezpečíme súkromie v samostatnej komfortnej izbe. Naši zamestnanci sú pripravení pomôcť im s akýmikoľvek problémami,“ odkazujú ustráchaným rodinám manažérka tábora Ľubov Šaková a sociálny pracovník Ladislav Pastorok, ktorí chcú, aby najkrajšie sviatky v roku prežili konečne bez strachu.
Verejná mienka obyvateľov Humenného:
- Marián Petrík (39), živnostník, Humenné: „Mne osobne neprekážajú, máme tu záchytný tábor. Nech pokojne prídu, ale len toľkí, aby to bolo kontrolovateľné.“
- Michal Šuty (66), dôchodca, Humenné: „Nemám proti príchodu migrantov v menšom počte v zásade nič. Mali by ich však dôsledne preveriť.“
- Samuel Sabol (22), predajca, Humenné: „Neprekáža mi, že k nám prídu.“
Slovensko sa obrátilo na súd kvôli plánu EÚ na kvóty pre utečencov
Vianoce ukrajinských odídencov v Európe
Ukrajinskí odídenci trávia svoje prvé Vianoce strávené mimo vojnou zmietanej krajiny. Zahraničné médiá The Guardian a News.sky zmapovali ich nové životy v cudzích krajinách v rámci Európy, kde sa okrem nových prostredí zvykajú aj na zvyky hostiteľských krajín.
Vianoce v Španielsku
Pre Faiga Budagova, jeho manželku Oľgu, dcéru Alisu a svokru Katerinu sú tieto Vianoce iné. Rodina trávi sviatočné obdobie v dvoch izbách hostela v španielskom meste Segovia. Chcú sa tiež stretnúť s približne 20 ďalšími ukrajinskými rodinami, s ktorými sa v tejto oblasti spriatelili. Oslava Vianoc 25. decembra namiesto 7. januára, v deň, keď si pravoslávni kresťania uctievajú narodenie Krista, je jednou z menších úprav, ktoré rodina urobila od svojho marcového príchodu do Španielska. Prvých päť mesiacov bývali v dome v malom mestečku hodinu jazdy severozápadne od Madridu, ktorý patril španielskemu mužovi menom Eduardo. Alisa, ktorá bude mať na jar budúceho roka štyri roky, chodí do škôlky neďaleko hostela. Faig a Olga chodia na hodiny španielčiny. „Španielčina sa ukázala ako ťažká a stále je pre nás ťažká,“ hovorí Budagov, ktorý hovorí po rusky, ukrajinsky a azerbajdžansky, ako aj po francúzsky a turecky. „Máme však záujem o španielčinu a túžbu naučiť sa ju z úcty k Španielsku, ktoré nás chráni a našim novým španielskym priateľom.“ Španielsko doteraz hostilo viac ako 155 00incov. „Pohostinnosť, tolerancia a láskavosť, ktorú nám tu ľudia preukázali, sa dotkla hĺbok našich duší,“ hovorí Budagov. „Sme radi, že sme tu, a môžeme byť len hrdí na to, že časť našich životov trávime v Španielsku.“ Desať mesiacov po ruskej invázii sa stále snaží vyrovnať s tým, čo sa stalo s jeho krajinou a rodinou.
Vianoce v Portugalsku
Alina Levchenková pricestovala do Lisabonu s matkou Valentinou, sestrou Katerynou a synovcom Sevom začiatkom marca. Strávili niekoľko mesiacov zdieľaním izby, ktorú im ponúkla hostiteľská rodina. Keď si Levchenková našla prácu, presťahovali sa do nového bytu so svojou mamou, zatiaľ čo jej sestra a synovec do samostatného domu neďaleko. Sedemročný Seva je zapísaný do portugalskej školy. Jeho želaním je vrátiť sa na Ukrajinu. Levchenková hovorí, že doma sa stále obávajú o rodinu. „Máme toľko zmiešaných pocitov, je nám dobre, ale naši príbuzní a priatelia trpia...“ Po mesiacoch čakania sa Katerinin manžel Yehor dostal do Lisabonu - zranenie mu znemožnilo vojenskú službu a umožnilo mu opustiť Ukrajinu. Pred jeho príletom si to Kateryna chcela nechať ako prekvapenie pre syna, pretože sa bála toho, keby Yehor nemohol nastúpiť do lietadla. Nakoniec sa šťastne stretli, Levchenkovej muž je stále na Ukrajine. Pre ich matku Valentinu bolo posledných pár mesiacov obzvlášť ťažkých. Nedávno sa zapojila do hodín portugalského jazyka, čo jej pomohlo nájsť si ukrajinských priateľov. „Počas leta bolo ťažké dostať ju z bytu. Cítila sa vystresovaná, povedala, že nemá zmysel vychádzať.“ Ich obľúbené prechádzky sú v malom kopcovitom mestečku Sintra, severozápadne od Lisabonu, kde si radi dajú miestne pečivo a potulujú sa po historických pamiatkach. Levchenková s mamou pôjdu počas Vianoc do Ríma, kde sa na víkend stretnú prvýkrát po takmer roku s niekoľkými členmi rodiny, ktorí sa usadili po celej Európe.
Vianoce v Spojenom kráľovstve
Kateryna Chebizhaková pracuje ako telefonická tlmočníčka. Do Spojeného kráľovstva pricestovala v apríli so svojím sedemročným synom Koljom cez Poľsko a Nemecko. Vianoce sú pre ňu 7. januára, ale jej syn sa tento rok teší, že dostane darčeky o niečo skôr. „Na Ukrajine zvyčajne dostávame darčeky pod vianočný stromček na Nový rok, ale v Spojenom kráľovstve to funguje inak," povedala. Hovorí, že syn čaká na darčeky a je naozaj nadšený. Chebizhaková povedala, že jej rodičia zostali na Ukrajine: „Zvyčajne máme tradíciu, podľa ktorej moja mama vždy pripraví 12 jedál, ktoré symbolizujú 12 mesiacov v roku. Na Štedrý večer sme si niečo priali a išli spať, aby sa to splnilo.“ Jej sestra Anna odišla s deťmi do Grécka. „Moja mama a otec si na Vianoce spolu sadnú, pozrú si nejaké filmy a zavoláme si.“
Jazykové bariéry a výzvy integrácie v rakúskych školách
Aj keď sa na ľudových školách vo Viedni vyučuje po nemecky, štátny jazyk je tam čoraz zriedkavejší. Podľa Rakúskeho integračného fondu (ÖIF) ho v bežnom živote používa už len menej ako polovica (48,4 percenta) žiakov. Vyše 35 percent školákov ani nemá rakúske občianstvo. Na ľudovej škole vo viedenskom obvode Favoriten, kde z takmer 220-tisíc obyvateľov až 56 percent tvoria prisťahovalci, sa stará o štyri triedy v prvom až štvrtom ročníku, pričom v každej z nich sedí zhruba 25 detí.
„Z týchto asi sto školákov mám iba jedno dieťa, pre ktoré je nemčina materinským jazykom. Prevažuje arabčina a turečtina, je tam aj trochu srbčiny a bosniačtiny. V ich okolí sa väčšinou nehovorí ani slovo po nemecky,“ uvádza sa v správe, ktorá dodáva, že Rakúsko dopláca na migráciu, keď prváci neovládajú nemčinu a školy trápi segregácia.
„Môžu mať dobrý vplyv na deti, to od nich možno i požadovať. Vždy im vravím: Prosím, všetko po nemecky - ale nepochodím. Sú rodiny, ktoré tu žijú už v tretej generácii a s dieťaťom sa rozprávajú iba po turecky, hoci vedia po nemecky.“ Riešenie vidí v tom, aby sa s výučbou nemčiny pri takých deťoch začalo oveľa skôr - už od troch rokov v materskej škole. „Aké možnosti im zostanú?“
Rastúce problémy s integráciou a náboženské rozdiely
Ako Pravda už informovala, viedenské školstvo má veľké problémy s integráciou migrantov. Na viedenských školách je už viac moslimov ako kresťanov. Kým v uplynulom školskom roku vyznávalo islam „iba“ 39,4 percenta školákov, dnes je ich už 41,2 percenta. Podiel detí, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, klesol na 34,5 percenta. Až štvrtina obyvateľov alpskej krajiny má zahraničný pôvod, vo Viedni je to dokonca viac ako polovica, pretože až dve tretiny prisťahovalcov zostávajú po príchode do Rakúska práve tam. Takmer 45 percent prvákov na tamojších školách neovláda nemčinu tak, aby mohli sledovať vyučovanie a chápať učebnú látku. A keďže mnohí Rakúšania dávajú deti na lepšie školy, prehlbuje sa i segregácia. Podobné ťažkosti už zaznamenali aj v iných rakúskych regiónoch s vysokým počtom migrantov.
„Zo 170 detí máme iba štyri alebo päť, ktorých rodným jazykom je nemčina,“ uviedla pre denník Kronen Zeitung Barbara Gmeinerová, riaditeľka Ľudovej školy Berthy von Suttnerovej v Grazi. Deti sa riaditeľky napríklad často pýtajú, či je moslimka a prečo nenosí hidžáb (moslimskú šatku). Bežne sa tiež stáva, že moslimské deti nechcú sedieť vedľa kresťanských spolužiakov a ich rodičia im bránia vo výučbe sexuálnej výchovy. Bez rizika nie sú ani konzultácie s rodičmi moslimských žiakov.
