Sixtínska kaplnka predstavuje z historického a umeleckého hľadiska jednu z najvýznamnejších častí pápežského paláca vo Vatikáne. Postaviť ju dal pápež Sixtus IV., ktorý mal veľký podiel na urbanistickej obnove Ríma, a práve po ňom nesie svoje meno. Výstavba, začatá okolo roku 1475, bola dokončená v roku 1480. Táto rozľahlá pravouhlá sieň s dĺžkou približne 40 metrov a šírkou 13,5 metra sa týči do výšky takmer 21 metrov a svojimi rozmermi kopíruje Šalamúnov chrám v Jeruzaleme.
Pôvodná fresková výzdoba
Predtým, než sa kaplnka stala miestom Michelangelovho umeleckého triumfu, bola jej výzdoba podstatne jednoduchšia. Strop bol natretý modrou farbou s hviezdami, čo malo evokovať nočnú oblohu. V rokoch 1481 - 1482 však boli bočné steny vyzdobené freskami najvýznamnejších florentských a umbrijských umelcov, ako boli Sandro Botticelli, Cosimo Rosselli, Ghirlandaio, Luca Signorelli či Pinturicchio.
- Severná stena: výjavy zo života Ježiša Krista (Krst Krista, Pokušenie, Povolanie apoštolov, Kázeň na hore, Odovzdanie kľúčov, Posledná večera).
- Južná stena: výjavy zo života Mojžiša (Cesta do Egypta, Povolanie, Prekročenie Červeného mora, Klaňanie sa zlatému teľaťu, Potrestanie Chóra, Posledné dni).
Michelangelo a maľba stropu
Výzdobou stropnej klenby poveril pápež Július II. Michelangela Buonarrotiho, ktorého si do Ríma povolal pôvodne ako sochára pre svoj veľkolepý náhrobný pomník. Michelangelo maliarstvo až tak neobľuboval a o technikách fresky spočiatku nič nevedel. Práca na strope, realizovaná v rokoch 1508 - 1512, bola extrémne náročná: umelec musel mesiace pracovať v polotme, ležiac na chrbte na špeciálne navrhnutom lešení.
Hlavné témy stropnej výzdoby
Michelangelo klenbu rozčlenil iluzórnou architektúrou na polia, v ktorých dominuje cyklus Stvorenia sveta, človeka a jeho hriešneho pádu, zakončený Noemovým príbehom. Medzi ústrednými výjavmi vynikajú postavy nahých mládencov, tzv. „ignudi“, a striedajúce sa postavy prorokov a sibýl.
K najikonickejším dielam patrí freska Stvorenie Adama (1511). Okamih, keď Boh podáva životodarný dotyk Adamovi, je vyjadrený s neuveriteľnou anatomickou presnosťou a dramatickým napätím. Novodobé teórie dokonca naznačujú, že Michelangelo do kompozície vložil hlboké znalosti anatómie, pričom tvary okolo Boha pripomínajú ľudský mozog.
Posledný súd
Dvadsaťjeden rokov po dokončení stropu sa Michelangelo vrátil do kaplnky, aby na príkaz pápeža Pavla III. vymaľoval oltárnu stenu. Freska Posledný súd (1536 - 1541) je monumentálnym a dramatickým vyobrazením Božieho súdu, ktoré odráža vtedajšiu turbulentnú atmosféru v Ríme. V strede maľby dominuje Kristus ako prísny sudca, obklopený apoštolmi. Súčasťou fresky je aj umelcov autoportrét v koži svätého Bartolomeja.
Historický a liturgický význam
Sixtínska kaplnka nie je len múzejným exponátom, ale živým sakrálnym priestorom. Od roku 1492 slúži ako miesto konania konkláve, počas ktorého kardináli volia nového pápeža. O úspešnej voľbe informuje veriacich biely dym vychádzajúci z komína a zvuk zvonov. Od roku 1984 je kaplnka zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO a vďaka reštaurátorským prácam (1980-1992) sa podarilo odhaliť pôvodnú žiarivosť Michelangelových farieb, ktorú predchádzajúce generácie vnímali ako tmavú a tlmenú.
tags: #michelangelo #buonarroti #vyzdoba #sixtinskej #kaplnky